Domáca pobožnosť na 1. nedeľu po Veľkej noci (24. apríl 2022)

Domáca pobožnosť na 1. nedeľu po Veľkej noci (24. apríl 2022)

Pieseň ES 144

            Ó Slnko žitia môjho, čo nikdy nehasne, vzkriesený Kriste Pane, Ty svietiš mi jasne, ukazuješ mi cestu, keď bezradný stojím, zo smrti strach nepoznám, Životom si mojím.

Čítanie Božieho slova z Oz 6, 1 - 3

            „Poďte, vráťme sa k Hospodinovi. On nás roztrhal, On nás aj uzdraví. On nás zbil, On nás aj obviaže. O dva dni nás oživí, na tretí deň dá nám povstať, aby sme žili pred Ním. Poznávajme, snažme sa poznať Hospodina! Jeho príchod je istý ako ranná zora; príde k nám ako dážď, ako jarný dážď, čo zavlažuje zem.“

Milí bratia a sestry!

            Máme za sebou veľkonočné sviatky, ktoré nám rozprávali neuveriteľný príbeh o smrti a vzkriesení. Je to príbeh, ktorý len veľmi ťažko možno uchopiť rozumom a ktorý možno prijímať len vierou. Nie nadarmo je ústrednou témou dnešnej nedele práve viera.

Anketa

            Keby sme medzi ľuďmi urobili anketu na tému „Ako vnímate Boha,“ boli by odpovede asi rôzne. Nekresťania by možno povedali, že Boh je prežitok alebo že Boh je ďaleko, jedni kresťania by možno povedali, že Boha vnímajú ako Sudcu, ktorý prísne súdi svet a iní kresťania by zasa povedali, že Boha vnímajú ako Otca, ktorý svet miluje nekonečnou láskou a všetko mu odpúšťa.

Strach

            V stredoveku prevažovalo vnímanie Pána Boha ako Sudcu, preto sa ľudia Boha báli. Ich život tu na zemi bol veľmi ťažký a oni dúfali, že aspoň raz – tam v nebi – sa budú mať lepšie. Preto im záležalo na tom, aby sa do neba dostali a aby si aspoň tam po ťažkom živote odpočinuli. Všadeprítomný strach z Boha im však toto očakávanie sťažoval. Veď pre ich hriechy vôbec nebolo isté, či sa do neba dostanú.

Reformácia

            A zrazu prišiel Dr. Martin Luther, ktorý prestrašeným ľuďom svojej doby začal kázať o tom, že Pán Boh dáva večný život každému a to zadarmo, pre zásluhy Pána Ježiša Krista. Ľudia sa prestali báť a kresťanstvo sa prehuplo do druhého extrému, kedy sa začalo bez akejkoľvek sebareflexie upínať len na Božiu lásku. Ľudia prestali hľadieť na svoje hriechy a ani sa nesnažili so svojim životom niečo robiť, pretože Boh je láska a aj tak nám všetko odpustí.

Pravda uprostred

            Ako v mnohých iných prípadoch, aj tu je pravda kdesi uprostred. Na jednej strane je ľudská hriešnosť a človek, ktorý vo svojom konaní vôbec nie je dokonalý a preto si trest za svoje skutky stále zasluhuje. Na druhej strane je Božia láska, ktorá človeku jeho hriech odpúšťa a zbavuje ho trestu, ak človek svoj hriech uznáva a ľutuje ho. Pán Boh tak nezatvára pred hriechom oči, len je ochotný ho odpúšťať, ak sa ho človek sám chce zbaviť. Preto sa už človek nemusí trestu báť. Musí si však stále svoju hriešnosť uvedomovať, pred Pánom Bohom ju priznávať a pamätať na to, že Božie odpustenie dostáva z lásky.

Dve Božie ruky

            Sám Pán Boh pritom človeka aj miluje, aj trestá. Sám Pán Boh, ktorý najradšej človeku žehná, musí ho niekedy voviesť aj do situácie, kedy sa má niečo naučiť, niečo pochopiť, musí niekedy spoznať svoju slabosť, aby vzápätí dokázal oceniť blízkosť a pomoc Božiu. Je to podobné ako keď rodič svoje dieťa miluje a rád ho hladí a pomáha mu, no niekedy ho musí aj usmerniť, napomenúť alebo potrestať. Dr. Martin Luther hovoril, že láska a spravodlivosť sú dve základné Božie vlastnosti, ktoré Pán Boh vykonáva akoby pravou a ľavou rukou. Pravou žehná a robí to rád, pretože Mu je milšie ľudí žehnať a ľavou trestá a robí to nerád, pretože nerád ľuďom spôsobuje ťažkosť, no aj to musí byť.

Neverný národ

            O niečom takom hovorí aj prorok Ozeáš. Bol to prorok, ktorý prirovnával Pána Boha k mužovi, ktorý má za ženu pobehlicu, čo stále behá za inými mužmi. To Izrael je tou pobehlicou, to on sa stále utieka k iným bohom. Hospodin ho na jednej strane miluje, na druhej ho však musí pre jeho nevernosť trestať. Trest však neznamená, že by Boh prestal národ milovať. Práve naopak, chce s ním obnoviť vzťah, preto aj vo chvíľach trestu či napomenutia je najlepšie vrátiť sa k Bohu. To je aj zmysel Ozeášových slov: „Vráťme sa k Hospodinovi! On nás roztrhal, On nás aj uzdraví!“

K Ježišovi

            Pán Ježiš je živým dôkazom takéhoto Božieho konania. Pán Boh dopustil, aby Ho „roztrhali“, zajali, mučili a ukrižovali, no Pán Boh Ho aj uzdravil, obviazal, vzkriesil z mŕtvych. Svedectvo Veľkej noci je okrem iného aj o tom, že Pán Boh na jednej strane dopustí utrpenie, za ktorým je však plán a cieľ. Veď ani utrpenie Pána Ježiša Krista nebolo márne a malo svoj veľký význam. Na strane druhej však stojí pri človeku a dáva mu znova povstať. Dôkazom toho je dnes vzkriesený Pán Ježiš, ktorý stojí pred nami živý a sľubuje, že ako žije On, tak budeme žiť aj my.

Istota

            Téma dnešnej nedele je Blahoslavená viera. To preto, lebo šťastný je ten, kto posolstvo Veľkej noci prijal, uveril mu a s Božou mocou, pomocou a prítomnosťou úplne počíta. Ozeáš v závere svojich slov potvrdzuje: „Hospodinov príchod je istý ako ranná zora.“ Božie sľuby teda nie sú niečím, čo sa možno stane a možno nie. Písmo nás nabáda, aby sme v tom mali úplnú istotu a aby sme s touto istotou pristupovali aj k zvesti evanjelií a tak aj k zvesti Veľkej noci.

            Vierou teda prijímajme, že Ježiš Kristus umrel a bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. Majme pritom istotu, že príde aj k nám, že aj nás raz takto vzkriesi a že, ako zasľúbil, vezme nás k sebe, do svojho kráľovstva, kde nám už teraz chystá miesto. Amen.

Modlitba

            Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za posolstvo evanjelia, ktoré svedčí nielen o Tvojom tragickom umučení ale hlavne o Tvojom slávnom vzkriesení. Veď z neho plynie nádej aj nám. Tak ako Ty žiješ, aj my raz budeme žiť, pretože Hospodin uzdravuje a oživuje. Prosíme, stoj verne pri nás, buď našim Priateľom, Ochrancom a Zástancom a naplň aj pri nás svoje zasľúbenia, aby sme raz žili s Tebou večne. Amen.

Pieseň ES 128

            Darmo plesá ľudská zlosť, že je Pán už v hrobe, darmo hodlá neprávosť Pravdu mať v porobe; bo Pán náš, čo za nás život svoj položil, na tretí deň ožil.