Byť príkladom pre ostatných

Byť príkladom pre ostatných MÁRIA HROBOŇOVÁ

Na úvod Valného zhromaždenia Združenia evanjelických duchovných, ktoré bolo v Liptovskom Jáne dňa 7.9.2020, kázal domáci brat farár Peter Taját. Prinášame vám jeho inšpiratívnu kázeň v plnom znení.

Filemonovi 1-3.8-10.19: Pavel, väzeň Krista Ježiša, a brat Timoteos milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, sestre Apfii aj Archipovi, nášmu spolubojovníkovi, a zboru, ktorý je v tvojom dome. Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Preto, hoci v Kristovi by som ti smelo mohol rozkázať, čo sa ti patrí, pre lásku radšej prosím, ja, Pavel, starec, a teraz ešte aj väzeň pre Krista Ježiša, 10 prosím ťa za svoje dieťa, ktoré som splodil vo väzení, za Onezima. 19 Nechcel by som ti pripomínať, že si mi dlžen aj sám seba.

Milí kolegovia a kolegyne, bratia a sestry!

Vítam Vás srdečne v Liptovskom Jáne, v tejto nádhernej obci Liptova a na území tohto nášho drahého liptovskojánskeho cirkevného zboru. My sa v cirkevnom zbore práve tešíme opravenému interiéru chrámu. Včera sme mali milú slávnosť posviacky obnoveného kostola, na ktorej sa zúčastnil brat biskup Východného dištriktu a náš brat senior.

K tomuto príhovoru som si vybral bohatého pána Filemona, otroka Onezima a list apoštola Pavla, ktorý rieši vzťah medzi pánom a otrokom, ktorý okradol svojho pána, utiekol, dostal sa až do väzenia a uveril v Pána Ježiša.

S obdivom pozeráme na apoštola Pavla. Boh si z neho skutočne urobil vyvolenú nádobu, ktorá veľmi mocne, efektívne privádza ľudí k viere. Vďaka nemu uveril v Neho aj bohatý pán Filemon: 19 Nechcel by som ti pripomínať, že si mi dlžen aj sám seba.“ Vďaka Pavlovi po stretnutí vo väzení uveril aj Onezimos: 10 prosím ťa za svoje dieťa, ktoré som splodil vo väzení, za Onezima.“ Ako je to možné?

1. Predovšetkým tu máme vyvolenú nádobu, ktorá poctivo nesie evanjelium ľuďom. Pavel prináša to, čo aj sám žije. Bol vo väzení, nie preto, že by vyparatil niečo zlé. Práve naopak, bol tam, pretože verne stál pri Kristovi a kázal slovo Božie vhod-nevhod, ľuďom, ktorí ho radi počúvali, aj tým, ktorí si zapchávali uši.

A teda mohol byť príkladom pre ostatných. Sám žil to, čo učil Ježiš, a ostatným stačilo, keď videli jeho úprimný príklad, jeho cestu cez všetky prenasledovania.

Ako ktosi povedal: „Poslednou Bibliou, ktorú ešte dnes ľudia čítajú, sú úprimné životy kresťanov.“ To ako sa správame, ako sa modlíme, ako reagujeme, aké hodnoty vyznávame, čo hovoríme, čomu venujeme svoj čas, ako si všímame iných atď. Osobné svedectvo je najdôležitejšie.

2. Máme tu spôsob, akým Pavel pôsobí. Nie je to uponáhľaný farár-manažér, organizátor, ktorý vybaví denne množstvo telefonátov, mailov, zariadi milión vecí. Je tu Pavel, ktorý disponuje dvomi vecami:

a) Dostatok času – vo väzení ho mal Pavel až-až. To je veľmi potrebné, venovať čas – v rodinách, v cirkevnom zbore.

b) Záujem – Prejavil záujem o bohatého Filemona, vo väzení si zase so záujmom všimol chudobného otroka Onezima. Vieru v Pána Ježiša šírime preto, lebo  máme o človeka záujem, záleží nám na ňom. Nepočítame ľudí na kusy, ale záleží nám na jednotlivcovi. Nerobíme si čiarky, ale ide nám o konkrétneho živého človeka, nádejné Božie dieťa. Ako povedal jeden farár: duša každého veriaceho je ako dištrikt. Tak ako Boh má záujem o nás. To slovo záujem sa dá samozrejme preložiť aj ako LÁSKA. Musíme sa učiť milovať našich bratov a sestry.

3. Tretia vec: prináša zvesť o Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý nám má čo dať, je bohatý a prospešný pre každého človeka.

a) Mení charaktery ľudí. Filemon, hoci bohatý pán, bol kresťanom, ktorý otvára svoj luxusný príbytok pre cirkevný zbor. Onezimos bol zlodej, ktorý sa však zmenil,  nie vďaka rímskemu väzeniu, ale vďaka viere.

b) Mení vzťahy. Vidíme, tu dvoch ľudí, okradnutého a zlodeja. Ľudsky si vieme celkom dobre predstaviť, čo by sa mohlo v ich vzťahu odohrávať. Filemon by si mohol povedať: Keby sa mi tak Onezimos dostal do rúk, veď by som mu ukázal! A Onezimos by si mohol povedať: Teraz nesmiem Filemonovi prísť na oči. Len čím ďalej od neho.

Ale všetko sa radikálne mení, keď sa tohto vzťahu ujme Pán Ježiš. On prináša odpustenie. A na to apoštol Pavel upozorňuje Filemona: pozri, koľko tebe Pán odpustil! Máš aj ty odpustiť! A Fileomonovi odpustil, veď ho prijal tiež za svoje dieťa. Dlžen si mi sám seba!

Onezimos si zrazu tiež uvedomuje, že je mu odpustené. Pán Ježiš mu odpustil. Veď On zomrel za hriešnikov! Odpustil kajúcemu lotrovi na kríži, dokonca mu prisľúbil miesto v nebeskom kráľovstve, lebo sa kajal a veril Mu. Tak prečo by neodpustil Onezimovi? A keď mu odpustil, prečo sa má báť Filemonovho hnevu? Nech je tu už akokoľvek, Pán je s ním a ochráni ho, keď sa vráti.

To sú dva základné postoje, ktoré umožňujú odpustenie: na strane toho, ktorý by mal odpustiť, uvedomenie si, že je povinný odpustiť kvôli odpusteniu, ktoré sám dostal. A na strane toho, ktorému by malo byť odpustené, istota, že sám Boh mu odpustil, a tak sa nemusí báť toho, čo mu urobí človek, ak je Boh na jeho strane.

c) Pán Ježiš vplýva na správanie sa v práci. Teda od pôsobenia Ježiša sa odvíja aj niečo ako pracovná etika. Pavel Onezima odporúča Filemonovi ako dobrého pracovníka. Jeho bývalého otroka, ktorý ho okradol! Čo ho zmenilo? Rímske väzenie? Nie, Pán Ježiš!

Pracovnú etiku nemôžu zabezpečiť pracovné príkazy a zákazy a kamery na pracoviskách a šikanovanie zamestnancov. Pracovná etika, to je Ježiš!

d) Spoločenské vzťahy – usporiadanie spoločnosti. Vidíme tu premenu otrokárskych vzťahov. Nie nasilu, ale zvnútra. Áno, práve kresťanstvo prináša zmenu tohto vzťahu a slobodnú spoločnosť!

To je len ukážka 4 oblastí, do ktorých má čo priniesť Pán Ježiš a viera v Neho. Vieru v Ježiša Krista nemožno vykázať do súkromnej roviny. Nemožno ju zavrieť za múry kostolov. Úprimná viera v Pána Ježiša Krista nutne mení život človeka, medziľudské vzťahy, prácu i fungovanie spoločnosti. Je prospešná pre človeka i pre tento svet. Nemáme sa za čo hanbiť. Práve naopak, s pokorou, ale zároveň sebavedomo smieme prinášať Pána Ježiša tomuto svetu. Amen.

Pomodlime sa. Myslime aj na našich bratov v službe, ktorí nás predišli do večnosti: Jána Klátika a Jána Bakalára.

Drahý Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za toto nové ráno, i za to, že i v čase upršanom a chladnom Ty smieš byť naším Slnkom, naším svetlom, našou nádejou a potešením. Ty ožiaruješ temnotu bytia a premieňaš nás. Pomôž nám, aby sme sami boli úprimní a presvedčiví vo svojej viere. Rob si z  nás Pavlov, pre ktorých žiť je Kristus a umrieť zisk, ktorí všetko pokladajú za smeti, len aby Teba získali. Už nás milovať našich bratov a sestry, kolegov a spolupracovníkov. Veď nás k zodpovednej práci. Otváraj naše ústa k požehnanému svedectvu vhod-nevhod.

Ďakujeme Ti aj za toto stretnutie. Pane, požehnaj ho a pomáhaj, nech je ku prospechu Tvojej cirkvi. Pomôž, nech sa deje bezpečne aj v tomto čase pandémie.

Myslíme, drahý Pane, na  našich drahých spolubratov v službe, ktorých si si povolal: Jána Klátika, Jána Bakalára a Milana Horínka. Oni už nežijú vierou, ale videním. Už nie iba ako hmlisté obrazy, ale tvárou v tvár. Ďakujeme Ti za ich službu, za všetky ich svedectvá, za všetko požehnanie, ktoré si skrze nich priniesol svojej cirkvi. Potešuj ich najbližších, dávaj rásť všetkému, čo oni rozsievali, a prebúdzaj si nových požehnaných svedkov v Tvojej cirkvi. Amen.