Betlehem v Kokave nad Rimavicou

Betlehem v Kokave nad Rimavicou

V II. slávnosť vianočnú evanjelický a. v. cirkevný zbor v Kokave nad Rimavicou v spolupráci s obcou realizovali vianočný príbeh v tradičnom podaní našich slovenských predkov.

Tento bukolický výjav spolu s pastierskymi koledami tvoria oddávna kolorit slovenských Vianoc. Pôvod to má v spôsobe života v hornatých oblastiach územia dnešného Slovenska, kde mali svoje zastúpenie valaské ovce. Jedná sa o tzv. stepné cápovité ovce,  ktoré sa rozšírili z Malej Ázie na Balkán a v čase valaskej kolonizácie sa dostali aj na naše územie. Počas tohto obdobia sa selektovali ovce vhodné do podhorských a horských oblastí s dôrazom na ich chodivosť, menší telesný rámec, dobrý zdravotný stav a produkciu mlieka. Takto si naši predkovia “adoptovali” toto plemeno a valaška sa stala súčasťou slovenskej horskej prírody.
Tu, ďaleko od civilizácie, na holiach si valasi hrou na píšťalku či fujaru spríjemňovali ťažký život na salaši. Valasi si ctili duchovné tradície, v každej kolibe horelo “večné svetlo”, ktoré ak nedopatrením valachov vyhaslo, koliba i košiar sa museli rozobrať a premiestniť na iné miesto. Títo horskí pastieri oviec sa stotožnili s betlehemskými pastiermi, ktorí si podľa vianočného evanjelia strážili v noci svoje stádo na betlehemských poliach. Spojením valaského spôsobu života a vianočného príbehu v Betleheme vznikli na našich salašoch krásne slovenské pastierske koledy. Tie sa stali súčasťou našej slovenskej kultúry a sú jedinečné.
Vrcholom tejto tvorivej interakcie medzi biblickou tradíciou a valaským spôsobom života sú pastierske hry, známe aj pod názvom Betlehemci. V nich je zakomponované všetko, čo súvisí s touto témou: je tam poukaz na bukolický, ale i tvrdý život na salaši; je tam zvesť o narodenom Kristovi; je tam i vinšovanie zdravia a šťastia na prelome kalendárneho roku, ktoré má pôvod v antickom Ríme, kde sa koledovalo v prvý deň v mesiaci, lat. kalendae (od toho starí Slovania odvodili koleda). Je to vzácne dedičstvo, ktoré sa zachováva aj v našej obci z generácie na generáciu. Vzácnym dedičstvom je i samotná valaská ovca, ktorá dala vzniknúť týmto tradíciam. Pôvodná valaská ovca je dnes v programe revitalizácie, jedná sa teda o ohrozené plemeno, ktorého génovú rezervu máme aj na kokavskej evanjelickej fare.
A práve v tieto Vianoce sme spojili to, čo patrilo vždy k sebe: Pastierske hry a pôvodnú valaskú ovcu v tradičnom podaní našich slovenských predkov.

Galéria k článku

Vladimír Ticháň