160. výročie evanjelického gymnázia v Revúcej

160. výročie evanjelického gymnázia v Revúcej

18. septembra 2022 sa uskutočnili spomienkové služby Božie pri 160. výročí založenia Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej, 170. výročia úmrtia Samuela Reussa a 130. výročia úmrtia Augusta Horislava Škultétyho. Služby Božie boli odvysielané v priamom prenose na Dvojke (https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14320/358529) a boli súčasťou celej série spomienkových podujatí, ktoré sa uskutočnili pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

Liturgovali Peter Mihoč, biskup VD ECAV, Radovan Gdovin, senior GES, Dušan Hrivnák, konsenior GES, Emília Velebírová, zborová farárka v CZ ECAV Koceľovce, ale aj domáca zborová farárka CZ Revúca Danica Hudecová, Ivan Bojna, farár v CZ ECAV Jelšava a tiež Boris Mišina, tajomník generálneho biskupa. Na organe hrala domáca sestra kantorka Jana Januchová. Vystúpili spevácke zbory Quirin a Nádej z Revúcej pod vedením Jaroslava Petra, dychová hudba pri CZ ECAV Jelšava pod vedením Pavla Machajdíka a tiež Šimon Majerník, Ivan Nemčok a Nikoleta Tmesová z CZ ECAV Revúca. 

Kazateľom bol brat generálny biskup ECAV Ivan Eľko. Jeho kázeň prinášame v plnom znení:

Upevni svojou rečou moje kroky; nech nepanuje vo mne žiadna neprávosť.       Žalm 119, 133
Sestry a bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi, drahí priatelia, tu v chráme i pri televíznych obrazovkách,
na úvod chcem povzbudiť všetkých bez rozdielu: zadajte si do vyhľadávača vo svojom mobilnom telefóne heslo „Prvé slovenské evanjelické augsburského vyznania gymnázium v Revúcej“. Prečítajte si niekoľko základných informácií o udalostiach, ktoré sa odohrali v priebehu roka 1862 a ktoré s odstupom času môžeme nazvať fenomenálnymi. Vedieť o nich, znamená byť kultúrnym človekom.
Tie udalosti sa nemali týkať iba Revúcej. Ani iba niekoľkých ďalších okolitých mestečiek a dedín. Nemali sa týkať dokonca ani iba slávnej Gemersko – Malohontskej župy, alebo Potiského dištriktu evanjelickej cirkvi. Mali sa týkať celého Uhorska, slovenského národa v ňom a jeho civilizačného napredovania.

Dovolím si uviesť základné fakty. Niekoľkí tunajší evanjelickí farári a národovci sa stretli najskôr v Kobeliarove, potom v Rozložnej. Trápil ich fakt, že bezmála 5 miliónov Maďarov v Uhorsku má 52 gymnázií s vyučovacím jazykom maďarským. Avšak 2 a pol milióna Slovákov nemá ani jednu strednú školu s vyučovacím jazykom slovenským.
Nezostalo iba pri premýšľaní a pri slovách. Celé ďalšie dianie sa presunulo do prostredia evanjelického cirkevného zboru v Revúcej. 9. februára 1862 zborové presbyterstvo iniciovalo vznik slovenského evanjelického gymnázia. Zborový konvent v Revúcej 2. marca 1862 vyhlásil Slovenské evanjelické augsburského vyznania gymnázium za založené. Zriadil jeho organizačný výbor. Vznik gymnázia potvrdil v marci 1862 seniorálny konvent Gemersko – malohontského seniorátu, v júli dištriktuálny konvent Potisského dištriktu a v septembri generálny konvent Evanjelickej cirkvi v Uhorsku.
Zároveň s týmto bežali rozsiahle finančné zbierky a praktické prípravy na zriadenie školy. Situácia sa rovnala Božiemu zázraku. Zďaleka však nebola idylická. Štefan Marko Daxner píše Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi: „...nesnází a prekážok všade, výhod a pomoci nikde“. A dodáva: „Na toto dielo nebolo iného základu, mimo viery v Boha“.
16. septembra 1862 bol v tomto chráme slávnostne otvorený prvý školský rok a na druhý deň sa začalo vyučovanie. Do prvého ročníka sa prihlásilo 31 študentov, 15 z Revúcej a 16 z bližšieho i vzdialenejšieho okolia.
▪Zdôraznime, že všetko sa nieslo v mimoriadne pozitívnom, nadšeneckom duchu. Slová, ktoré najčastejšie zneli, boli „vzdelanie“, „osveta“, „dobro všetkých“. Za všetko hovorí pečať gymnázia: bolo na nej trojvršie s dvojkrížom, nad ním žiarivé slnko a pod ním lúka, na nej statná lipa a pri nej úľ, plný usilovných včiel.   Mená osobností, ktoré za zázrakom gymnázia stáli, boli Daxner, Reuss, Kalina, Dobšinský, Nandrássy, Štefančok, Bakulíny, Ormis, Škultéty, Zoch, Tomášik, Francisci a mnohí ďalších. Gymnázium vychovalo desiatky skvelých slovenských vzdelancov, ktorí sa zapísali do dejín nášho národa. Ako príklad uveďme iba dvoch chlapcov z jednej maličkej oravskej dediny – z Jasenovej: budúceho literárneho velikána Mateja Bencúra – alias Martina Kukučína, alebo Jura Janošku – budúceho generálneho biskupa evanjelickej cirkvi.
Napokon uveďme, že existencia gymnázia trvala iba dvanásť školských rokov. Gymnázium na zásah vládnych úradov bolo v septembri 1874 zrušené, pre údajný panslavizmus profesorov i študentov.
Podobný osud v tom istom a v nasledujúcom roku si počkal i na ďalšie dve, o čosi mladšie slovenské gymnáziá: evanjelické v Martine a katolícke v Kláštore pod Znievom.

Toľko historické fakty. Ja však nie som ani historik, ani sociológ. Som kazateľ Božieho Slova a toto je kázeň Božieho Slova. Dovolím si teda formulovať otázku, ktorá tému vzniku gymnázia prenesie zo sféry histórie a vedy, do sféry teológie a spirituality. Otázka znie: Ako sa mohlo stať, že prvé slovenské gymnázium vzniklo práve v prostredí Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania? Bola to náhoda, alebo to bol logický proces?
Nájsť odpoveď na túto otázku, znamená nájsť prvotný impulz na vznik gymnázia a posúdiť, akej bol povahy. Poďme teda dejinami akoby dozadu.
Už som spomenul porady evanjelických farárov a národovcov v Kobeliarove, Rozložnej a opakovane v Revúcej na prelome rokov 1861 a 62, ale oni neboli tým prvým impulzom na vznik gymnázia.
Môžeme spomenúť slávne Martinské zhromaždenie a prijatie Memoranda národa slovenského z júna 1861, v ktorom bola vyjadrená i požiadavka vzdelávania v materinskom jazyku. Ale ani to nebolo tým prvotným impulzom.
A môžeme spomenúť uznesenie generálneho konventu evanjelickej cirkvi z roku 1841, ktoré nariaďovalo vzdelávanie výhradne v maďarskom jazyku, ale ani odpor voči tomuto nariadeniu nebol tým prvotným impulzom.
Kam až hlboko v histórii treba ísť? Ktorá to bola udalosť alebo fakt, ktorý napokon inicional vznik revúckeho gymnázia?

Musíme ísť až na začiatok 16. storočia a presunúť sa z Revúcej do nemeckého Saska, do Wittembergu. Presne tam, vo svojej univerzitnej študovni, si kladie mladý kňaz, mních a teológ Martin Luther otázku, ktoré bola čisto spirituálna a nesmierne dramatická: „Ako sa môžem postaviť pred svätého Boha?“.
Luther totiž prežíval paralelne dve veci: na jednej strane Božiu svätosť a vedomie prísnych Božích nárokov na človeka. Na druhej strane svoju slabosť, hriešnosť. Nech by urobil čokoľvek z toho, čo mu ponúkala kresťanská zbožnosť tých čias, stále cítil, že je Božím dlžníkom. Že nemá šancu pred Bohom obstáť. Rúti sa do zatratenia.
Luther prežíval neopísateľnú úzkosť. Nevedel si s ňou rady. Ten, kto mu rozumel, bol jeho spovedný otec Johann von Staupitz. Ten si uvedomil, že to, čo môže tejto duši pomôcť, je evanjelium, radostná zvesť o Božej milosti, ktorú Boh daroval každému hriešnikovi v Ježišovi Kristovi.
Von Staupitz priviedol Luthera k Svätému Písmu. Poveril ho, aby študentom na univerzite vykladal najskôr Žalmy, potom list Rímskym a list Galatským. Tak sa tento stredoveký kresťan Martin Luther prvý krát vo svojom živote začítal do Biblie. To, čo v nej našiel, absolútne zmenilo jeho vzťah k Bohu, jeho život a napokon i celú cirkev.
Luther objavil, že spasení nie sme tým, čo sami vyprodukujeme a ponúkneme Bohu ako protihodnotu, ale tým, čo Boh z lásky pre nás urobil vo svojom Synovi, čo nám ponúkol ako dar a čo my prijímame svojou detinskou vierou.
Ďalší vývoj udalostí bol takýto: Luther si uvedomil, že v rovnakom strachu pred Bohom a z Boha, v akom bol uväznený on, je uväznené nespočetné množstvo ľudských duší. A ako jeho oslobodilo nazretie do Svätého Písma, tak môžu byť rovnakým spôsobom oslobodení aj iní, ak nazrú do Písma, alebo ak im bude   zrozumiteľne kázané evanjelium. A tak v rokoch 1521 a 22 venoval desať mesiacov svojho života úžasnému dielu – preložil Novú zmluvu do nemčiny – a, mimochodom, dal tak základ budúcej spisovnej nemčine.
Tak sa zrodil princíp, ktorý my dnes považujeme za jeden zo základných princípov reformácie: Jedine Písmo. Jedine Písmo, ktoré kresťan číta a ktoré mu prináša zrozumiteľné informácie o svätom Bohu, o hriešnom človeku i o spasení v Kristovi, môže človeka priviesť na cestu spásy a osobnej premeny.▪„Upevni svojou rečou moje kroky ...“. Takto prosí žalmista Hospodina v 119. žalme. Prosí vlastne o toto: Bože, prehovor ku mne jasnou, zrozumiteľnou rečou. Zdeľ mi, čo mám vedieť, aby som mohol byť Tvoj, aby som mohol byť spasený.
„Upevni svojou rečou moje kroky“ – táto žalmistova prosba je akoby typickou prosbou kresťanov, pochádzajúcich z Lutherovej reformácie. Evanjelici vždy túžili za zrozumiteľnou informáciou o Bohu, o Kristovi a o spasení, za zrozumiteľnou kázňou, liturgiou a vyučovaním.
Bolo pre nás veľkým historickým šťastím, že sme rozumeli jazyku českej Kralickej Biblie, ktorá sa k nám privážala už od konca 16. storočia. Jej zrozumiteľný jazyk sa stal na tri a pol storočia akoby poznávacím jazykom evanjelikov. V tomto jazyku sme čítali Písmo, spievali piesne z Tranoscia a zo Zpěvníka evangelického, počúvali kázne a v ňom sa dialo i vyučovanie. Zrozumiteľnosť, bol princíp položený v evanjelickej cirkvi najvyššie.

A tak sa celkom logicky stalo, že práve evanjelici si vytvorili veľmi dôverný vzťah ku zrozumiteľnému, materinskému jazyku. Sprevádzal ich celými dejinami – cirkevnými, kultúrnymi i politickými. A keď v 19. storočí začal v Európe rezonovať pojem „národ“ a popri ňom pojmy „jazyk“, „kultúra“, „sebaurčenie“, „vzdelanosť“, „pokrok“, evanjelici týmto pojmom veľmi dobre rozumeli.
Presne tu teda nachádzame ten prvý impulz pre vznik Slovenského evanjelického augsburského vyznania gymnázia v Revúcej: v pradávnej žalmistovej prosbe, aby Boh k nemu hovoril jasnou rečou a tak upevnil jeho životné kroky.
A v päťsto rokov starom Lutherovom začítaní sa do Biblie. V jeho veľkých duchovných objavoch, týkajúcich sa spasenia v Kristovi. V jeho rozhodnutí preložiť Bibliu do zrozumiteľného jazyka.
V nových a nových vydaniach Kralickej Biblie, z ktorej četby sa tešili naši prastarí otcovia a matky. V našich spevníkoch Tranoscius a Zpěvník evangelický.
Jednoducho - v úcte k materinskému jazyku. A odvodené od toho vo vlastenectve, v ocenení vzdelania, rozvoja, slobody, demokracie a ľudských práv. Tak to pred 160. rokmi prežívali jednoduchí i vzdelaní evanjelici tohto kraja – a preto založili slovenské gymnázium.

V úcte sa skláňame pred týmto ich heroickým dielom. Udialo sa tu, v Revúcej, ale malo byť magnetom pre celé Uhorsko. Položilo základy neskoršieho moderného školstva v našej vlasti.
Historický príbeh gymnázia skoro skončil. Ale to, čo zostáva aj pre dnešok, je ten prvý impulz, ktorý stál pri založení gymnázia a na ktorý chcela poukázať aj táto kázeň. Ešte raz si ho dobre všimnime: je ním túžba porozumieť Bohu, Jeho dielu v Ježišovi Kristovi, prijať spasenie a nový život. A toto všetko reflektovať v zrozumiteľnom jazyku.
„Upevni svojou rečou moje kroky“ – prastará prosba žalmistu bola aj prosbou otcov revúckeho gymnázia. Je aj našou prosbou dnes. A určite bude aj prosbou ľudí zajtrajška. Pretože univerzálnou túžbou ľudského srdca je poznať Boha, rozumieť Mu, odovzdať sa Mu a v Ňom nájsť záchranu, zmysel a naplnenie svojej existencie. Amen. 
-----------------------------------------------------------------------------
Program pokračoval pri pamätnej tabuli pri vstupe do chrámu - venovanej slávnostnému otvoreniu prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej. Biskup VD Peter Mihoč vo svojom príhovore pripomenul, že existuje celá plejáda zvučných mien, ktoré boli spojené s revúckym gymnáziom a ktoré napriek plynutiu času neupadli do zabudnutia. Ostali stálicami spoločenského, cirkevného ale aj vzdelávacieho neba. Práve oni dokázali svoju múdrosť postaviť v službe iným ľuďom. Takisto vyjadril biskup Mihoč túžbu, aby aj dnes v našich evanjelických školách, v časoch, kedy je potrebné bojovať proti rôznym konšpiráciám, polopravdám a klamstvám, pôsobili múdri a vzácni učitelia, ktorí prijmú na hlavu veniec múdrosti podľa slov z Knihy prísloví 4, 5-9: Získavaj múdrosť, získavaj rozumnosť; nezabúdaj na ne a neodchyľuj sa od rečí mojich úst! Neopúšťaj ju - a bude ťa strážiť; miluj ju - ona ťa zachová. Počiatok múdrosti je: Získavaj múdrosť a za celé svoje imanie získavaj rozumnosť! Vysoko si ju váž a ona ťa vyvýši, dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš. Ozdobný veniec ti položí na hlavu a obdarí ťa skvostnou korunou. 
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nasledoval program v budove Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Vystúpili Lukáš Latinák, Juraj Genčanský a ďalší pozvaní hostia. V programe boli odprezentované a uvedené dve nové knihy- Pamäti a Revúcke guľky.

Zároveň bola pri príležitosti 160. výročia založenia Prvého slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej otvorená aj tematická výstava: "PRVÉ SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V OZVENÁCH TLKOTU ŽELEZNÉHO SRDCA UHORSKA". Zameriava sa na prezentáciu informácií spojených so vznikom historicky prvého z trojice slovenských gymnázií, založených v druhej polovici 19. storočia.
Je predstavený prierez histórie Revúcej, mesta ktoré patrilo medzi silné ekonomické centrá, čoho dôkazom sú výrazné historicky vzácne stavby pochádzajúce z týchto čias. Rovnako aj schopnosť zriadiť strednú školu, prevádzkovať ju a zároveň vystavať nový objekt pre túto vzdelávaciu inštitúciu, ktorý bol prevažne financovaný z finančných príspevkov (darov), je znakom pokrokovosti myslenia ľudí v Revúcej. 
Samotné mesto Revúca bolo mestom študentov a cieľom vzdelancov, ktorí sem prichádzali šíriť osvetu a vedomosti.
Množstvo predmetov a dokumentov obsahuje vlastnú dejovú líniu, ktorá prepája životný alebo umelecko-interpretačný obsah s historickým údajom, historickou osobou alebo priestorom. Cielené zvýraznenie exkluzívnych zbierkových predmetov doplnených o  zapožičané predmety odbornej i laickej verejnosti priblíži históriu lokality, bezprostredné informácie o vzniku a osobnostiach, ktoré prispeli k vzniku gymnázia. Napomôžu vykresliť mimoškolské aktivity, spolkovú a divadelnú, činnosť.