140. výročie narodenia M. R. Štefánika

140. výročie narodenia M. R. Štefánika

Evanjelický kostol v Košariskách sa 21. júla 2020 stal miestom stretnutia a spomienok na významnú osobnosť nášho národa. Pripomenuli sme si 140. výročie narodenia generála Milana Rastislava Štefánika. O 9:00 sa program pri pamätníku M. R. Štefánika pri kultúrnom dome v Priepasnom. Príhovor si pripravil plk. Viktor Sabo, generálny duchovný OS a OZ SR.

M. R. Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Bol úspešným diplomatom, vedcom, vojakom, letcom. Spolu s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom je podpísaný pod Washingtonskou deklaráciou, ktorá viedla k vzniku Československa ako spoločného štátu Čechov a Slovákov. Vo Francúzsku mal prepožičanú hodnosť generála, od roku 2004 je generálom Ozbrojených síl SR in memoriam. Jeho lietadlo Caproni 450, ktorým sa vracal z Talianska, sa zrútilo 4. mája 1919 neďaleko Ivanky pri Dunaji.

V priamom prenose RTVS sa od 10.tej uskutočnili spomienkové Služby Božie za prítomnosti všetkých biskupov ECAV, farárov a farárok z blízkeho alebo vzdialeného okolia. V programe počas Služieb Božích vystúpila hudobná skupina košarišskej mládeže s piesňou Vzývam a ctím Tvoje meno. Nasledovala kázeň brata biskupa ZD Jána Hroboňa, ktorú vám ponúkame v plnom znení:

Jer 32, 14-17
„Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela Jeremiášovi: »Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú a otvorenú kúpnopredajnú zmluvu, vlož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali po mnohé dni.« Veď toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: »V tejto krajine sa ešte budú kupovať domy, polia a vinice.« Keď som odovzdal kúpnopredajnú zmluvu Nerijovmu synovi Baruchovi, takto som sa modlil k Hospodinovi: ‚Ach, Pane, Hospodin, pozri, ty si svojou veľkou mocou a vystretým ramenom utvoril nebesá a zem, tebe nijaký div nie je nemožný.“

Prečítané slová z knihy proroka Jeremiáša sú súčasťou  jedinečného príbehu z biblických dejín národa Izrealského. Jeruzalem je obkľúčený vojskami babylonského kráľa Nebúkadnecara. Sú postavené násypy siahajúce až k mestu a vojaci pripravení dobiť ho.

Jeremiáš hlása posolstvo od Hospodina: Jeruzalem bude dobitý a kráľ Cidkija padne do rúk babylončanov. Táto zvesť tak rozhorčila a pobúrila kráľa Cidkiju, že dal zavrieť proroka Jeremiáša do väzenia. Tu sa odohráva jadro nášho príbehu. Boh prehovoril k Jeremiášovi – kúp pole svojho príbuzného Chanameéla.

Čo? Čo mám robiť? Kúpiť pole? Ja väzeň, ktorý ani nevie, či prežije, v situácii, keď bude zničené celé mesto, padne kráľ a židovský ľud bude odvlečený do zajatia?

Načo mi je pole? Veď to je absurdné a nedáva to žiaden zmysel!

Skutočne, do väzenia prichádza za prorokom jeho príbuzný Chanameél s tým, že chce predať Jeremiášovi svoje pole. Reakcia proroka je pozoruhodná: Zaplatil príbuznému plnú sumu za pole v striebre. Pred svedkami uzavreli kúpno-predajnú zmluvu podľa všetkých právnych náležitostí, zapečatili ju a uložili do hlinenej nádoby, aby vydržala mnoho rokov. 

Zaujímavé, v situácii, keď to vlastne – bežným pohľadom videné, to  ani nemalo zmysel.

Jeremiáš si mohol povedať, no dobre, keď to Boh chce, tak to spravím, zaplatím nejakú symbolickú sumu a je to vybavené, aj tak to nanič nebude. Nie, vybavil všetko dôkladne, presne podľa právnych predpisov. 

Prečo? 

Lebo tak Boh povedal, on sa spoľahol na Božie slovo, napriek všetkým okolnostiam, dôveroval Božiemu slovu viac ako všetkým hrozbám okolo. Toto dokáže len ozajstná viera, aj v stratenej situácii -  z pohľadu človeka, vidí viac a ďalej a napriek všetkému a všetkým dokáže spraviť úplne jedinečné gesto nádeje. Je to viera opretá o Božie slovo: V tejto krajine sa ešte budú kupovať domy, polia a vinice.

Vidím v tomto príbehu určitú analógiu k príbehu M. R. Štefánika. Zúri prvá svetová vojna. Väčšina ľudí sa pýta, ako to dopadne, čo s nami bude. Napriek všetkým hrozbám Štefánik– obrazne povedané -  kupuje pole, záleží mu nadovšetko na tom maličkom kúsku zeme v srdci Európy, odkiaľ pochádza, aby bol zabezpečený po každej stránke – právnej, národnej, kultúrnej, ekonomickej, duchovnej. Jeho životné krédo bolo – Veriť, milovať, pracovať – všimnime si, že veriť bolo na prvom mieste. Toto bol ten pohľad viery, ktorým videl, že tá výnimočná príležitosť pre svojbytné Slovensko príde a spravil pre to všetko, čo bolo v jeho silách aby Slovensko bolo na túto šancu pripravené. Mohol sa zamerať na svoje  zdravotné problémy, nedostatok financií, mohli ho odradiť neúspechy pri formovaní ČS zahraničných légií, nie, pohľadom viery videl: V tejto krajine sa ešte budú kupovať domy, polia a vinice.

Všetko, čo pre svoj národ spravil, napriek hrozbám a ťažkostiam, spravil s dôkladnosťou, húževnatosťou a precíznosťou jemu vlastnou, lebo pohľadom viery vedel, že to tak bude.

Možno sestry a bratia cítime viac ako inokedy neistotu a rôzne ohrozenia vyplývajúce z pandémie, súvisiacimi ekonomickými a spoločenskými dopadmi, cítime sa možno ohrození nevraživosťou a útokmi druhých, možno zdravotnými, rodinnými alebo pracovnými problémami, možno sme zdeptaní psychicky, možno sme zovretí obavami o budúcnosť svoju, svojich blízkych – do toho nám znie Boží hlas – kúp pole, sprav investíciu do budúcnosti. Neber ohľad na vonkajšie okolnosti, alebo svoju zlú osobnú situáciu. Spoľahni sa na Božie slovo.

Aká je to investícia, čo je to za pole? Ilustroval by som to nasledujúcou historickou udalosťou. V ťažkej vnútropolitickej situácii v Rusku, v druhej polovici 19. stor. navrhli Spojené štáty americké, že odkúpia územie Aljašky od Ruska v prepočte na dnešné ceny – za 123 miliónov USD. V USA nepriateľsky naladení kongresmani vyčítali ministrovi, že vyhodil milióny dolárov von oknom, za bezcennú zamrznutú zem. Kritika samozrejme zamĺkla po objavení ložísk zlata. A keď sa neskoršie začala na území Aljašky ťažiť ropa, o nevýhodnosti kúpy nemohla byť ani reč. To, čo sa vtedy zdalo bezcenné a zbytočné sa postupne ukázalo ako investícia snov. 

Takto nás Božie slovo pozýva dnes. Kúp pole. Bez ohľadu na okolnosti sprav investíciu do budúcnosti. Dnes sa ti to možno zdá byť absurdné, ale neskôr to oceníš. 

V Pánovi Ježišovi Kristovi, cez jeho kríž a vzkriesenie sa nám otvorila tá najlepšia investícia. Polia v Božom kráľovstve. On hovorí: nezhromažďujete si poklady na zemi, kde ich ničí moľ a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujete si poklady v nebesiach, kde ich nič neohrozí ani nezničí. Možno sa nám to zdá byť v situácii, kedy kresťanstvo u nás aj vo svete čelí stupňujúcim sa útokom na jeho základné hodnoty investícia, ktorá nemá zmysel. Ale všetko, čo spravíme vierou v Ježiša Krista, v Jeho slovo, prinesie v budúcnosti úžitok nad všetky naše očakávania. Lebo ešte sa budú predávať domy, polia a vinice v tejto krajine.

Vráťme sa na chvíľu k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Žil víziou a veľkými ideálmi, najmä čo sa týka budúcnosti Slovenského národa, žil pre veľké príležitosti, ale zároveň vedel tieto ideály napĺňať poctivo krok za krokom a chopiť sa príležitostí so železnou vôľou a sebadisciplínou aj za cenu veľkej osobnej obete. My dnes milujeme veľké vízie a príležitosti, ale chýba nám práve tá poctivosť, s ktorou by sme za nimi išli a dokázali ich prakticky realizovať. Štefánik povedal: Poctivosť nie je len slovo, ale je logický dôsledok života. Teda je to o spôsobe života – mať nielen veľké ideály, ale aj poctivosť voči sebe – odvahu a vôľu  naplniť ich v konkrétnom čine aj za cenu osobnej obete. Povedal: Nepoctivý človek nemôže vykonať veľký čin. A my na jeho veľký čin pre Slovensko a Československo s vďakou a úctou spomíname a ďakujeme Bohu za Milana Rastislava Štefánika. Nechceme však len spomínať slávnu minulosť. Naše Slovensko potrebuje nádej pre súčasnosť aj budúcnosť.

A v tomto ako kresťania máme práve teraz jedinečnú príležitosť ukázať, že naša investícia do budúcnosti nie je kupovaním pozemkov na Marse, teda nejaká utópia, ale tie polia, tie čiastočky investované do Božieho kráľovstva sú nádejou pre celé Slovensko v zmysle poctivého vzdelania, láskavého prístupu k druhým, pomoci núdznym, poctivému a čestnému prístupu k spoločným hodnotám, k životnému prostrediu,  v zmysle tolerancie a rešpektu k druhým, úcty a ochrane života, predovšetkým však viery opretej o Pána Ježiša Krista a Jeho slovo. Lebo táto viera nám umožňuje vidieť viac a ďalej než je naša súčasnosť a táto viera nám dáva silu prinášať kúsky nádeje práve tam, kde sa zdá byť všetko stratené.

Po kázni a ďalšom hudobnom vstupe v podaní Mateja Borovského a Marty Gýborovej, sa za ECAV na Slovensku prihovoril biskup VD Peter Mihoč týmito slovami:

„Existuje celá plejáda zvučných mien v našej ECAV aj v našej slovenskej spoločnosti, ktoré napriek plynutiu času neupadli do zabudnutia. Ostali stálicami spoločenského, cirkevného a niektorí aj umeleckého neba. K takýmto menám v tomto krmanovsko – hurbanovskom kraji patrí aj meno M. R. Štefánika, ktorý sa svojím životom, oddanosťou, pracovitosťou a najmä veľkou túžbou po spoločnom národe Čechov a Slovákov, stal súčasťou spoločenského neba našej krajiny. Táto skutočnosť nás núti pýtať sa: Čo z neho urobilo obrazne povedané hviezdu, ktorá nehasne ani po 140 rokoch? Aký druh svetla odrážala jeho myseľ, srdce, skutky? Jeho láska k hviezdnemu nebu, jeho dvíhanie očí do vesmíru mu napomohli, ako to aj sám vyznal: „určiť súradnice jeho duše“. Vyrastal v prostredí evanjelickej fary, kde sa ho dotýkalo svetlo duchovných hodnôt jeho rodičov, aj vzácnych evanjelických predkov. Často myslieval na matku, ktorú si okrem iného vážil za to, že sa za neho počas detstva, štúdií i ciest vrúcne modlila k Bohu. Aj tento druh svetla dopadal na jeho dušu. 

V prorockej knihe Daniel 12,3 sa píše:  Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. 

Blesk a hviezdy sú prírodné úkazy, ktoré neostávajú nepovšimnuté ľudskému oku. Sú jasným viditeľným prejavom moci a prítomnosti svetla aj napriek ich vzdialenosti. Ak by sme jedným slovom mali vystihnúť život M. R. Štefánika, tak spomedzi mnohých dôležitých by som vyzdvihol len jedno slovo: MÚDROSŤ. Nespočetné množstvo informácií, spracovaných v bystrej mysli, pretavených citom srdca a bázne aj rešpektom pred Božím majestátom, hnaný duchom a túžbou po pokroku. Takýchto „múdrych“ ľudí nie je možné si nevšimnúť, lebo sú „ako blesk“ na oblohe. Avšak jeho múdrosť neznamenala len vzdelanosť, z jeho slov v dopisoch odoslaných duchovným autoritám vtedajšej doby, bolo cítiť aj veľkú pokoru a bázeň, rešpekt pred Bohom, ktorý určoval jeho myslenie, konanie aj životný smer a orientáciu. Z tejto orientácie sa rodil život v láske, ktorej ovocie sa zhmotňovalo v záujme o vlasť a v pomoci privádzať iných na cestu spravodlivosti. Takéto vedenie a prejavené skutky lásky rodia  svetlo – skutočnosť, že pamiatka na nich nezanikne, ale „budú ako hviezdy na večné veky“. 

Milí priatelia, v mene ECAV aj celej našej spoločnosti, chcem vyjadriť vďačnosť za M. R. Štefánika, ktorý sa na oblohe dejín zjavil ako blesk, ktorý aj napriek krátkemu trvaniu života neostal nepovšimnutý. No dnešná príležitosť je aj pozvaním k hľadaniu skutočnej múdrosti, ktorá nespočíva len v množstve informácií a výške vzdelanosti, ale v pokore ducha, v rešpekte a bázni pred Tvorcom dejín, prítomnosti aj budúcnosti a v rešpekte voči tým, ktorí žijú okolo nás. Skutočne múdri a bohatí ľudia sú tí, ktorí si nesú svoje hodnoty vo svojom vnútri a nie v peňaženkách. Na takých ľudia nikdy nezabúdajú. Dokázal do bodky naplniť antickú múdrosť: Per aspera ad astra – cez prekážky ku hviezdam Nech príklad jeho pokory a životnej múdrosti je i pre nás dnes vzorom hodným nasledovania.“

Po vystúpení zvonkohry Košariská- Priepasné prečítala sestra Silvia Končené úryvky z korešpondencie Milana Rastislava Štefánika:

Ked Milanko odešiel na štúdiá a ostal tam v tem šírem svete, netrpezlivo som čakala na list, alebo kartu od neho. Bola som zvedavá jako sa mu darí a jako sa má. Ked sme dlhšie nedostali od neho zprávu, tak som si čítala listy čo nám poslal. A spomínala som na neho.

V septembri roku  1905, nám písal z Madridu

Drahí moji rodičovia! Iste byste mali radosť, keď byste videli, jako mňa a pána Janssena hostí mesto Madrid. No už skoro opustím Španielsko a navrátim sa tam, kde jedine cítim uspokojenie, šťastie – do domu rodičovského. Váš Milan.

Ked v roku  1906, vystupoval na Mont Blanc, bolo to 21. júla, nám napísal. 

Drahunkí rodičovia. Šťastlivo som vystúpil do výšky 3 000 m. Cítim sa výborne, som jako z ocele. Na tomto mieste zdržím sa asi 3 dni, potom budem pokračovať vo výstupe. Buďte pripravení, že nedostanete o do mňa zprávy sňáď za 3 – 4 týždne, lebo komunikácia medzi Mont Blancom a Košariskami je trochu nesnadná. Bozkávam vás tisíckrát. Práve dnes mám 26 rokov.

 Na  Veľkú noc v roku 1912 napísal.

Drahí rodičovia, v tom chaosu životném ani len nepozorujeme jak deň za dňom mizí a roky pribývajú. Z času na čas významnejšia dajaká udalosť zaburcuje s nami a s naším svedomím, avšaj zvyk, otupujúca šablóna skoro na to víťazí a rozvlnená hruď naša pozvolna sa utíši. V týchto chvíľach, keď kresťanský svet vzpomína s pietou na veľké udalosti odehravšie sa pred XX stoletmi, pociťujem znova, jak často hreším proti životu a proti zákonu lásky, ktorý je – mal by byť jedinou normou našeho konania.        Aj takto nám Milanko písal.

Stretnutie v Košariskách vyvrcholilo kladením vencov k buste M. R. Štefánika a tiež príhovormi prezidentky SR Zuzany Čaputovej, predseda vlády SR Igora Matoviča a  predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára.

Súčasťou programu bola aj vernisáž výstavy „Reflexie domoviny“ v evanjelickom kostole. Popoludní bola pripravená aj literárno- hudobná kompozícia s názvom: „Veriť, milovať, pracovať...“


Galéria k článku

Jana Nunvářová