100. výročie osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku

100. výročie osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku

V dňoch 21. – 22. júna sa konala slávnosť stého výročia osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku v Novom Sade.  

„Ó Hospodine, pomáhaj, ó Hospodine, popraj zdaru“ Týmito slovami brat biskup Struhárik prevzal a otvoril (1. októbra 1965) budovu, v ktorej dnes sídli biskupský úrad. Tento deň bol výnimočný aj tým, že v roku 1964 sa uskutočnilo položenie základného kameňa tejto stavby. 

Generálna rekonštrukcia budovy trvala 5 mesiacov. Na slávnostné služby Božie boli pozvaní viacerí hostia z partnerských cirkví, ktorí generálnu rekonštrukciu Biskupského úradu v Novom Sade finančne podporili. Boli to biskupka Slovenskej synody Sion v USA Wilma Kucharek, Thomas Drobena, farár v USA, Michael Hübner, generálny tajomník Martin-Luther-Bund, Robert Johnson z ELCA. Medzi hosťami bol aj Marián Čop, biskup Slovenskej ECAV v Českej republike, Leon Nowak, biskup z ECAV v Slovinsku, viacerí seniori zo slovensky hovoriacej menšiny z Rumunska, z Vojvodiny, farárky a farári SEAVC zo Srbska, Slovinska, Chorvátska a Rumunska a ECAV na Slovensku zastupoval Zbor biskupov, so svojimi tajomníkmi. 

Biskupa SEAVC Jarovslava Javorníka sme poprosili, aby zhrnul týchto sto rokov.
"Od príchodu našich predkov na toto územie, až po zakončenie prvej svetovej vojny, museli naši predkovia zápasiť o pravoverné učenie a bojovať za národnú vec. Cirkev bola ohrozovaná zvonku aj zvnútra. Slovenský evanjelický ľud všetko pretrpel a vo všetkom vytrval. Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku bola vyhlásená za samostatný dištrikt v roku 1921, teda vtedy sa aj osamostatnila. 31.10.1925 bola zvolená synoda a povolená úkazom Jeho veličenstva kráľa Alexandra. Prvým biskupom bol Adam Vereš, zvolený v roku 1929. Prvá ústava bola prijatá až v roku 1932. Naša cirkev pretrvala cez vojnové roky a dlhé roky ateistickej ideológie a prešla cez mnohé transformácie. Až dodnes však vytrvala a umožnila aj dnešnej generácii zvestovať evanjelium- tú radostnú správu o záchrane hriešneho človeka."

Slovenskí evanjelici v Srbsku však v žiadnom prípade nepozerajú len do minulosti. Hodnotia aj prítomnosť, aktuálne úspešne ukončenú rekonštrukciu biskupského úradu a plánujú budúcnosť. Brat biskup Javorník ďalej skonštatoval.
"Dnes, aj po 100 rokoch, ešte stále vydávame svedectvo o jednej živej cirkvi, ktorá plnila a plní svoje poslanie v našom slovenskom evanjelickom národe v Srbsku, zvestujúc, že iba milosťou Božou sme spasení a je to dar Boží, aby sa nikto nechválil. Pretrvávame ako menšina, predovšetkým vďaka srbskej pravoslávnej cirkvi, ktorá nikdy nemala tendenciu robiť nad nami prozelitizmus (pozn. redakcie- prozelitizmus je cielené získavanie nových veriacich pre nejakú náboženskú spoločnosť zmenou ich pôvodného náboženského presvedčenia). Vďačíme aj našej domovine Srbsku, vláde Srbska, ktorá podporila rekonštrukciu biskupského úradu sumou 750 tisíc EUR a takisto všetkým Slovákom- evanjelikom, vďaka ktorým a pre ktorých dnes reprezentatívnu budovu slávnostne otvárame. Taktiež sme vďační, že sa srbský národ o nás ako menšinu verne stará už viac ako 100 rokov a veríme, že aj v budúcnosti budeme ich drahokamom. To bude najväčšie svedectvo tolerancie a príklad spolužitia dvoch bratských národov v tomto priestore, kde žijeme už viac ako 277 rokov. Takú dlhú dobu žijeme na týchto panónskych brázdach ako roduverní Slováci, lojálni svojmu štátu, ale aj ako ešte stále zelená vetva slovenského národa mimo hraníc Slovenskej republiky. Veľká zásluha patrí aj Slovenskej republike, vlasti našich predkov, ktorá nám tiež mnohými rozhodnutiami vlády a finančnou pomocou umožnila, aby sme ako Slováci za hranicami Slovenska reprezentovali slovenskú kultúru a jazyk jedného výnimočného národa."

Problémy a zápasy neobchádzajú ani našich krajanov. Ku všetkým sa však stavajú s modlitbou na perách.
"V súčasnosti zápasíme tak ako aj ostatní s výzvami dnešnej doby. Modlíme sa, aby nás Pán Boh usmernil a viedol loďku našej cirkvi správnym smerom a doviedol nás do toho správneho prístavu, tam, kde nás On chce mať. Prajeme si, aby sa naša generácia stala majákom, ktorý bude v budúcnosti osvecovať srdcia, mysle, vieru a život našich potomkov. Chceme konať všetko pre naše deti a pre zachovanie ich identity- ako náboženskej, tak aj národnej. Spolu voláme: Pane Bože, vyslyš našu modlitbu. Amen."

Galéria k článku

Boris Mišina a Marcela Kmeťová