Domáca pobožnosť na Závierku občianskeho roka – Silvestra (31. december 2020)

Domáca pobožnosť na Závierku občianskeho roka – Silvestra (31. december 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 64

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Iz 63, 7-9)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v knihe proroka Izaiáša 63, 7-9:

            „Rozpomínam sa na milostivé skutky Hospodinove, na slávne skutky Hospodinove na základe všetkého, čo nám preukázal Hospodin, hojný v dobrote k domu Izraela, ktorú nám preukazoval podľa svojho milosrdenstva a podľa svojej hojnej priazne. Lebo povedal: Vskutku, oni sú mojím ľudom, synmi, ktorí nesklamú. A stal sa im záchrancom v každom ich súžení. Ani posol, ani anjel, ale On sám ich zachraňoval; svojou láskou a súcitom On ich vykúpil a dvíhal ich i nosil po všetky dávne dni.“

Milí bratia a sestry!

           Aký je to pocit byť vyvolený? Aký je to pocit mať nejaké výhody? Všetci tento pocit dôverne poznáme. Prídeme napríklad do úradu alebo k lekárovi a vieme, že nebudeme musieť dlho čakať, lebo onen úradník či lekár je náš známy, ihneď nás príjme a venuje nám viac pozornosti a starostlivosti ako tým druhým – urobí pre nás viac ako pre tých ostatných. Všetci sme takýmto spôsobom v niektorých oblastiach života vyvolení, no zasa v iných tí znevýhodnení. A tak aj náš postoj k takémuto zvýhodňovaniu je v podstate dvojaký. Dokážeme ho veľmi tvrdo kritizovať a odsudzovať keď sme tí znevýhodnení a dokážeme ho brániť keď sme tí vyvolení.

            Keď však už človek je takýto vyvolený, keď si získal náklonnosť svojho šéfa či priazeň susedov, keď ho oni obdarúvajú svojou priazňou, cíti potrebu im ich láskavosť oplatiť. Cíti potrebu nejako sa im odvďačiť. A to robí každý inak. Niekto láskou, niekto adekvátnou protislužbou, niekto finančným darom. Až potiaľto by bolo všetko v poriadku. Horšie je však to, že ľudstvo vo svojej zvrátenosti zašlo až tak ďaleko, že tieto dve veci otočilo. A tak je už dnes bežné, že človek vopred príde a darom či peniazmi sa snaží zabezpečiť si priazeň suseda, lekára či úradníka. Takto si človek priazeň iného človeka doslova kupuje. A práve takto sa na svet dostala korupcia a úplatky. A takto sa zničil už nejeden priateľský vzťah. Zničil sa, keď človek začal vyčíslovať nevyčísliteľnú hodnotu priateľstva či lásky.

            Izraelský národ takto konal aj voči Bohu. Oni boli tí vyvolení Boží, oni smeli byť blízko Boha a prijímať z Jeho ruky všetku milosť a požehnanie. Oni však boli aj tí, ktorí sa potom snažili zaplatiť za to obeťou či desiatkom, ba ktorí sa snažili vopred si Boha kúpiť obeťou či desiatkom. A takéto kupčenie s Božou milosťou nemohlo zostať bez odozvy. Veď ich sám Boh napomínal už ústami proroka Izaiáša keď tento hovoril: „Milosrdenstvo chcem a nie obeť!“ Keď však ľud neposlúchol, odňal mu Boh jeho vyvolenie. Odňal im ho a dal ho nám.

            Už nie Izraelci sú tí vyvolení, ktorí, zhromaždení okolo Boha smú prví prijímať dary z Jeho ruky. Už sme to my. Pretože Boh poslal na svet svojho Syna. A On preto prišiel, aby zhromaždil rozptýlené dietky Božie. Aby svojim menom všetkých spojil do jedného tela. Preto už my – ktorí sme zhromaždení okolo Krista, ktorí poznáme Kristovo meno, ktorí Krista nasledujeme, sme tí, ktorí sú najbližšie k Bohu a ktorí smú z Jeho ruky brať. Boh nám toto vyvolenie dal, hoci sme Mu my nič nedali. Dal nám ho z čírej lásky.

            Sme teda vyvolení. Ale čo s tým? Načo nám to bude? Keď sme tými vyvolenými na pracovisku a sme obdarení priazňou šéfa, máme z toho hmatateľné výhody. Možno môžeme ísť skôr domov, máme viac voľna, naša práca nie je tak prísne hodnotená a podobne. Aké výhody však máme z vyvolenia Bohom? O tom nám práve dnes hovorí Izaiáš: „oni sú mojim ľudom, synmi, ktorí nesklamú. A stal sa im záchrancom v každom ich súžení.“

            To sú tie naše výhody. Veď sa len spýtajme: čo všetko sa nám v tomto roku podarilo. Niekde pribudol do rodiny nový člen, niekto si našiel priateľa, niekto prácu, iný sa zbavil choroby, ďalší našiel spôsob svojej sebarealizácie, iný začal byť úspešný v práci, ďalší získal majetok. Komu to všetko pripíšeme? Šťastiu? Náhode? Aj o tom hovorí Izaiáš: „Ani posol, ani anjel, ale On sám ich zachraňoval; svojou láskou a súcitom On ich vykúpil a dvíhal ich i nosil po všetky dávne dni.“

            A spýtajme sa tiež čo všetko sa nám nepodarilo alebo čím všetkým ťažkým a smutným sme museli prejsť. Kto bol vtedy pri nás? Kto nám pomáhal prekonávať tieto skúšky života? Aj o tom hovorí prorok: „Ani posol, ani anjel, ale On sám ich zachraňoval; svojou láskou a súcitom On ich vykúpil a dvíhal ich i nosil po všetky dávne dni.“

            Bol to Boh, ktorý vždy stál pri nás. Bol to Boh, ktorý nám všetko dal. A robil to preto, lebo sme Jeho ľudom. Sme tí, ktorých si sám vyvolil a pre ktorých sa rozhodol to všetko robiť. Buďme teda aj my ako prorok. Veď on, ktorý tiež z ruky Božej prijal hojnosť darov hovorí: „Rozpomínam sa na milostivé skutky Hospodinove, na slávne skutky Hospodinove na základe všetkého, čo nám preukázal Hospodin, hojný v dobrote k domu Izraela, ktorú nám preukazoval podľa svojho milosrdenstva a podľa svojej hojnej priazne.“

            Tak sa aj my rozpomínajme na všetko čo pri nás a pre nás Boh urobil. A čo potom? V prvom rade Mu za to buďme vďační. Vážme si tieto Jeho dary a Jemu samému prejavujme úctu i vďaku. A napokon...

            Nesnažme sa hodnotu Božích darov vyčísľovať a Bohu Jeho milosť zaplatiť. Nesnažme sa prinášať nezmyselné obete ako Izraelci. Veď tak ako to ničí vzťahy medzi ľuďmi, ničí to aj vzťah k Bohu. Radšej pamätajme na tie prorokove slová: „Milosrdenstvo chcem a nie obeť“ a to, čo nám Boh v tomto roku dal, dávajme ďalej. Šírme ďalej Jeho vklad do nás a tak budujme Božie kráľovstvo na zemi.

            Ak sme cítili v tomto roku pri sebe Božiu lásku, milujme aj my ľudí okolo seba. Ak nám Boh v tomto roku pomáhal, pomáhajme aj my ľuďom okolo seba. Ak nás Boh potešoval, potešujme aj my každého vo svojom okolí. Robme to, čo pre nás robí Boh, ľuďom, ktorí to potrebujú. Možno priamo v našej rodine, možno v susedstve, možno v cirkevnom zbore. Pomáhajme slovom povzbudenia a potešenia, službou či hmotným darom každému, kto to bude potrebovať, kto o to bude žiadať, kde to budeme považovať za potrebné. Veď nie Boh potrebuje našu pomoc a lásku ale práve ľudia. Tým sa staneme Jeho skutočnými synmy a dcérami, ako aj dedičmi Jeho nebeského kráľovstva. Tým skutočne naplníme svoje vyvolenie, tým sa staneme synmi, ktorí nesklamú. Tým sa aj my budeme podieľať na šírení a budovaní Božieho kráľovstva už tu na zemi. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvoju lásku, ktorou si nás tak miloval, že si svojho Syna obetoval za nás a vyvolil si nás za svoj ľud. Niesol si nás uplynulým rokom, chránil pred zlým, žehnal napriek ťažkej pandémii, ktorá doľahla na svet. Nezabudol si na nás, ale verne si pri nás stál a dal si nám prísť až k tomuto poslednému dňu roka. Za všetku Tvoju lásku a dobrotu Ti ďakujeme a prosíme, daj nám do nového roku odhodlanie šíriť to, čo sme od Teba dostali. Kiež tak vydávame svedectvo o Tvojej láske, milosti a moci, budujeme Tvoje kráľovstvo na zemi a prinášame radosť evanjelia tam, kde je ešte teraz možno sucho, prázdnota, temno či žiaľ. Kiež svetlo Tvojej milosti aj skrze nás zažiari a my ukážeme, že sme Tvoje vyvolenie vzali vážne. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 65

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť Pána nášho Ježiša Krista, láska Božia, dar a účasť Ducha Svätého nech je so všetkými vami odteraz až na veky! Amen.