Domáca pobožnosť na Pamiatku zosnulých (2. november 2020)

Domáca pobožnosť na Pamiatku zosnulých (2. november 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 700

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (1Tes 4, 13-18)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v 1. liste apoštola Pavla Tesalonickým 4, 13-18:

            „Nechceme však, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. Lebo keď veríme, že Ježiš umrel a vstal z mŕtvych, tak aj Boh privedie spolu s Ním všetkých, ktorí umreli v Ježišovi. Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým: my, ktorí zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo umreli, lebo keď (zaznie) povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom. Tak sa potešujte vospolok týmito slovami.“

Milí bratia a sestry!

            V tieto dni ľudia viac ako inokedy navštevujú cintoríny a myslia na smrť, pričom im v mysli vyvstáva otázka: čo bude potom? Túto otázku si pritom kladú ľudia bez ohľadu na to, či veria v Boha alebo nie. Sociológovia i výsledky prieskumov hovoria a životná prax ukazuje, že človek sa v otázke smrti chce niečím potešiť. Nechce sa zmieriť so skutočnosťou, že jeho blízky je navždy preč. Preto hľadá potešenie. A to je dobre, lebo v zármutku je potrebné sa potešovať. Kde však nájsť potešenie v takej ťažkej otázke ako je smrť?

            V otázke smrti je najľahšie nájsť potešenie v predstave, že náš blízky neodišiel navždy a neodišiel ďaleko. Práve k tejto forme nádeje sa ľudia uchyľujú. Stretáme sa tak s rôznymi podaniami nádeje v život po smrti. Neraz vidíme vo filmoch, ako niekto utešuje sirotu, že mamička sa stala anjelikom a bude sirôtku celý život strážiť z neba, vidíme scény, kde niekto rozpráva smutnému, ako sa jeho zosnulý blízky premenil na hviezdu a bude večne žiariť na nebi. Aký základ majú takéto legendy? Nijaký. Sú vymyslené a chcú človeku v beznádeji dať aspoň akú-takú hoci aj vymyslenú nádej. Spoliehať sa však na ňu nedá.

            Božie slovo je na tom inak. Božie slovo hovorí do mnohých našich situácií, ktoré prežívame už tu a teraz. Hovorí do našich chorôb, skúšok, ťažkostí, obáv, aj do radosti i smútku. Áno, hovorí aj do chvíľ rozlúčky s blízkymi. Hovorí nám v prvom rade o veľkej Božej láske, ktorou nás Pán Boh tak veľmi miluje, že obetoval aj svojho jednorodeného Syna a poslal Ho na istú smrť, len aby sme my mohli žiť. Táto Božia láska pritom nie je historickou záležitosťou – láskou, ktorou nás kedysi Pán Boh miloval, a ktorá sa kedysi dávno dokázala v Pánovi Ježišovi Kristovi. Je to záležitosť aktuálna, pretože Pán Boh nás stále miluje a svoju lásku nám aj dnes denno-denne dokazuje. Je to teda stále živá, stále platná a stále aktuálna Božia láska, ktorú nám Písmo sväté pripomína a Pán Ježiš Kristus dokazuje. Zvesť o tejto Božej láske, správa o Pánovi Ježišovi Kristovi, o Jeho smrti a vzkriesení sú tým najlepším – a čo je najdôležitejšie: skutočným a nie vymysleným – potešením pre nás. Potešujme sa preto nie vymyslenými legendami a rozprávkami, ale Božím slovom, ktoré nám hovorí, čo všetko Pán Boh pre nás robí. V Božom slove nájdeme slová útechy aj pre chvíle, kedy stratíme blízkeho, alebo si na neho spomíname.

            Z dnešného textu je kľúčový verš 14: „Lebo keď veríme, že Ježiš umrel a vstal z mŕtvych, tak aj Boh privedie spolu s Ním všetkých, ktorí umreli v Ježišovi.“ Tu je vyjadrený obsah našej kresťanskej viery: ak veríme, že Ježiš Kristus umrel a vstal z mŕtvych, potom Boh aj nás vzkriesi a vovedie k sebe do svojho kráľovstva, aby sme tam spolu s Ježišom Kristom žili večne. Táto viera je základom nielen pre potešenie v otázke našej vlastnej smrti a budúceho života, ale aj pre potešenie v otázke smrti našich blížnych. To je vlastne aj kontext dnešného textu, pretože apoštol Pavel píše tieto slová nie s ohľadom na samotných tesalonických kresťanov, ale na ich blízkych.

            Kresťania v Tesalonikách prijali túto vieru od Pavla, ktorý ich zbor založil. Očakávali druhý príchod Pána Ježiša ešte za svojho života a tešili sa na večný život s Ním. Po Pavlovom odchode však niektorí umreli a ostatní sa začali báť, že azda pri Pánovom príchode nebudú môcť byť a nedostane sa im tak onoho večného života. Preto Pavel v liste odpovedá na ich obavy slovami, ktoré sme počuli.

            V prvom rade chce kresťanov v Tesalonikách potešiť. Hovorí im, že nemajú byť smutní ako tí, čo nemajú nádej. Je prirodzené, ak je kresťan smutný. Veď nie sme z kameňa. Je však iné smútiť s nádejou a bez nej. Tí, čo nemajú Ježiša Krista, smútia bez reálnej nádeje a preto hľadajú potešenie vo vymyslených bájkach. My smútime v nádeji. Náš zármutok je zármutkom z dočasného odlúčenia, pričom však vieme, že toto odlúčenie nie je trvalé a naša viera v opätovné stretnutie je založená na Pánovi Ježišovi Kristovi, Jeho vzkriesení a viere, že ako On žije, aj my budeme žiť.

            Pavel v dnešnom liste nechce vyučovať. Nerozpráva detaily o priebehu Kristovho príchodu či posledného súdu. Tie opisuje podrobne v iných listoch, napríklad v 1. liste do Korintu v 15. kapitole. To je stať, kde Pavel učí a preto všetko podrobne vysvetľuje. Teraz chce hlavne potešiť zvesťou, že ani tí, čo už odišli do večnosti, o nič neprídu. Hovorí síce o tom, čo sa bude diať, keď zaznie povel archanjela a Božia trúba, no tieto slová teraz nechcú byť opisom udalostí ale len zdôraznením toho, že aj mŕtvych sa to bude týkať, že aj oni budú tí, ktorí vstanú, aby sme sa k nim pripojili my, ktorí sme živí. Pavel tak chce zdôrazniť, že budeme všetci tvoriť jedno veľké spoločenstvo, v ktorom budú tí zosnulí dokonca už skôr. Práve to spoločenstvo živých i mŕtvych s Pánom Ježišom je cieľ:.

            V závere Pavel vyzýva kresťanov, aby sa touto nádejou potešovali navzájom. Tak sa ňou potešme aj my dnes vediac, že tí, čo nás už predišli do večnosti, budú rovnako spasení a oslávení v nebeskom kráľovstve a spolu s nami vytvoria raz jedno veľké spoločenstvo s Pánom Ježišom Kristom. A to už nie je len nádej, to je istota. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý náš nebeský Otče, dnes spomíname na tých, ktorí už z tejto časnosti odišli. Je nám za nimi smutno a bolia nás spomienky, ktoré sa nám v mysli vynárajú. Túžime po potešení a nádeji a ďakujeme Ti, že túto nádej smieme mať v Tebe. Ty nás aj dnes uisťuješ o tom, že kto v Teba verí, bude žiť večne s Tebou a Tvojím Synom, lebo Ty si aj Jeho vzkriesil a posadil po svojej pravici. Prosíme, udeľ aj nám tejto milosti, udeľ ju našim blízkym a dopraj nám všetkým raz prebývať v Tvojom kráľovstve večne. Prosíme Ťa o to v mene Ježiša Krista, v ktorého veríme, a ktorý je cestou, pravdou i životom, skrze ktorého i my chceme prísť k Tebe. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 692

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Sám Pán pokoja daj vám stály pokoj vo všetkom. Pán so všetkými vami! Amen.