Domáca pobožnosť na Nový rok (1. január 2021)

Domáca pobožnosť na Nový rok (1. január 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES    70

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Kol 4, 2)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v liste Kolosenským 4, 2:

            „V modlení vytrvajte, bdejte pri ňom a dobrorečte.“

Milí bratia a sestry!

            Už sa vám niekedy stalo, že ste museli nejakú svoju prácu druhýkrát začínať? Boli ste už v polovici alebo tesne pred koncom, no zrazu sa niečo stalo, vaše dielo sa pokazilo a vaša námaha vyšla nazmar. Nebolo inej možnosti, len začať od začiatku. Je to veľmi nepríjemné, ale dá sa to prekonať. No stalo sa vám už, že ste tú istú prácu museli začať tretí, piaty alebo desiatykrát? Prídete k istému bodu, kedy sa vaša práca znehodnotí a začínate stále znova. To je už ťažšie a čím viac sa namáhate, tým viac vás neúspechy hnevajú a odrádzajú od ďalšej námahy. Je to úplne normálne a prirodzené, lebo ak človeku na jeho diele a na jeho práci záleží, potom ju chce úspešne dotiahnuť až do konca a tešiť sa z výsledku.

            Predstava výsledku je veľmi príjemná, no za takýchto okolností nie každý má chuť a silu k nej dospieť. Možno si poviete: „Ja by som to ani nerobil. Mne by sa nechcelo toľkokrát začínať a toľkokrát prekonávať sklamanie z neúspechu. Veď potom by to bola iba sizyfovská námaha“. A je to naozaj tak. Aj Sizyfos začínal vždy od začiatku. Bol to muž, ktorý podľa gréckej báje dostal od bohov ako trest úlohu vygúľať hore kopcom ťažký balvan. A on poslušne gúľal, no vždy keď bol pred vrcholom, balvan sa zrútil a on začínal vždy znova. A to bol jeho trest – začínať celý život od začiatku a nikdy nedospieť k cieľu. My pri zdravom rozume rázne prehlasujeme, že by sme energiu na takúto sizyfovskú prácu nevynakladali.

            A predsa mám vždy v tomto ročnom období pocit, že to robíme, hoci si to ani neuvedomujeme. Veď včera sa skončil jeden rok nášho života a dnes začína ďalší. Počas toho predošlého roka sme kadečím prešli. Stále sa stupňovali požiadavky na nás. Stále sme museli viac a viac pracovať, viac a viac platiť, viac a viac trpieť, viac a viac sa namáhať. Sme teda tým predošlým rokom zasa o kus viac vytrápení, unavení, ale aj vycvičení a zocelení. To však len po tej telesnej a duševnej stránke. Ako je to po tej duchovnej?

            Práve v tejto rovine nášho života mám pocit, že sme stále len na začiatku. Stále nové a nové sľuby a predsavzatia. Stále nové a nové odhodlanie, nové a nové predstavy o tom budúcom roku. Ak si ich však z roka na rok porovnáme zistíme, že sa obsahovo ani veľmi nezmenili. Sú len nanovo a nanovo formulované a prednášané Bohu či ľuďom. Možno sa potom aj o kus pohneme, možno prejdeme dlhší či kratší kus cesty k Bohu, no napokon stále akosi uviazneme, zapadneme v prachu či snehu, nevládzeme sa brodiť ďalej, zostávame stáť, časom upadáme a keď príde ďalší nový rok povieme si: „Teraz už naozaj“. To je náš druhý začiatok. A znova sa kúsok pohneme, znova zapadneme, zastaneme a povieme si 1. januára: “Už teraz...“ a tak začíname tretí, piaty alebo desiaty, niekto však možno už aj štyridsiaty alebo sedemdesiaty krát.

            Prečo je to tak? Prečo sa vždy vraciame na začiatok hoci sme pred chvíľou prehlásili, že by sme to nikdy nerobili? Prečo vždy krátko po štarte upadneme do „spánku“, ktorý nám nedovolí ísť ďalej? Spánok sám o sebe síce je potrebný, no ak trvá príliš dlho môže byť nebezpečný. Duchovný spánok je však nebezpečný vždy, lebo nám znemožňuje hýbať sa a približovať sa k Bohu. Spánok nás núti zostať na mieste. Zaspali učeníci v Getsemane a dostali Pánovo napomenutie, zaspal Eutychos, ktorého spanie dokonca stálo život. Zaspávame aj my. Len z času na čas sa zobudíme, aby sme si na „dobrú noc“ k ďalšiemu spaniu sľúbili, že už nezaspíme.

            Je to desivé zistenie. No ak by sme zostali len pri ňom, bol by to zasa len začiatok ďalšieho spánku. My chceme a musíme pátrať po príčinách. Jednou je možno skutočnosť, ktorá sa nám vynára v mysli ak si spomenieme na našu hmotnú sizyfovskú prácu. V úvode sme spolu skonštatovali, že človek je ochotný venovať svojej práci čas i energiu, ak má pred sebou víziu zdarného výsledku a dobrého cieľa – ak mu na jeho práci záleží. Nechýba nám v duchovnom živote práve toto – kus motivácie?

            Biblia nás neraz vyzýva, aby sme bdeli. Vie, že pre človeka to nie je ľahké, no napriek tomu z tejto požiadavky nepoľavuje. Vie totiž aj to čo nám často uniká - že je to pre nás životne dôležité.

            Výzva k bdeniu je pritom často spojená so zasľúbením. Naše bdenie má poslúžiť nám samým, aby sme mohli privítať Pána Ježiša Krista. On príde pre nás. A my??? Budeme spať? To by pre nás znamenalo katastrofu. Jednak by sme počas spánku úplne stuhli a ochabli a jednak by sme neboli schopní Krista privítať. Preto je potrebné bdieť. Je potrebné žiť a úporne sa brániť spánku, ktorý je niekedy na nerozoznanie od smrti. Kto spí, podobá sa mŕtvemu. My sa však nesmieme podobať mŕtvym, lebo tak by sme nemohli byť prítomní pri tej veľkej chvíli, keď Kristus povie: „Tu som!!! Prišiel som po vás!!! Vy, ktorí bdiete a čakáte ma, poďte so mnou, vojdite ku mne a radujte sa večne!!!“ Môžeme si to nechať ujsť?

            My si možno v živote málo uvedomujeme, že táto chvíľa je naozaj reálna a príde. Možno si málo uvedomuješ, že sa týka aj teba. Možno si niekedy ani nespomenieš na to, že Kristus už teraz v nebesiach počíta s tebou a pripravuje ti miesto mysliac konkrétne na teba. Neuvedomuješ si to, a preto zaspávaš. Potom ti to dakto počas Vianoc pripomenie a ty sa strhneš. A začínaš znovu.

            Dnes zasa začíname nový rok. Nech je to však už náš posledný začiatok. Nech už o rok nie sme tam kde teraz. Kiež tento rok prežijeme v duchovnej aktivite. To povedie k tomu, že nezaspíme. Veď zaspí ten, kto sedí, leží a nič nerobí. Kto je aktívny, nemôže spať. Buďme preto duchovne aktívni. Podľa slov Biblie udržujme svoju aktivitu neustálou modlitbou, konaním dobra a zotrvávaním vo viere.

            K takémuto aktívnemu duchovnému životu sa neustále motivujme predstavou nebeského kráľovstva, ktoré nám Kristus chystá. Buďme si vedomí toho, že ak zaspíme, prídeme oň. Ak zaspíme, zaspíme už navždy. A ak sa aj náhodou zobudíme, nebudeme ani o kúsok ďalej ako sme teraz. Možno potom budeme chcieť začať odznova ako Sizyfos. No nie je isté, že na to ešte budeme mať čas a príležitosť. Preto využime ten čas, ktorý máme a viac už nespime. Nech je práve toto naším celoživotným predsavzatím s následkom, ktorý siaha až do večnosti. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý náš nebeský Otče, Ty si nás stvoril ako svoje deti a počítaš s nami vo svojom nebeskom kráľovstve. Veď preto si aj poslal svojho milého Syna na svet, aby nám otvoril dvere večnosti a svojou smrťou nás vykúpil z moci hriechu a tak nám vrátil stratený raj. Chceš, aby sme tam raz žili s Tebou večne. Prosíme Ťa preto, udržuj nás aj v tomto novom roku svojím Svätým Duchom v bdelosti, aby sme nespali, ale v modlení, dobrorečení a živej viere bdeli a očakávali deň, keď Tvoj Syn príde po nás a vezme nás k Tebe. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 69

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Viera, láska a nádej od nášho Otca, nech vás vedie na cestách života! Amen.