Domáca pobožnosť na Nedeľu po Vianociach (27. december 2020)

Domáca pobožnosť na Nedeľu po Vianociach (27. december 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 34

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (J 1, 1-4)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Jána 1, 1-4:

            „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“

Milí bratia a sestry!

            Keď profesor I. P. Pavlov robil svoje výskumy na zvieratách, objavil tzv. druhú signálnu sústavu. To znamená pojmové myslenie. A tým dokázal, že rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi je práve v tom, že zvieratá, na rozdiel od ľudí nedokážu myslieť. V praxi to znamená, že hoci zvieratá môžu navzájom komunikovať a vymieňať si informácie, môžu to byť iba fakty, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Ak napríklad niektorá včielka objaví za lesom lúku plnú kvetov s peľom, môže svojej priateľke oznámiť: tu je peľ! No nedokáže jej opísať cestu, opísať jej lúku, pomenovať kvety. Toto dokáže len človek. A aj to len vďaka úžasnej schopnosti, ktorú má od Pána Boha, schopnosti hovoriť. Vďaka ľudskej reči môžu ľudia nielen navzájom sa dorozumieť, ale môžu si rozprávať príbehy, písať básne, vďaka reči môže učiteľ na Slovensku rozprávať žiakom o Amerike, ktorá je vzdialená tisícky kilometrov. Ľudské slovo je veľkým Božím darom. No rovnako ako všetko na tomto svete, aj slovo sa dá zneužiť a môže sa stať zlým sluhom a nebezpečnou zbraňou. Nejedno utrpenie na svete spôsobili slová, ktoré možno náhodou alebo zámerne ublížili, ranili človeka, ponížili či zdeptali. Práve pomocou slova je možné intrigovať, ohovárať či klamať.

            Toto však neplatí o Božom slove. Božie slovo je pravdivé a mocné. Vieme to zo skúsenosti svojej, no i zo skúsenosti ľudí, ktorí už pred dávnymi vekmi počuli Božie slová, Božie sľuby a boli svedkami ich naplnenia. Veď stačí si spomenúť na Mojžiša, ktorý bol svedkom naplnenia Božieho sľubu o zasľúbenej krajine, stačí si spomenúť na Nehemiáša, ktorý bol svedkom naplnenia Božieho sľubu o návrate z babylonského zajatia do Izraela, a stačí si spomenúť na pastierov v Betleheme a na učeníkov či apoštolov, ktorí boli svedkami naplnenia Božieho sľubu o príchode Mesiáša.

            Božie slovo veľmi silne pôsobí a plní svoju úlohu. „Na počiatku bolo slovo,“ tak čítame v Biblii. Boh riekol „Buď svetlo“ a bolo svetlo. Boh riekol „Buď slnko, mesiac, hviezdy...“ a stalo sa. Pravda, nemožno to chápať doslovne. Božie slovo však možno chápať ako prejav Božej vôle. To, čo Pán Boh povie, naozaj chce, pretože On nehovorí do vetra, nehovorí naprázdno, nedáva plané sľuby. To Čo On povie, má sa stať a stane sa. Ak vraví „Buď svetlo,“ chce svetlo. A stane sa. A práve vďaka Božej vôli a následne Jeho slovu je tu svet a sme tu my. O tom svedčí i evanjelista Ján. Na počiatku bolo slovo a to slovo bolo u Boha. Ním povstalo všetko a bez neho nepovstalo nič čo povstalo. Správne hovorí i nábožná pieseň: „Pane, bez Tvojej vôle sa tu nič nedeje.“ A tak Pán konal skrze mocné slovo stvoriteľské dielo. A svet mohol žiť. No nežil. Aspoň nie tak, ako by bolo treba.

            A preto začína nové dielo na počiatku ktorého je zase slovo. No teraz už s veľkým S. Začína dielo záchrany. Grécke slovo logos s malým s prekladáme ako slovo.  No logoos s veľkým L označuje Spasiteľa Ježiša Krista. Preto dielo záchrany začína slovom s veľkým S. Lebo toto Slovo stalo sa telom. Narodil sa Spasiteľ. A opäť je to prejav Božej vôle, tak ako na začiatku. Keby Pán nechcel zachrániť svet, keby nebol svetu sľúbil záchrancu, zle by sa to s nami skončilo. No On chcel. A to Jeho slovo s veľkým S sa stalo telom a prišlo na svet. V Ježišovi Kristovi, betlehemskom dieťati. On, malý Ježiško, to slovo s veľkým S, ten grécky Logos je našim záchrancom. Pretože v Ňom je život.

            Život patril, patrí a vždy bude patriť do rúk Bohu. Jasným dôkazom toho je, že človek, nech je akokoľvek múdry a technicky vybavený, nevie a ani nikdy nebude vedieť vytvoriť život. Vie ho len ničiť. Medzi starými Grékmi existuje báj o tom, ako boh Prométeus priniesol ľuďom oheň, lebo oni ho ešte nevedeli zapáliť. My dnes už vieme zapáliť oheň a tak Prométea nepotrebujeme, ale nevieme dať život mŕtvej hmote. Preto nám ho prináša sám Boh vo svojom Synovi, Logosovi, Ježišovi Kristovi. On sám je život a má moc ho dávať. A tam, kde je život, tam je i svetlo, radosť, pohoda a všetky pozitívne hodnoty. Lebo sám život je pozitívna hodnota. Preto nebeská žiara. Preto hviezda nad maštaľkou, preto slová o svetle. Na Vianoce hovoríme o svetle, pretože prišiel život. Naplnilo sa teda Božie slovo a toto vtelené Slovo nás zachraňuje. A my opäť vidíme, že Pánu Bohu sa oplatí veriť.

            Pán Boh dlho pred Ježišovým narodením sľuboval ľuďom Spasiteľa a všetci čakali. No dlho sa nič nedialo a iste nejeden človek zapochyboval. No ak pochyboval, zle robil. Lebo málo poznal Hospodina. On totiž vždy plní sľuby a jeho slová neletia nikdy vzduchom naprázdno.

            Ako je to však s našimi slovami? Dá sa aj na ne tak spoľahnúť? Biblia nás učí byť podobnými Pánu Bohu. A práve toto je oblasť, v ktorej máme všetci čo doháňať, ak sa chceme Pánu Bohu podobať. Božie slovo je pravdivé a nikdy nesleduje zlý cieľ, neubližuje ani nezabíja. Prečo? Evanjelium Jánovo nám dáva jasnú odpoveď. Na počiatku bolo slovo, to slovo bolo u Boha a Boh bol to slovo. To je odpoveď. Pán Boh sa stotožňuje s každým svojím slovom. Preto mu možno veriť. On stojí za každým svojím sľubom a svoje slová nezabúda, pretože je v nich. Boh, Božia vôľa a Božie slovo stále sledujú jednu líniu, stále sú vo vzájomnom súlade a harmónii, a stále sa preto môžu prelínať do tej istej podstaty.

            Platí to aj o nás? Stojíme aj my vždy za svojimi slovami? Sme ochotní kedykoľvek sa k nim priznať? Hovorí sa, že luhár nepotrebuje úprimné srdce a čistú myseľ, ale dobrú pamäť. Aby si zapamätal, kedy, komu, kde a čo povedal, aby sa nezamotal do vlastných lží a neprávd. Hovorme preto vždy tak, aby sme sa mohli smelo každému pozerať do očí a aby sme sa nemuseli báť sklerózy. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktorým si stvoril svet i nás. Ďakujeme však aj za Slovo –Tvojho Syna, ktorý sa stal telom a priniesol hriešnemu ľudstvu život. Ďakujeme, že smieme počuť zvesť o Jeho narodení a že smieme prijímať Jeho nebeské dary. Prosíme, uč aj nás stáť za svojím slovom, vyučuj nás pravde a veď k tomu, aby sme aj v našich slovách boli podobní Tebe. Kiež je naše slovo pravdivé, kiež nezraňuje a neničí, ale buduje a potešuje. Kiež i tak vydávame svedectvo o Tebe a o Tvojej moci, láske a pravde. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 37

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Pokoj Kristov nech prebýva vo vás bohate! Amen.