Domáca pobožnosť na 4. nedeľu adventnú (20. december 2020)

Domáca pobožnosť na 4. nedeľu adventnú (20. december 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 20

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Mt 16, 13-17)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Matúša 16, 13-17:

            „Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus<a>, Syn Boha živého. Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.“

Milí bratia a sestry!

            Dnešná doba je charakteristická akýmsi "súkromníctvom". Každý si chce byť sám sebe Pánom. Každý chce sám rozhodovať o svojich veciach, a to materiálnych aj duchovných. Každý chce byť samostatný, nezávislý, a nikto sa nechce nikomu podriaďovať. Je to typické pre nás - ľudí 20. a 21. storočia. V Izraeli tomu tak nebolo. Aj oni síce túžili po národnej zvrchovanosti a nenávideli Rimanov, ktorí okupovali ich krajinu, no v duchovných veciach vždy potrebovali vodcu. Chceli ho a radi sa nechali viesť. Chceli niekoho nasledovať, niekoho poslúchať.

            Pri takomto postoji sa však automaticky vynára otázka: "Koho nasledovať, koho poslúchať, komu veriť"? A Biblia nám neraz svedčí, že na tieto otázky si Izraelci nie vždy vedeli jednoznačne odpovedať. Boli zvyknutí na množstvo prorokov, na mnohých učiteľov a hlásateľov učenia, a nie vždy sa im darilo rozlišovať medzi nimi. Aj Ježiš bol iba jedným z takýchto prorokov a divotvorcov. Mnohí mali problém Ho správne zaradiť a mnohí nevedeli, čo si o Ňom myslieť.

            Hoci bol Ježiš Kristus Božím Synom, málokto Ho tak vnímal, a málokto Ho za takého považoval. Mali Ho za proroka, zázračného liečiteľa a divotvorcu, a iste by Ho ako takého radi mali medzi sebou aj naďalej, keby sa On nezačal vyhlasovať za Božieho Syna. A to už bolo priveľa. To už nechceli.

            Ježiš to vie, a preto sa pýta učeníkov: "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" Pýta sa ich, hoci vie, čo povedia. On však nechce počuť, čo vravia iní. To On vie. Chce však počuť ich vlastný názor, preto v dialógu pokračuje tou dôležitou, adresnou a úplne konkrétnou otázkou: "A vy za koho ma pokladáte?" Odpovedá Šimon: "Ty si Kristus, Syn Boha živého". Tu vidno rozdiel. Peter videl to isté, čo ostatní ľudia, a predsa je jeho postoj iný. On svojho Majstra nevníma len ako proroka, ale ako Boha. Označuje Ho slovom Kristus, ktoré vyjadruje poslanie. Izraelci celé stáročia čakali Krista – Záchrancu – Pomazaného Božieho. Kto Ním však bude? Teraz Peter tento „titul“ dáva Ježišovi z Nazareta: Ty si Kristus!

            Máme za sebou obdobie adventu. Toto obdobie nám malo poslúžiť k tomu, aby sme počúvali proroctvá o príchode Božieho Syna a uvažovali spoločne o tom, čo tento Jeho príchod znamená pre nás, čo nám prináša, a ako Ho my môžeme a máme prijať. Táto naša príprava sa však nekonala len tak. Ona mala svoj smer a svoj cieľ, do ktorého sa dostávame práve teraz.

            Keď nám zaznie zvesť o tom, že sa narodil Ježiš, keď na kraj spadne noc a rozoznejú sa tóny Tichej noci, vtedy sa davy ľudí obrazne povedané „vyberú“ do Betlehema, aby sa prihovorili alebo aspoň pozreli na narodeného Ježiška. Pristúpia k Nemu tí, ktorých inokedy nezaujíma, pristúpia aj tí, ktorí sa tvária, že sú s Ním vždy, no v skutočnosti Ho ignorujú. Pristúpia tí, ktorí si na Jeho blízkosť nevedia zvyknúť a pristúpia aj tí, ktorí sú s Ním úplne zžití. No vo chvíli, keď „stojíme“ pred Betlehemom a skláňame sa nad Ježiškove jasličky, zaznieva nám z úst tohto Ježiška adresná a konkrétna otázka: "Za koho ma pokladáte?"

            Je dôležité, aby sme na túto otázku vedeli odpovedať. Od toho sa totiž odvíja náš ďalší vzťah k Nemu i k Bohu samému. A tu sa prejavuje naša adventná príprava. Ak sme využili dobu adventnú naplno, upierali svoj zrak do svojich sŕdc a životov, a tým upevňovali svoju vieru, potom cítime a vieme, že v tomto dieťati prichádza Boh. Vtedy môžeme vyznať spolu s Petrom: "Ty si Kristus, Syn Boha živého". Vtedy má zmysel spievať Mu na privítanie, vtedy je náš úsmev pravý a pieseň úprimná.

            Ak sme si však advent nechali ujsť „pomedzi prsty“, potom je náš postoj iný ako by mal byť. Čím je vtedy pre nás Ježiš? Za koho Ho pokladáme? V tom je tragédia mnohých "kresťanov", že hoci sú neraz v kostole, hoci majú doma Bibliu i spevník, a hoci počúvajú kázne, predsa podľa toho nežijú a Ježiš pre nich nie je Bohom. Ostáva pre nich len súčasťou vianočnej idylky, motívom kolied a obrázkov, ilustráciou pohľadníc, historickou postavou. Nie žeby neverili, že žil. To áno. Ale tým to aj končí. Podľa nich sa v Jeho živote okrem romantického narodenia nič zaujímavé neudialo. Títo ľudia zabúdajú na Jeho životné dielo, na Jeho skutky a reči, na Golgotu, na veľkonočnú zvesť. Majú Ho za proroka či lekára, divotvorcu či čudáka, len nie za Boha. Kam sa teda zaradíme? Za koho Ho pokladáme? Za koho máme to malé dieťa, na ktoré sa tak tešíme?

            Využime ešte záver adventu a korunujme svoju adventnú prípravu na Vianoce snahou odpovedať na Ježišovu otázku: "Za koho ma pokladáte?" Tak si sami pred sebou vyjasníme svoj postoj k Nemu a budeme môcť dokonale pripravení „pristúpiť“ k betlehemským jasličkám. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý náš nebeský Otče, oslavujeme Tvoje meno v tomto čase vrcholiaceho adventu, keď sa blíži naplnenie Tvojich zasľúbení a Tvoj Syn prichádza na svet, aby tu hľadal a zachránil tých, čo by inak zahynuli. Prichádza ako Spasiteľ, ako nádej pre blúdiacich, hľadajúcich či trpiacich. Prosíme Ťa, otvor svojím Svätým Duchom naše srdcia, aby sme v Ňom aj my videli a spoznali svojho Záchrancu, aby sme si uvedomovali, že to aj nás prichádza zachrániť, že to aj my sa smieme tešiť z večného života, ktorý nám prináša. Kiež sa tak skrze Tvojho Ducha Tvoj milý Syn stáva i naším Hosťom, Priateľom, Dôverníkom i pomocníkom. Kiež skrze Jeho príchod a Jeho záchranu, smieme aj my raz prísť k Tebe a s Tebou prebývať v Tvojom nebeskom kráľovstve večne. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 28

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosť Pána nášho, Ježiša Krista, láska božia, dar a účasť Ducha Svätého nech je so všetkými vami odteraz až na veky vekov! Amen.