Domáca pobožnosť na 24. nedeľu po Svätej Trojici (22. november 2020)

Domáca pobožnosť na 24. nedeľu po Svätej Trojici (22. november 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 665

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Mt 28, 20)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Matúša 28, 20:

            „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“

Milí bratia a sestry!

            Dnes sa končí cirkevný rok. Ako viete, v našej cirkvi rozdeľujeme rok na dve polovice: slávnostnú a bezslávnostnú. Kým v tej prvej polovici prežívame všetky významné cirkevné sviatky, tá druhá je v očiach mnohých menej pestrá a teda aj duchovne bohatá. To však nie je pravda. Cirkevný rok je vo svojom duchovnom bohatstve v oboch poloviciach pestrý a má nám čo povedať. V prvej polovici nám skrze cirkevné sviatky ukazuje, čo všetko pre nás Pán Boh urobil. Slávime Vianoce, ktoré hovoria, že boh zostúpil na svet, Veľkú Noc, ktorá nám hovorí, že Boží Syn za nás umrel, i Svätodušné sviatky, ktoré nám pripomínajú, že Boží Duch zostúpil na Zem. V celej prvej polovici tak vidíme mocné Božie konanie a sledujeme ho ako film, na ktorý sa dívame v kine. Dobrý film je vraj taký, ktorý vás dokáže vtiahnuť do deja a vyvolať vo vás emóciu. No aj ten najlepší film raz skončí a pocit sa premení na spomienku. Osud filmových postáv sa vás nijako netýka a vy žijete ďalej svojím životom. To však neplatí o cirkevnom roku.

            Kým prvá polovica cirkevného roka nám ako film ukazuje, čo Pán Boh pre nás vykonal, druhá polovica nás pozýva, aby sme sa pridali a stali sa súčasťou toho diania. Preto nás na začiatku bezslávnostnej polovice cirkevného roka najprv jednotlivé nedele pozývali vážnym pozvaním, ukazovali nám rozdiel medzi láskou a bohatstvom, predstavovali život v Kristovi, ponúkali učeníctvo a nasledovanie. Nedele bezslávnostnej polovice cirkevného roka nás postupne previedli všetkými oblasťami kresťanského života od prijatia Pána Ježiša, cez rast vo viere, hriešnosť, odpustenie, prijímanie Božej milosti a Božích darov až k záveru, ku ktorému smeruje nie len svet ale i náš kresťanský život. A práve otázka toho záveru je dnes kľúčová. Kam to vlastne smerujeme a čo je koncom nášho života?

            Slovo „koniec“ v nás automaticky vyvoláva pocit, že niečo prestane. Ak skončí naša bolesť, prestane nás bolieť, čo nás bolelo. Ak skončí pieseň, prestaneme vnímať hudbu. Ak skončí mladosť, prestaneme užívať jej výhody. Slovo „koniec“ vnímame teda negatívne, ako záver niečoho, čo tu je a potom už nebude. Takto vnímame často aj samotný život. Je tu, no potom už nebude. Prežívame naše dni, mesiace a roky, no keď príde koniec, prestane to a my už nič prežívať nebudeme.

            V tomto zmysle ľudia často vnímajú aj slová Pána Ježiša: „Ja som s vami až do konca sveta!“ Ako keby nám Pán Ježiš chcel povedať, že s nami bude dovtedy, kým tu bude svet a potom bude koniec, všetko prestane a prestane aj náš vlastný život. Koniec teda znamená bodku, za ktorou už nič nie je alebo ak aj je, tak je to maximálne nejasné a hmlisté. To však nie je ten pravý zmysel týchto slov Pána Ježiša.

            V pôvodných textoch je v dnešnom verši použitý výraz, ktorý síce možno preložiť ako koniec, no v zmysle dokončenia, zavŕšenia, dohotovenia. Je to podobné, ako keď staviate dom a čakáte, kedy už bude hotový. Čakáte vlastne na koniec stavebných prác. Keď stavebné práce konečne skončia, nie je to negatívny jav, ktorý chcete oddialiť a neznamená to, že vám tento koniec prinesie niečo nepríjemné. Práve naopak – koniec stavebných prác znamená, že konečne utíchne hluk, odídu robotníci, odídu ťažké a hlučné stavbárske stroje a vy môžete začať bývať vo svojom novom dome. Koniec stavebných prác znamená začiatok nového života – života bez hluku a všadeprítomného neporiadku.

            Pán Ježiš nám hovorí, že bude s nami po všetky dni, a to až do dokončenia sveta. Zrazu to má iný význam. Už to nie je ohraničený proces, ktorý koncom skončí, ale je to proces, ktorý svojím koncom naznačuje začiatok. Pán Boh stvoril tento svet a nás v ňom, aby sme sa postupne pripravovali na dokonalý život v nebeskom kráľovstve. Celý náš život je prípravou, ktorá je však spojená aj s mnohými ťažkosťami, utrpeniami, bolesťami a nepríjemnosťami rovnako, ako oná stavba domu. Aj tam sú všade rozhádzané kusy dosák či stavebné nástroje, ozýva sa hluk a údery kladiva. Celá Zem a každý človek sa postupne pripravuje na večný nebeský život. A počas tej prípravy je s nami stále Pán Ježiš Kristus, aby nás ako majiteľ stavby či stavbyvedúci opatrne viedol pomedzi tie rozhádzané dosky či klince na stavbe. Čo však potom?

            Dnešné slová by mohli naznačovať, že keď bude všetko hotové, Pán Ježiš s nami už nebude. To však nie je tak. Ak je svet i náš život v procese budovania a prípravy na večnosť, ak nás počas tohto procesu vedie Pán Ježiš Kristus aby sme si neublížili, potom v čase, keď už bude všetko hotové – keď bude koniec – nebude potrebné, aby nás Pán Ježiš viedol a chránil, no bude s nami ako spolubývajúci. Začne sa plnohodnotné bytie v nebesiach, kde trojjediný Pán Boh bude domácim Pánom a tak naše spoločenstvo s Ním bude stále a automatické, no zmení sa úloha Božieho Syna. Už nebude musieť chrániť, viesť a režírovať naše často komplikované životy. Už budeme len užívať krásy hotovej stavby, ktorú Pán Boh za mnohé tisícročia vybudoval a kam nás pozýva, aby sme bývali s Ním.

            Dnešná nedeľa sa nazýva aj nedeľou večnosti. Ak celá bezslávnostná polovica cirkevného roka hovorila o rôznych stránkach i úskaliach nášho pozemského života, ak celý náš život je prípravou, stavbou, potom dnešná nedeľa upriamuje náš pohľad na cieľ, výsledok stavby. Večnosť je to, kam smerujeme, čo je naším cieľom a čo predstavuje plnú kvalitu nášho života. Koniec časnosti teda nie je bodka, za ktorou už nieto ničoho, ale je zakončením tej menej príjemnej časti, po ktorej sa už život môže naplno rozvinúť. O čo krajšie a hodnotnejšie to musí byť tam, keď už tu sa nám život tak páči, máme ho radi a lipneme na ňom. O čo krajší dom stavia Pán, keď už stavenisko je také úžasné? Nedeľa večnosti v nás nechce vyvolať strach z konca života, ale práve naopak – potešiť nás správou, že to všetko bude ešte lepšie, že život nekončí, ale pokračuje v dokonalosti, že Pán Ježiš je s nami, kým sa všetko nedokončí a potom už budeme žiť v pokoji a radosti ako Božie deti a Boží dedičia. Radujme sa teda, očakávajme s napätím to, čo príde a čo nám chystá Pán a žime v pokoji, pripravujúc sa týmto časným životom na onen budúci, dokonalý a krajší. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý Pane a Spasiteľu náš, Ty si neumrel na kríži len preto, aby sme oslavovali Tvoje meno ale preto, aby si nás vykúpil z moci hriechu i smrti a my sme mohli žiť v istote, že po dokončení tohto sveta budeme bývať s Tebou v Tvojom kráľovstve. Sme šťastní, keď si uvedomujeme, akej cti sa nám dostáva, keď nás prijímaš za svojich bratov a sestry, keď sa spolu s Tebou stávame dedičmi nebeského kráľovstva. Ďakujeme Ti za Tvoju obeť, lásku i milosť a tešíme sa, že už teraz si s nami, kým sa svet nedokončí a potom budeme spolu bývať v dome nebeského kráľovstva naveky. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 663

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Sám Boh pokoja nech vás skrz-naskrz posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu a telo bez úhony. Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.