Domáca pobožnosť na 21. nedeľu po Svätej Trojici (1. november 2020)

Domáca pobožnosť na 21. nedeľu po Svätej Trojici (1. november 2020)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 316

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (J 5, 1-9)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Jána 5, 1-9:

            „Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých ktorí čakali, až sa voda pohne, lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila. I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý. Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou. Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota.“

Milí bratia a sestry!

            Človek sa neustále rozvíja a učí niečo nové. Už deti a mladí ľudia sa v škole učia, získavajú všeobecné vedomosti i tie, ktoré ich pripravujú na budúce povolanie, ale aj skúsení pracovníci sa musia neustále učiť novým pracovným metódam, spoznávať nové prístroje či učiť sa obsluhovať nové programy. Aj vy to určite poznáte, veď za ostatné roky prišlo do nášho života mnoho noviniek a museli ste sa naučiť obsluhovať moderný televízor či si zvyknúť na SMS správy alebo internet. Vďaka neustálemu učeniu sa nových vecí sa rozvíjame, zdokonaľujeme a stále viac prispôsobujeme životu v modernom svete. Nemusí sa to však týkať iba techniky a práce. Snažíme sa budovať a vylepšovať svoje obydlie, rozvíjať a zlepšovať svoj životný štýl, dbáme na svoje zdravie – alebo sa o to aspoň snažíme – a to všetko s cieľom mať sa lepšie.

            Aj človek z nášho príbehu sa chcel mať lepšie. Nevieme akou chorobou trpel, no prišiel na miesto, kde sa občas diali uzdravenia, pretože chcel byť uzdravený, túžil po lepšom živote. Tu k nemu prišiel Pán Ježiš a spýtal sa ho: „Chceš byť zdravý?“ Na takúto jasnú otázku by sme čakali jasnú odpoveď, no tej sa nám nedostáva. Nepočujeme ani „áno“, ani „nie“, ale počujeme slová o tom, ako sa tento „chudák“ určite nedostane včas do vody, pretože ho určite predbehne niekto iný. Je to odpoveď, za ktorou iba tušíme, že onen človek by chcel byť zdravý, no do popredia sa nám hneď dostávajú prekážky, ktoré tento človek na svojej ceste vidí. Ako keby hovoril: „Áno, chcel by som, ale...“

            Možno aj vám sa to neraz stáva, že síce máte túžbu po niečom, no hneď vidíte nejaké to „ale“ v podobe množstva prekážok. „Študoval by som, ale... Pracoval by som, ale... Cvičil by som, ale...“ A to vôbec nemusíme hovoriť len o veciach tela. Veď aj v duchovnej oblasti sa potrebujeme rozvíjať a zdokonaľovať. Pán Ježiš hovorí: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský“ (Mt 5, 48) a dnešná nedeľa má tému „V boji o dokonalosť“. Môže však človek byť telesne či duchovne dokonalý? Môže dosiahnuť úroveň samotného Boha? Milovať tak, ako miloval Otec nebeský či odpúšťať tak, ako odpúšťa Boží Syn? Nie, to sa nedá. Musíme sa však k ideálu stále približovať a to znamená zdokonaľovať sa a to ako v telesných schopnostiach, tak aj v tých duchovných. Pán Boh nám k tomu dáva mnoho príležitostí. Ak napríklad stretneme človeka, ktorého nemáme v láske, máme možnosť ho obísť, ale máme aj možnosť pocvičiť sa v láske a skúsiť sa mu prihovoriť. Ak na chodbe stretneme suseda, s ktorým máme konflikt, máme opäť možnosť niečo mu vytknúť, vynadať či mu povedať niečo zlé, ale máme možnosť aj pocvičiť sa v odpúšťaní a pokúsiť sa vniesť do nášho vzťahu pokoj. Mohli by sme spolu nájsť mnoho podobných situácií, ktoré nám – kresťanom – slúžia ako príležitosť k cvičeniu sa v duchovných schopnostiach a k rozvíjaniu duchovných darov.

            Lenže my máme – rovnako ako muž z príbehu – často svoje „ale“. „Zmieril by som sa sním, ale... Aj by som sa mu prihovoril, ale...“ Radi hľadáme výhovorky a hľadíme na prekážky, aby sme nimi ospravedlnili našu lenivosť, neochotu či neschopnosť. Ktožvie aké pohnútky viedli onoho muža k jeho odpovedi: „Kým prídem, iný vojde predo mnou“. Možno to bola tiež lenivosť, možno pesimizmus, pochybovačnosť, nedôvera. Vlastnosti, tak podobné tým našim.

            Pán Ježiš však hovorí: „Vstaň a choď!“ A stal sa zázrak. Onen človek vstal a chodil. Bolo by však povrchné vidieť zázrak len v jeho nohách. V jeho telesnom zdraví je iba polovica Ježišovho uzdravujúceho pôsobenia. Tá druhá polovica, azda ešte dôležitejšia, je v srdci onoho muža. Všimnime si, že po Ježišových slovách vstáva a ide. Už tu niet žiadneho „ale“. Ten starý človek by možno povedal: „Načo budem vstávať, keď aj tak nevládzem, som chorý, nohy mi neslúžia?“ Tu však pred nami stojí nový človek, zmenený zásahom Ježiša Krista, ktorý nielen uzdravil jeho nohy, ale odstránil „ale“ z jeho srdca a mysle. V neskorších veršoch evanjelia čítame, že tento muž vôbec nevedel, kto ho to uzdravil. Je teda nesprávne tvrdiť, že vstal vďaka dôvere v Božieho Syna. On predsa vôbec nevedel, že hovorí s Mesiášom. Dokonca ani nevolal a nežiadal o uzdravenie, ako to robia protagonisti azda všetkých ostatných príbehov o uzdravení. Vždy sú to oní chorí, ktorí volajú „Pane, zmiluj sa,“ len azda v tomto jednom prípade je to Pán Ježiš sám, ktorý začína rozhovor a pýta sa: „Chceš byť zdravý?“ Onen muž ani nevie, kto to s ním hovorí a predsa na Jeho slovo vstáva a ide.

            To je zázrak, ktorý Pán Ježiš môže konať aj pri nás. Aj my máme často pred očami mnohé „ale“. Vynoria sa nám vždy, keď si pomyslíme, že nás čaká nejaká práca, náročnejšia úloha alebo nemilá povinnosť, no vynorí sa často aj vtedy, keď je reč o kresťanskej láske, odpúšťaní, štedrosti, pohostinnosti, pokore, krotkosti alebo skromnosti. Pán Ježiš však naše „ale“ odstraňuje. On dokáže pretvoriť naše srdce tak, aby zo srdca, lenivého k láske, odpúšťaniu či štedrosti sa stalo srdce ochotné. On nás dokáže aj v otázkach nášho praktického, bežného života posmeľovať a napĺňať múdrosťou, trpezlivosťou či vytrvalosťou tak, aby sme zvládli aj to, na čo si netrúfame, čo nás desí alebo o čom pochybujeme. Len zverme svoje obavy, starosti i pochybnosti do Jeho rúk a prosme HO o pomoc pri našom telesnom i duchovnom rozvíjaní sa. To je ten skutočný boj o dokonalosť. Boj, ktorý neprebieha v našich mysliach, srdciach či rukách, ale ktorý prebieha v rukách Pána Ježiša Krista, na ktorého to celé necháme. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý Pane a Spasiteľu náš, Ježiši Kriste, dnes sme svedkami toho, aký zázrak si urobil pri Betezde a to nie len na tele, ale hlavne na duši chorého a slabého človeka. Aj my sme takí. Často telesne chorí, často duchovne leniví alebo málo odhodlaní. Na ceste k väčšej láske či odpusteniu vidíme mnoho prekážok a neraz sa nimi dáme zastrašiť a odradiť, alebo nimi ospravedlňujeme svoju lenivosť a slabosť. Ty však rozvíjaš naše srdce, Ty ho pretváraš na nové a lepšie. Prosíme, konaj tak aj pri nás a pretváraj nás na lepších ľudí, aby sme sa Ti stále viac podobali. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach...

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 311

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Milosrdenstvo vám a pokoj a láska nech sa rozhojňuje! Amen.

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.