Z Cirkevných listov 9 – 10/2022

Z Cirkevných listov 9 – 10/2022

            Čas ďakovania za úrody zeme, aj za úrody ducha. Práve v takomto čase vychádza ďalšie číslo Cirkevných listov a okrem iného ponúka odpovede na otázku, čo znamená byť kresťanom v dnešnom svete. Jednu z nich prináša pohľad na život a dielo Dietricha Bonhoeffera, ktorý sa nebál pozdvihnúť svoj hlas v čase, keď sa okolo neho diala neprávosť a kráčať pevne po cestách Stvoriteľa. 
 
            Ekoúzkosť a pastorálna starostlivosť – teoretické úvahy a praktické návrhy (1. časť)
            S problematikou životného prostredia je spätá široká škála zložitých emócií a stavov mysle človeka. Deje sa tak z rôznych dôvodov: môže ísť o tlak spoločnosti či o pokus vyhýbať sa vnútornému utrpeniu a trápeniu (popieranie klimatických zmien ako obranný mechanizmus. Môžeme sa teda stretnúť tak s vonkajšou, zjavnou úzkosťou, ako aj s vnútornou úzkosťou, prežívanou v skrytosti. Rôzne prejavy a formy eko-úzkosti sú, a stále viac budú, prítomné v životoch tých, ktorí vyhľadávajú pastorálnu či akúkoľvek duchovnú starostlivosť, a to so sebou prináša mnohé výzvy a možnosti. Ako budú poskytovatelia pastorálnej starostlivosti vnímať ekologickú úzkosť – ako záležitosť duševného zdravia alebo ako široký fenomén, ktorý zahŕňa morálne emócie a priestor na konkrétne činy? Budú vôbec tí, ktorí poskytujú pastorálnu starostlivosť, schopní preukázať pochopenie a spoluúčasť ľuďom trpiacim eko-úzkosťou? Aké metódy použijú? Akú možnú cestu vpred ukážu a ponúknu týmto ľuďom? Odpovede na takto formulované otázky prináša doc. Panu Pihkala z Teologickej fakulty Helsinskej univerzity v ďalšej časti zo série štúdií venovaných téme ochrany Božieho stvorenstva. 
            Kľúčovou výzvou pre všetkých pastorálnych pracovníkoch je podľa Pihkalu ich odolnosť a postoj. Vo všeobecnosti je totiž možné vidieť, že problém a intenzita ekologickej krízy sa dotýka všetkých. Situáciu pritom ešte zhoršuje fakt, že každý jeden človek je do tohto stavu nejako zahrnutý: táto téma vyvoláva otázky týkajúce sa ľudských návykov a správania, ich hodnôt, ich identity, viery a ich snov o budúcnosti. Navyše, ľudia už beztak mávajú vo svojich životoch mnoho problémov a starostí a často im   nezvyšuje veľa síl pre ekologické témy. Výsledkom takejto zložitej situácie potom býva, že ľudia sú náchylní dištancovať sa od takýchto tém. Takéto správanie však môže byť formou neschopnosti prispôsobiť sa či spôsobom, akým sa vyrovnávame s problémom, spôsobom obranného mechanizmu. Na základe výskumov Pihkala uvádza, že mnohokrát ani sám terapeut nemá jasno v podobných otázkach, a tak sa buď téme ekológie vyhýba, alebo sa tieto problémy pokúša zvládnuť rôznymi psychologickými postupmi. Pastorálni pracovníci sú na tom podobne ako terapeuti, nehovoriac o tom, že v tomto smere bolo publikované len obmedzené množstvo literatúry a seriózny výskum na tému pastorálnej starostlivosti o ľudí trpiacich eko-úzkosťou absentuje. Následne Pihkala predstavuje eko-úzkosť a jej existenciálnu hĺbku, pričom najčastejšie prítomnou emóciou v spojení s osobným prežívaním ekologickej a klimatickej krízy uvádza vinu, resp. klimatickú vinu či podľa niektorých psychológov existenciálnu vinu alebo druhovú hanbu. 
            Štúdia doc. Pihkalu o Ekoúzkosti a pastorálnej starostlivosti – teoretické úvahy a praktické návrhy je rozdelená do viacerých častí, jej pokračovanie prinesieme v ďalšom  čísle Cirkevných listov. 
 
            Dobrý alebo zlý Nóach?(O etike vzťahu človeka k iným cítiacim tvorom)
            Štúdia doc. JUDr. Mgr. Martina Turčana, PhD., absolventa doktorandského štúdia na Katedre systematickej teológie Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave a pedagóga na Katedre teórie práva a filozofie práva Právnickej fakulty UK v Bratislave, ktorý sa v teologickej i právno-teoretickej oblasti zaujíma najmä o etiku, sa k téme vzťahu človeka k prírode, najmä jej živej časti, vracia. Kresťanská perspektíva je podľa autora v tomto ohľade tradične antropocentrická: človek je Božím obrazom, ktorému bola zverená vláda nad svetom. Biblia však obsahuje výpovede o Božom záujme o zvyšok jeho stvorenia, najmä toho, ktoré dokáže trpieť. Konečným kritériom „objektívnej“ hodnoty  čohokoľvek je z kresťanského hľadiska Božia perspektíva – všetko, čo má skutočnú hodnotu, ju má preto, lebo ju má pre Boha. Pomyselný zdravý kresťanský antropocentrizmus je tak neodvratne spojený s teocentrizmom. Naznačuje to už samotná idea Imago Dei: človek má hodnotu preto, lebo ju má vo vzťahu k Bohu. Ak však má pre Boha svoju hodnotu všetko vnímajúce, nielen človek, potom ju musí mať aj pre kresťana. Akýkoľvek náš prístup k stvoreniu, a to najmä k tomu, ktoré dokáže trpieť a ktorého umieranie Hospodin vidí, má byť ospravedlnený (podopretý rozumnými dôvodmi). Preto treba principiálne usilovať o redukciu tejto bolesti. Autor uvádza, že je pomerne zrejmé, že zabíjanie zvierat za účelom ich „spotrebovania“ je Božím ústupkom človeku, nie ideálom. V biblickom príbehu sa tak deje po potope pri uzavretí tzv. nóachovskej zmluvy (1M 9). 
            Aké je to hľadieť zvieratám priamo do očí a uvažovať o svojom vzťahu k nim? To je podľa autora štúdie základná otázka, ktorú si kladie britský teológ Michael Banner v súvislosti s potrebou prehodnotenia nášho postoja k zvieratám na pozadí príbehu o Nóachovi. Tento muž totiž strávil so svojou rodinou a množstvom zvierat v spoločnej nádeji na prežitie niekoľko mesiacov na jednej lodi. Zvieratá boli jeho druhmi, spolupútnikmi dramatickými udalosťami Božieho súdu a záchrany. Nóach mal jedinečnú možnosť uvedomiť si hodnotu zachráneného života v situácii, keď pod vodou zahynulo na zemi všetko živé. Mohol spoznať, aké to je hľadieť zvieratám do tváre a zachytiť ich opätovný pohľad. Pohľad tvorov, ktoré podobne ako my, dokážu trpieť, navzájom komunikujú, starajú sa o svoje potomstvo. Avšak Nóach po zhruba roku strávenom v arche s úlohou starať sa o zvieratá, ktoré predstavujú drahocenný „náklad“ lode, urobí pravý opak a zabíja ich na oltári. Akoby sa z času strávenom na lodi v skutočnosti nič nenaučil. Podľa Bannera život na zemi visel na vlásku a Nóach namiesto úcty k nemu realizuje svoju krvilačnú potrebu, hoci Boh si v príbehu žiadnu obeť nežiada a Nóchaovi nedáva nijaký pokyn, aby ju vykonal. 
            Aká bola Božia reakcia na Nóachovu obeť, ako ju Banner interpretuje či ako možno Bannerov výklad rozumieť dnes, prináša autor v ďalšej časti svojej štúdie. V jej závere však upozorňuje na skutočnosť, že nemusí byť nutné „dekonštruovať“ biblický text, aby sme sa dopracovali k hodnotám, ktoré v ňom sú. Ak má byť totiž kresťanská etika ovplyvnená Bibliou, potom je dobré mať túto skutočnosť na pamäti najmä v teologickej rovine a hľadať skutočne biblické zdôvodnenia akýchkoľvek ekologicko-morálnych snáh.
 
            Vystúpenia Dietricha Bonhoeffera v čiernohorských kúpeľoch
            V júli v roku 1932 sa Dietrich Bonhoeffer zúčastnil na medzinárodnej ekumenickej konferencii protestantskej mládeže v zaniknutých čiernohorských kúpeľoch na Spiši. Počas stretnutia vystúpil s viacerými prednáškami a viedol aj bohoslužby v zaniknutom drevenom evanjelickom kostole. Českí účastníci konferencie spomínajú, ako sa po skončení konferencie ponáhľal rýchlo domov do Nemecka, aby svojím hlasom odvrátil Hitlerovo víťazstvo vo voľbách do Ríšskeho snemu. Tak znie pár riadkov, ktoré boli súčasťou pozvánky Východného dištriktu ECAV na Slovensku, Košického seniorátu ECAV a cirkevných zborov Mníšek nad Hnilcom a Švedlár, Karpatskonemeckého spolku a obce Nálepkovo na spomienkové podujatie pri príležitosti 90. výročia návštevy významného nemeckého teológa, evanjelického farára, bojovníka proti nacizmu Dietricha Bonhoeffera na Slovensku pod názvom Verný pravde. Prednášky D. Bonhoeffera, ktoré na Slovensku v júli 1932 zazneli, Vám v preklade študentov Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave prinášame v aktuálnom dvojčísle Cirkevných listov. 
 
            Medzi gréckymi riadkami – SPRAVODLIVOSŤ
            V predchádzajúcom čísle Cirkevných listov sme slovami autorky Mgr. Michaely Prihracki, PhD. otvorili novú rubriku s názvom Medzi gréckymi riadkami. Jej cieľom je štúdium gréckych termínov a neskôr i celých tém, ktoré majú pre pochopenie textu Novej zmluvy svoj špecifický význam. Po úvodnom termíne diathéké, zmluva, sa autorka na stránkach aktuálneho čísla venuje ďalšiemu dôležitému gréckemu termínu, termínu dikaiosyné. V prekladoch sa uvedený termín objavuje najčastejšie ako spravodlivosť, avšak jeho skutočný význam je omnoho bohatší. Môže totiž odkazovať na legálnu rovinu, a teda na vydávanie noriem, súdenie, pomstu a odplácanie sa, ale objavuje sa aj v etickom zmysle, ako konanie toho, čo je správne. Tretím, v súčasnosti najviac zdôrazňovaným významom, je vzťahové pochopenie. Všetky tri aspekty je pritom podľa autorky možno ilustrovať na príbehu o Júdovi a Támare z 1M 38, 26. Takto sa spravodlivosť stáva zároveň milosťou, vernosťou a láskou. Svoj príspevok autorka uzatvára konštatovaním, že práve preto nie je možné sa pýtať, či je Boh  viac spravodlivý alebo milostivý, pretože vo svojej spravodlivosti ľútostivo a s vernosťou vzhliada na ľudí a vo svojej milosti preukazuje svoju spravodlivosť. 
 
            Juraj Tranovský: Chvalmež Boha, ó, křestiané
            Oko toho nevídalo, ucho o tom neslýchalo, srdce lidské nezkusilo, co se věrným odložilo. Pre pravidelnú rubriku Zo starých kancionálov vybrala Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD. tentoraz pieseň Juraja Tranovského z Cithary Sanctorum. Určená je k poďakovaniu za úrody a v čas žatvy. Juraj Tranovský sa pod ňu síce nikdy nepodpísal, avšak s ohľadom na fakt, že v starších českých prameňoch sa nenachádza, pripisuje ju historiografia Tranovskému.
 
            Sila slova, sila básnictva, sila viery: identita, filozofia, poznanie, humanizmus
            Nemecký luteránsky teológ, významná osobnosť tzv. Bekennende Kirche, bojovník proti nacizmu Dietrich Bonhoeffer môže byť zdrojom trvalého obohatenia. Uvádza vo svojej stálej rubrike Sakrálna výtvarná tvorba a Výtvarný portrét prof. Jaroslav Uhel, ArtD. v aktuálnom čísle Cirkevných listov. Venoval ju pamiatke Dietricha Bonhoeffera s nádejou, že bude motivovať aj iných, aby sa vydali na cestu k nemu. Bonhoefferova tvorba, filozofia aj celý jeho život je totiž dôkazom obrany ľudskosti pred krutosťou, lásky pred nenávisťou a zodpovednosti človeka pred ľahostajnosťou k iným, pred ľahostajnosťou k Bohu. Cieľom autora pritom nie je obohatiť teoretické analýzy umenovedcov, ale isté individuálne porovnávanie východísk, spôsobov uvažovania a aj frekvencia a zrkadlenie sa diela Dietricha Bonhoeffera v tvorbe iných umelcov. 
 
 
Cirkevné listy vychádzajú v roku 2022 s dvojmesačnou periodicitou. 
Predplatné na rok je 18,00 €, cena za dvojčíslo je 3,00 €. 
Objednávky prijímame na emailovej adrese: predplatne@tranoscius.sk alebo na telefónnom čísle: 044/ 3240 508.   
Bude nám cťou, ak sa stanete ich súčasťou.