Z Cirkevných listov 7 – 8/2022

Z Cirkevných listov 7 – 8/2022

            Stvorené je darované. Týmito slovami je možné označiť sériu článkov, ktoré sa budú niesť na stránkach nasledujúcich čísel Cirkevných listov. Pripravil ich doc. Panu Pihkala z univerzity v Helsinkách a svoju pozornosť v nich sústreďuje na tému Bohom stvoreného a ochranu Božieho stvorenstva z pohľadu pastorálnej teológie. Snáď nám pohľad doc. Pihkalu naliehavosť témy opätovne pripomenie.          
 
            Enviromentálna úzkosť a luteránska eko-reformácia
            V prvej zo sérií štúdií venovaných téme ochrany Božieho stvorenstva doc. Panu Pihkala pripomína závažnosť svetovej enviromentálnej krízy, ktorá si vyžaduje ráznu odpoveď, a to aj napriek tomu, že enviromentálna problematika polarizuje spoločnosť. V kresťanskom prostredí vzniklo pre pomenovanie týchto myšlienkových prúdov a činov viacero označení. Jedným z najpoužívanejších je termín eko-teológia, teda ekologická teológia, ale aj teológia prírody, teológia stvorenia, kresťanská enviromentálna etika, či udržiavanie zeme (Earth keeping) alebo starostlivosť o stvorenie (creation care). Cieľom eko-teologického hnutia v rámci cirkvi je presvedčiť cirkev, aby si stanovila v otázke ochrany životného prostredia vlastné pevné hodnoty a princípy, a tiež metódy, ktoré bude na ich presadenie používať. 
            V snahe upozorniť na potrebu kresťanskej enviromentálnej zodpovednosti uvádza Pihkala citujúc W. Jenkins tri rôzne praktické stratégie. Prvou je enviromentálna zodpovednosť postavená na poslúchnutí Božích príkazov, pričom dôraz je kladený na morálnosť takéhoto konania. Táto stratégia je dosiaľ najbežnejšou formou kresťanskej eko-teológie, v ktorej je človek označený ako „správca“. Druhou možnosťou je zdôraznenie hodnoty prírody samotnej, treťou je zdôrazňovať silnú prepojenosť medzi ľuďmi a zvyškom prírody. Popri uvedených stratégiách poukazuje Pihkala aj na novovznikajúci odbor psychopatológie zameraný na úzkosť súvisiacu s klimatickými zmenami. Klimatická zmena a s ňou súvisiaci zhoršujúci sa stav životného prostredia zapríčiňuje úzkosť, ktorú psychoterapeuti začali nazývať „klimatická úzkosť“ alebo tiež „klimatická neuróza“ a podľa Pihkalu sa jej stále nevenuje dostatočná pozornosť. Uchopiť pritom enviromentálnu krízu môže byť o to ťažšie, že je do veľkej miery v rovine podvedomia. Pre teologické úvahy je kľúčový náhľad vedných odborov do enviromentálnej psychológie. Inšpiráciou pre tento náhľad nepochybne poslúžia štúdie  doc. Panu Pihkala v tomto i nasledujúcich číslach Cirkevných listov.
 
 
            Nová záplata, nové mechy a nové víno
            Ako Pán Ježiš chápal svoje verejné pôsobenie? Ako nazeral na zvesť o kráľovstve Božom, ktorú prinášal? V akom vzťahu k súdobému židovstvu ju videl? Priamu odpoveď na tieto otázky v novozmluvných textoch síce nenájdeme, ale dva krátke výroky o novej záplate na starej látke a o novom víne v starých mechoch nám ich v mnohom pomáhajú zodpovedať, uvádza vo svojej štúdii prof. ThDr. Juraj Bándy. V prípade oboch týchto výrokov sa pritom nemáme pýtať len to, koho, resp. čo predstavujú jednotlivé staré a nové materiály, ale aj na hodnotenie konania, o ktorom sa v nich hovorí. V oboch ide o vyjadrenie toho, že pomiešanie starého a nového zničí oboje, že staré a nové sa nielen nehodia k sebe, ale sú nezlučiteľné. Ježišovo posolstvo sa nehodí a nezmestí do starých štruktúr, potrebuje nové a silné štruktúry. Ježišova zvesť nie je vylepšeným či poopravovaným židovstvom, ale niečím novým, živým a silným. Podľa prof. Bándyho oba výroky potvrdzujú, že Pán Ježiš mal vedomie o svojej jedinečnosti, bol si vedomý novoty, originality svojej zvesti. Z takéhoto pohľadu na rozbor dvoch krátkych Ježišových výrokov vyplývajú ďalšie otázky, ktoré autor kladie v závere svojej štúdie. 
            Michal Lúčanský – meteor na oblohe evanjelickej teológie
            K 125. výročiu narodenia a 90. výročiu úmrtia profesora teológie Michala Lúčanského pripravil doc. ThDr. Peter Gažík štúdiu s názvom Michal Lúčanský – meteor na oblohe evanjelickej teológie.
            Michal Lúčanský sa narodil 10. novembra 1897 v roľníckej rodine vo Važci. V detstve sa s rodičmi vysťahoval do USA a vyučil sa za stolára. Teológiu študoval popri zamestnaní v Springfielde. Domov sa vrátil v roku 1920 a teologické štúdium v Bratislave zavŕšil doktorátom teológie v Paríži. 
            Bol to mimoriadne nadaný teologický odborník, obľúbený pedagóg, ktorý tvorivo zasiahol do mnohých oblastí duchovného a cirkevného   života. Popri profesorskom pôsobení študoval i medicínu, zaoberal sa súdobým dogmatickým myslením, osobitne teológiou Karla Bartha a Karla Heima. Okrem iného publikoval aj v Cirkevných listoch.
            Súčasťou štúdie doc. Gažíka je výber z hlavného Lúčanského diela Problém bohočloveka Ježiša Krista, ktoré na svoju dobu predstavuje solídne teologické dielo v oblasti systematickej i novozmluvnej teológie. 
 
            Dušan Kováčik: Kráčanie v moci milosti
            Pri príležitosti životného jubilea evanjelického farára Dušana Kováčika pripravil pre Cirkevné listy Mgr. Jozef Benka, PhD. recenziu jeho zbierky kázní a príležitostných úvah Kráčanie v moci milosti, ktorá vyšla v roku 2012. Publikácia je výberom z kázní, ktoré sú usporiadané podľa nedieľ a sviatkov cirkevného roka a v druhej časti obsahuje príležitostné príhovory, ku ktorým bol Dušan Kováčik ako farár oslovený. V kázňach je cítiť veľký rešpekt pred biblickým textom. Neobjavuje sa v nich len vykladaný kázňový text, ale sú priberané ďalšie vhodné biblické texty, čím kazateľ napĺňa Lutherovu zásadu, že Písmo sa má vysvetľovať Písmom. Autor tiež dôkladne pracuje s homiletickou zásadou, ktorá pochádza ešte od Luthera, že je potrebné pri kázaní Božieho slova rozlišovať zákon a evanjelium a pritom ich vzájomne neoddeľovať a že to je najvyššie kazateľské umenie. Dr. Benka oceňuje kristocentrickosť autorových kázní, ale aj eschatologický dôraz, ktorý v dnešných kázňach nebýva až taký častý. Všíma si dôraz na význam kazateľovej osoby a jeho autenticitu v kázni, schopnosť osloviť poslucháčov i spôsob komunikácie s nimi, či štylistický prejav kazateľa. V závere svoje recenzie konštatuje, že autor je citlivým vnímateľom doby, v ktorej žije a tvorí a všíma si, ako túto dobu vnímajú iní a ako ju slovne vyjadrujú. Kováčikove kázne  svedčia o tom, že najhlbšie sa započúval do slova biblického, o ktorého vyjadrenie pre dnešných svojich poslucháčov sústredene a s pokorou a bázňou týždeň čo týždeň vo svojej kňazskej službe zápasil. 
 
            Medzi gréckymi riadkami – ZMLUVA 
            Cieľom novej rubriky Cirkevných listov je štúdium gréckych termínov, neskôr i celých tém, ktoré nachádzame v Novej zmluve a ktoré majú dôležitý význam pre pochopenie textu Novej zmluvy. Prvým z termínov, ktoré autorka Mgr. Michaela Prihracki, PhD. pre aktuálne číslo Cirkevných listov pripravila, je pojem diathéké, ktorý je do slovenčiny prekladaný dvojako. V rímsko-katolíckej tradícii sa presadil názov zákon, zatiaľ čo v evanjelickej zmluva. Ide pritom o ekvivalent hebrejského termínu a prvé zmienky tohto slova označujú zákony, nariadenia a povinnosti, neskôr sa najčastejším prekladom stáva zmluva, závet, dohoda alebo usporiadanie. 
            Autorka si v súvislosti s uvedeným termínom kladie otázku, či je potrebné takéto zmluvy chápať ako vzťah a právne usporiadanie medzi dvoma subjektami, alebo má pojem aj sakrálnu, resp. náboženskú rovinu. S ohľadom na vzťah medzi Bohom a ľuďmi je v biblickej tradícii pre pochopenie termínu diathéké kľúčové, že vzťah s človekom, resp. s ľuďmi iniciuje samotný Boh. Človek takýto vzťah iba prijíma a následne naň náležitým spôsobom odpovedá vo svojom konaní. Zároveň ide o zväzok medzi nerovnými partnermi, keďže Boh so zvrchovanou autoritou udeľuje zmluvu Izraelu a diktuje mu svoje podmienky. Medzi Bohom a ľuďmi nie sú rozdiely iba v tom, ako do tohto vzťahu vstúpili, ale aj k čomu sa v ňom zväzujú. V takomto zmysle, konštatuje autorka, by teda naozaj bolo možné hovoriť skôr o závete. 
            V druhej časti štúdie autorka odpovedá na otázku, čo je to zmluva a aký je rozdiel medzi tou starou novou. Štúdiu uzatvára dôrazom na skutočnosť, že Boh je ten istý v Starej a Novej zmluve a biblická teológia by preto nikdy nemala tieto časti oddeľovať. Spoločne totiž tvoria svedectvo o milujúcom Bohu, ktorý stvoril svet, stará sa oň a napriek všetkým zlyhaniam ľudí ho vždy zachraňuje. Božia zmluva je záväzkom, ktorý nikdy neprestane platiť. 
 
            Farebný svet ako výpoveď je dušou umelca
            V stálych rubrikách sakrálna výtvarná tvorba a výtvarný portrét predstavuje prof. Jaroslav Uhel, ArtD. z Katedry výtvarnej kultúry UMB v Banskej Bystrici život a dielo ilustrátorky, rezbárky a spisovateľky Evy Wilson, ktorá sa narodila 9. 11. 1958 v Jelšave na Gemeri do starej evanjelickej rodiny Nandráskych. Po štúdiu na SUPŠ v Bratislave v odbore dizajn a tvarovanie dreva pod vedením profesora Ludwika Korkoša pokračovala na vysokej škole pedagogickej v Banskej Bystrici, odbor Slovenčina – Výtvarná výchova pre vyšší stupeň. V súčasnosti žije v nádhernom prostredí v horách na Gemeri, čo ju mnohonásobne inšpiruje. Píše, maľuje, vyrezáva a užíva si svojich päť vnúčat. Sama o sebe hovorí ako o provinčnom umelcovi, ktorý je šťastný vo svojom malom vidieckom svete, kde žije s najbližšími, stretáva priateľov a dobrých ľudí... a predsa tu môžete šťastne žiť, ak milujete a ste milovaní. 
 
Cirkevné listy vychádzajú v roku 2022 s dvojmesačnou periodicitou. 
Predplatné na rok je 18,00 €, cena za dvojčíslo je 3,00 €. 
Objednávky prijímame na emailovej adrese: predplatne@tranoscius.sk alebo na telefónnom čísle: 044/ 3240 508.   
Bude nám cťou, ak sa stanete ich súčasťou.