Z Cirkevných listov 3 – 4/2022

Z Cirkevných listov 3 – 4/2022

            Ďalšie číslo Cirkevných listov vyšlo v čase, keď v cirkevnom kalendári vrcholilo obdobie pôstu, čas ticha, modlitieb i pokánia a po udalostiach Veľkého piatku nás previedlo do radosti veľkonočného rána. Týchto udalostí a ich pesachového pozadia sa na stránkach Cirkevných listov dotýka štúdia Mgr. Natálie Velebírovej. Sviatok Paschy sa pritom v Biblii spomína viackrát než ktorýkoľvek iný sviatok. Oslava a dodržiavanie nariadení o Pesachu sú prezentované ako veľmi významné. Slávenie sviatku bolo pevnou súčasťou židovského národa v priebehu dejín. Východiskovým biblickým textom pre jeho slávenie pochádza z 2 M 12, 1 – 27, kde Hospodin nariaďuje slávenie sviatku a vysvetľuje všetky potrebné náležitosti. Mojžiš a Áron ich následne odovzdávajú celému ľudu, aby si tak po celé nasledujúce generácie mohli Izraeliti pripomínať Boží čin vyslobodenia predkov z egyptského otroctva. Autorka sa následne venuje Sederovej večeri, pripomína, že spočiatku šlo o sviatok slávený v rodinnom kruhu, avšak po zavedení Joziášovej reformy a pesachovej slávnosti, jediným náležitým miestom slávenia sa stal chrám v Jeruzaleme. Sviatok, ktorý bol pôvodne tradične rodinnou udalosťou, sa vyvinul vo verejný, pútnický sviatok. Ako súvisí oslava sviatku Pesach s udalosťami Veľkej noci a Poslednou večerou Ježiša s učeníkmi, aký je teologický význam novozmluvnej poslednej večere sú ďalšie dôrazy, ktorým sa autorka venuje v závere svojej štúdie.
         
            Úvahy k tvorbe nového Evanjelického spevníka
            V druhej časti štúdie s názvom Úvahy k tvorbe nového Evanjelického spevníka, ktorú pre Cirkevné listy ako štúdiu na pokračovanie pripravila Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD., autorka opäť už v úvode kladie závažnú otázku. Nie je spevník v čase multimediálnych technológií prežitkom? Ako odpoveď uvádza, že hoci multimediálne technológie tu sú, aby uľahčili, či zjednodušili, bez tlačeného spevníka možno skĺznuť do liturgickej, homiletickej, konfesijnej či teologickej anarchie. Uvádza, že v prípade, že veriaci ľud o spevník úplne príde, upadá v tomto smere aj koncept všeobecného kňazstva. Celá zodpovednosť ostane na človeku, ktorý v chráme stláča tlačidlo, aby posunul text na veľkoplošnej obrazovke. Podobne, ako v prvej časti štúdie, autorka postupne prevádza praxou cirkví v okolitých krajinách. Pomenúva problémy, s ktorými pri tvorbe spevníka zápasia všetky komisie, ako napríklad jazyk, archaické melódie napísané v starých cirkevných tóninách, chýbajúce niektoré typy piesní, piesne reflektujúce viac osobné pocity veriacich ako Božie Slovo a kresťanské učenie a i. Prevádza kritériami pre výber piesní do spevníka tak, ako si ich formulovali spevníkové komisie rôznych krajín. Štúdiu autorka uzatvára časťou o nových piesňach a iniciatíve komisií, aby sa ľudia zapojili do prípravy spevníka, a to tvorbou textov či nových melódií.
 
            Základ cirkevného spoločenstva
            Posledná štúdia, ktorou sa na stránkach Cirkevných listov ohliadneme na 20. výročie podpísania dohody o vzájomnom uznávaní krstu medzi Katolíckou cirkvou obidvoch obradov a Evanjelickou cirkvou a. v. na Slovensku, pochádza z pera prof. Rev. Dr. Angelo Maffeisa, člena medzinárodnej Evanjelicko-rímskokatolíckej komisie pre jednotu a poradcu Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Vo svojom príspevku sa dotýka bilaterálneho dialógu Evanjelicko-rímskokatolíckej komisie pre jednotu. Výsledný dokument z posledného kola tohto dialógu, ktorý nesie názov „Krst a rast v spoločenstve“ a ktorý komisia dokončila len pár mesiacov pred vypuknutím pandémie, by mal byť vydaný v najbližších dňoch. 
 
            Ťažké biblické texty vo vyučovaní náboženstva
            V druhej časti svojej štúdie predstavuje Mgr. Paulína Šofranková výsledky prieskumu, ktorý realizovala v rámci prípravy svojej záverečnej práce. Cieľom prieskumu bolo zistiť, s akými problémami zápasia pri vyučovaní náboženskej výchovy vyučujúci. Prieskum bol zúžený na prácu s biblickými textami a, nakoľko to bolo možné zo strany respondentov, na ich konkrétne pomenovanie. Postupne autorka prevedie hypotézami i metódami prieskumu, charakterizuje prieskumnú vzorku a predstaví dôležité ukazovatele výsledkov prieskumu. V zhodnotení výsledkov konštatuje, že napriek praxi a vzdelaniu respondentov, stále existujú biblické témy či príbehy, ktoré sú pri vyučovaní náboženstva určitým spôsobom náročné. Medzi tie najproblematickejšie patria texty, ktoré zahŕňajú tematiku násilia, vyhladzovanie národov, Božie výzvy k boju a krviprelievanie. V závere príspevku si autorka ako príklad pre kreatívne zaobchádzanie s náročným biblickým textom (témou) vybrala príbeh o potope, ktorý následne rozoberá. 
 
            Umučení i trýznení, v němž jest naše vykoupení
            K veľkonočných udalostiam vybrala Mgr. Adriana Grešová-Sekelská, PhD. v rubrike Zo starých kancionálov naturalistickú pieseň o smrti Pána, ktorá sa prvýkrát objavila v roku 1541, no postupne do polovice 17. storočia z kancionálov vymizla. V Cirkevných listoch autorka pre rozsah piesne uvádza výber z nej.
 
            Dedičný znak ako možný predpoklad alternatívnych foriem umenia
            V rubrikách sakrálna výtvarná tvorba a výtvarný portrét predstavuje prof. Jaroslav Uhel, ArtD. z Katedry výtvarnej kultúry UMB v Banskej Bystrici život a dielo výtvarníčky, ilustrátorky a textilnej dizajnérky Anny Šrolovej. Rodinné prostredie a výchova ju ovplyvnili už v ranom detstve. Hovorí: Som dieťa šťasteny, prežívala som detstvo na voňavých podhorských lúkach od jari do neskorej jesene, a to bolo a doteraz je mojou najväčšou inšpiráciou. Evanjelickej verejnosti je Anna Šrolová známa vďaka knihe autorky Renáty Bočkayovej-Vasekovej Tajomstvo víchrice.
 
Cirkevné listy vychádzajú v roku 2022 s dvojmesačnou periodicitou. 
Predplatné na rok je 18,00 €, cena za dvojčíslo je 3,00 €. 
Objednávky prijímame na emailovej adrese: predplatne@tranoscius.sk alebo na telefónnom čísle: 044/ 3240 508.   
Bude nám cťou, ak sa stanete ich súčasťou.