Koštiaľ, Rudolf (1913 – 1991)

Len život vo viere má skutočný zmysel
Apoštol v Liste Židom 13, 7 napomína: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali Božie slovo. Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania, a napodobňujte ich vieru.“
K takýmto vodcom sa iste radí aj zvečnený dôstojný biskup Západného dištriktu Rudolf Koštiaľ, ktorý sa narodil 3. apríla 1913 ako piate dieťa maloroľníckych rodičov na staroturianskych kopaniciach v Koštialech – doline v Starej Turej. Od jeho narodenia uplynulo už 95 rokov.

Zvestovateľ Božieho slova
Mal iba rok, keď mu v Poľsku počas prvej svetovej vojny zahynul otec a matka zostala sama s piatimi sirotami. Už od malička ich vychovávala v kresťanskej viere a zbožnosti. Ľudovú školu navštevoval v Papradi a do meštianky chodil v Starej Turej. Rád sa učil a túžil byť vzdelaný. Po ukončení gymnázia v Novom Meste nad Váhom pokračoval v štúdiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. V rokoch 1935 až 1936 odišiel študovať na dva semestre do Štrasburgu. Evanjelickú teológiu ukončil v roku 1937 v Bratislave, kde bol aj vysvätený za kňaza.
Prvým miestom jeho kňazského pôsobenia sa stala cudzina – Detroit v USA, kde necelých deväť mesiacov zastupoval chorého farára Zimu. Získal množstvo cenných skúseností s prácou s dospelými či deťmi a zdokonalil sa v angličtine. V auguste 1938 sa vrátil naspäť na Slovensko. Bol menovaný za misijného farára do dvojrečového cirkevného zboru Veľká pri Poprade. Služby Božie a detskú besiedku viedol v nemeckom aj v slovenskom jazyku. V auguste 1940 ho menovali za námestného kňaza v malej gemerskej obci Hrušovo v Rimavskom senioráte. Počas účinkovania v tomto zbore sa zoznámil aj s Júliou Mravcovou, s ktorou nastúpil na spoločnú manželskú cestu životom. Zúčastnil sa na SNP a spolupracoval tiež s partizánskou skupinou.
Po oslobodení pôsobil rok ako farár – katechéta v Bratislave a potom niekoľko mesiacov v Mysleniciach. Dva roky po vojne odišiel do Prahy, kde založil cirkevný zbor pre slovenských evanjelikov, o ktorých sa staral deväť rokov. Z tohto pôsobiska prešiel do Skalice, kde si ho v r. 1956 zvolili za zborového farára. O desať rokov neskôr bol inštalovaný za seniora Myjavského seniorátu. V roku 1969 bol zvolený za biskupa ZD ECAV, a tak sa spolu s manželkou presťahoval do Zvolena, kde potom pôsobil aj ako zborový farár. Jeho manželka Júlia Koštiaľová žije dodnes a s láskou si spomína na svojho milovaného manžela, s ktorým v peknom, harmonickom manželstve prežili spolu 48 rokov. Misijné pôsobenie tohto muža ako kňaza, seniora a biskupa je naozaj široké. Všade, kam prišiel, šíril Kristovo evanjelium a povzbudzoval ľudí vo viere v Neho.
Okrem teologického pôsobenia venoval značnú časť svojho života aj prekladaniu kníh z cudzích jazykov do slovenčiny. Preložil diela od Martina Luthera: Ako sa treba modliť, Hugha Walpola: Katedrála, G. B. Shawa: Pekelník, D. Defoa: Moll Flandersová, A. Marshala: Môj život patrí tebe, O. Wyonovej: Škola modlitby. Prispieval aj do rozhlasu rôznymi literárnymi pásmami. Od roku 1968 bol redaktorom Cirkevných listov spolu farárom Vladimírom Olexom. Pre túto prácu sa snažil získať ďalších spolupracovníkov aj z radov mladších študentov.
Ako biskup mal svoje ideálne predstavy o tejto funkcii, ale vonkajšia skutočnosť bola iná. Uvedomoval si ťažkosti a riziká rozhodovať sa pod tlakom, a pritom obhajovať záujmy cirkvi. Ako biskup sa snažil starať aj o svojich kňazov. Pri ich jubileách im písal povzbudzujúce blahoželania, uznanlivo hodnotil ich prácu a podnecoval ich do ďalšej misijnej činnosti v cirkevných zboroch. Záležalo mu na rozširovaní Biblie u nás a venoval sa aj otázke prekladov Svätého písma. Za teologickú prácu a rôznorodú aktivitu v cirkvi dostal od Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave 30. januára 1984 čestný doktorát. O rok neskôr, 24. apríla 1985, ho Evanjelická bohoslovecká fakulta v Budapešti poctila čestným doktorátom teológie.

Veľké želanie
Jeho veľkým želaním bolo znovu založiť Slovenskú biblickú spoločnosť a získať spolupracovníkov, čo sa mu aj po dlhších prípravách podarilo. Bol zvolený za prvého predsedu tejto spoločnosti. Okrem iného sa zaujímal o Slovákov žijúcich v zahraničí a napísal publikáciu Slovenskí evanjelici v zahraničí. Žiaľ, vydania svojej knižky sa už nedožil. Odišiel náhle a nečakane v roku 1991.
Jeho myšlienky sú zachované v knihách, ktoré napísal. Sú pre nás tiež poučením i povzbudením. Kiežby mnohí ľudia pochopili, že len život naplnený vo viere vo vzkrieseného Pána Ježiša Krista má skutočný zmysel.

Milan Krivda, biskup ZD ECAV na Slovensku | 8.4.2008

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart