Počiatky reformácie na Slovensku

V 16. storočí vznikol v Európe veľký cirkevný pohyb, vyvolaný Lutherovou reformáciou. Reformácii išlo o nápravu vtedajšej cirkvi na základe Písma svätého. Pamätné Lutherove výpovede z 31. októbra 1517 vo Witttenbergu proti predávaniu odpustkov a neporiadkom v cirkvi sa pomerne rýchlo šírili po celej Európe.

Odpustky sa predávali aj u nás na Slovensku. Je známe, že ich predával Michal Domo v Prešove. Zasiahol do právomoci farára Michala Belsa, z čoho vznikol súdny spor.

V našej cirkevnej histórii sa uvádza, že Lutherovo učenie prenikalo do Uhorska kráľovským dvorom v Budíne, nemeckými mestami a diplomatickou cestou. Kráľovský dvor v Budíne sa stal prvým centrom reformačných myšlienok v Uhorsku. Ich prívržencom bol markgróf Juraj Brandenburský. Na budínskej škole učili Simon Grynaeus a Vít Windsheim, obaja naklonení reformácii. K nim patrili aj kňazi Ján Henckel a Konrád Cordatus. Týchto chránila kráľovná Mária; sama bola humanistkou a blízke jej boli reformačné Lutherove myšlienky.

Na Slovensku mestá v 16. storočí boli prevažne nemecké alebo so silnou nemeckou menšinou . Mali živé obchodné styky s Nemeckom.

Do našich banských miest stále ešte prichádzali noví osadníci z Nemecka. Keďže tieto mestá /Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Ľubietová, Pukanec/ boli venom kráľovnej Márie, slobodnejšie do nich prenikali reformačné myšlienky. Reformácia našla včas svoj ohlas aj na východnom Slovensku v jej piatich mestách /Bardejov, Levoča, Prešov, Košice, Sabinov/. Zo Slovenska viacerí študenti začali študovať na univerzite vo Wittenbergu, aby mohli priamo počúvat' reformátorov Martina Luthera a Filipa Melanchtona. Už roku 1522 tam študoval Martin Cyriak z Levoče, Juraj Baumhaeckel a Matej Thomae z B. Bystrice. Postupne značný počet študentov z celého Uhorska prichádzal do Wittenbergu. Po návrate domov šírili reformačné myšlienky. Tieto prichádzali aj diplomatickou cestou. Oboznámili sa s nimi uhorskí vyslanci na snemoch v Nemecku a to už roku 1521 vo Wormsi a potom v Norimbergu. Najznámejší ich predstaviteľ Verböci dišputova1 s Lutherom a odhováral ho od reformácie cirkvi.

Meno Martina Luthera bolo známe u nás už roku 1518. V roku 1520 učiteľ Tomáš Preisner v Ľubici na Spiši prečítal v kostole 95 Lutherových výpovedí. Z roku 1521 máme správu o zaslaní Lutherových spisov do Banskej Štiavnice. Roku 1522 Frankfordinus písal do Kremnice notárovi Jurajovi o Lutherovom vystúpení. V tom istom roku si magistrát B. Bystrice žiadal za kazateľa Šimona Bernhardta zo Sliezska, ktorý kázal v duchu reformačnom. Konrád Cordatus a Ján Kresling šírili Lutherovo učenie v Banskej Bystrici, Kremnici a vo Zvolene. V Bardejove reformačne pôsobil Wolfgang Schustel a Izaiáš Lang, v Košiciach magister Achacius, v Bánovciach nad Bebravou Bazil Modonius. V Liptove sa k novým myšlienkam hlásila Nemecká, Partizánska Ľupča a Ružomberok. Postupne aj celé okolie Trenčína a Žiliny. Podobne tomu bolo v Gemeri, na Spiši a východe Slovenska. Reformačné učenie sa postupne ujímalo na Slovensku.
Proti reformácii prišli však aj prísne nariadenia. Roku 1521 pápež dal Luthera do kliatby. Ostrihomský arcibiskup Juraj Satmári nariadil vo všetkých väčších kostoloch prečítať bulu proti Lutherovi. Kráľ Ľudovít II. roku 1523 vydal 54. zákonný článok proti evanjelikom: „Všetci luteráni, ich priaznivci a prívrženci ich sekty ako verejní kacíri a nepriatelia najsvätejšej Panny Márie nech sú na živote potrestaní a všetkých svojich majetkov pozbavení.“ Snem v máji 1525 vyhlásil: „Všetci luteráni nech sú z krajiny odstránení a kdekoľvek by sa našli, nielen duchovenstvom, ale aj svetským stavom nech sú slobodne chytení a upálení.“

Tvrdosť týchto zákonov sa vysvetľuje z vtedajších politických príčin. Položenie Uhorska bolo veľmi ťažké. Krajinu ohrozovali Turci. Pomoc proti Turkom sa očakávala aj od pápeža a nemeckého cisára Karola V. Meč sa obrátil proti Turkom a zároveň aj proti prívržencom refomácie.

V Budíne istý kníhkupec Ján, ktorý prenášal Lutherove spisy, bol upálený. Takisto aj dvaja predavači Lutherových spisov na uhorskej hranici. Lutherove spisy pálili v Šoprone a Budíne. Reformační kazatelia Cordatus a Kresling boli uväznení.

Roku 1525/6 v Banskej Bystrici povstali baníci za zlepšenie svojich podmienok. Ich ideovým vodcom bol bližšie neznámy reformačný kazateľ. Všetci sa mali vzdať lutherstva, kacírstva. Možno aj v súvise s povstaním sa spomína martýrstvo ľubietovského farára Nikolaja a učiteľa Gregoriho, ktorí roku 1527 boli upálení.

Tvrdé zákony boli vynesené proti evanjelikom. K tomu na celú krajinu sa valilo turecké nebezpečenstvo. Turci roku 1526 pri Moháči porazili uhorské vojsko. Kráľ Ľudovít II. zahynul a s ním aj sedem biskupov. Nešťastná bitka mala nedozerné následky pre celé Uhorsko. Luther pokladal moháčsku porážku za Boží trest za prenasledovanie evanjelikov v Uhorsku. Ovdovelej kráľovnej Márii napísal potešujúci list a venoval jej výklad žalmov /37, 62, 94, 109/ vzhľadom na jej ťažké položenie. V liste napísal: „Aby ste slovo Božie v uhorskej krajine podporovali, lebo k nám došla dobrá zvesť, že Vaša kráľovská Výsosť je naklonená evanjeliu.“

Napriek ťažkostiam Lutherova reformácia prenikla na Slovensko.

(EPST, 9/2009, str. 13)

Andrej Hajduk | 11.3.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart