Odpovede na otázky týždenníka Žurnál

1. Nemrzí vás, že sa KBS nepridala ku kritike tejto knihy? (kniha K. Čulena, ktorú vydala Matica slovenská)
Z nášho pohľadu by bolo dobré, keby sa KBS k tejto knihe vyjadrila. Bolo by vhodnejšie opýtať sa KBS, čo si o tejto knihe myslí. My sme reagovali priamo na vydavateľa.

2. Za posledné dva roky sa stalo niekoľko udalostí, ktoré ovplyvnili vzájomné vzťahy oboch cirkví: - ohlásenie ECAV, že nebude žiadať od štátu uzavretie zmluvy o výhrade vo svedomí; - pápež podpísal dokument kongregácie, v ktorom označil katolícku cirkev za jedinú skutočnú Kristovu cirkev; - ECAV odmietla zákon o Hlinkových zásluhách. Ako ovplyvnili tieto udalosti vzťahy medzi oboma konfesiami?
Načrtli ste tu témy, ku ktorým by bolo potrebné vyjadriť sa obšírnejšie.
ECAV na Slovensku neodporúčala uzavretie zmluvy o výhrade svedomia a ani nebude žiadať uzatvorenie zmluvy s podobným obsahom medzi ňou a Slovenskou republikou. Podľa učenia evanjelickej cirkvi a. v. svedomie nie je právnym pojmom a nie je možné ho právne vyjadriť a definovať. Výhradu svedomia je možné uplatniť len v rámci vierouky a etiky konkrétnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ale nie všeobecne. Uvedomujeme si, že návrh bol zapríčinený posunom nazerania na kresťanské hodnoty, ktorých zachovávanie je pre veriacich kresťanov otázkou svedomia. Ani našej cirkvi nie je ľahostajné ich zachovávanie a presadzovanie v dnešnom svete. O to sa však chce usilovať predovšetkým cestou zvestovania evanjelia, ktoré formuje svedomie človeka, robí ho citlivejším, ale aj pevnejším. Súčasne chce brániť práva všetkých, ktorí sa dostávajú do hraničných situácií kvôli rozporu medzi etikou veriaceho človeka a etikou, ktorá sa od kresťanskej etiky odlišuje; usilovať sa o to, aby ochrana práv veriacich ľudí bola zakotvená v konkrétnych a jasne formulovaných zákonoch, ktoré budú záväzné pre všetkých občanov rovnako.

Čo sa týka návrhu zákona o zásluhách A. Hlinku, opierajúc sa o historické fakty, ktoré máme k dispozícii, žiadali sme, aby predkladaný návrh zákona po historicky odbornej rozprave v NR SR nebol prijatý. Týmto nespochybňujeme zásluhy A. Hlinku ako kňaza Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku a pre veriacich rímskokatolíkov.

Kongregácia pre náuku viery pod vedením vtedy ešte kardinála Jozefa Ratzingera prezentovala v roku 2000 dokument Dominus Jesus. A aj vyhlásenie dokumentu pápežskej kongregácie pre náuku viery (z roku 2007) hovorí, že nie sme cirkvou ako takou. Názor pápeža a Rímskokatolíckej cirkvi registrujeme, ale nie je pre nás rozhodujúci. Meradlom pre našu cirkev je jedine vernosť Svätému Písmu, evanjeliu Ježiša Krista a učeniu apoštolov. Reformačné stanovisko je jasné: Cirkev je zhromaždením všetkých veriacich, ktorým sa evanjelium čistotne káže a sviatosti prisluhujú (Augsburské vyznanie, článok VII.), teda je všade tam, kde je svojím Duchom prítomný Pán Ježiš Kristus. Naša cirkev toto kritérium spĺňa, má teda plné právo teologicky sa nazývať cirkvou ako takou. Pri prijímaní sviatosti Večere Pánovej prijímajú veriaci evanjelici pravé telo a pravú krv Pána Ježiša Krista. Preto naša cirkev nesúhlasí s jej spochybnením ako cirkvi v pravom slova zmysle.

Dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých osôb. Ekumenický dialóg je rozhovor dvoch alebo viacerých cirkví ako rovnocenných partnerov. Musím na rovinu konštatovať, že dokument Dominus Jesus i spomenuté vyhlásenie pápežskej kongregácie príspevkom k dialógu rovnocenných partnerov nie je. Je možné hovoriť o dialógu, keď sa o nás nehovorí ako o cirkvi? Za našu cirkev môžem povedať, že sa snažíme o ekumenický dialóg postavený na vzťahu kresťanských cirkví ako rovnocenných partnerov.

3.Čo konkrétne sa medzi oboma cirkvami zmenilo po Spoločnom vyhlásení k učeniu o ospravedlnení z viery z roka 1999?
Otázka viery je stále kľúčovým bodom evanjelikov. Sme radi, že aj katolícka cirkev dáva na vieru takýto dôraz a v Spoločnom vyhlásení to aj potvrdila. Historicky učenie o viere je 4. článkom augsburského vyznania, podľa ktorého sa aj menujeme. (ev. a. v.) Ale je tu ešte veľa práce na vzájomnom poznávaní sa a vedení spoločného dialógu, ktorý musí niesť atribúty kresťanskej otvorenosti, priamosti, korektnosti a, samozrejme, rovnocennosti.

4. Pán generálny biskup Klátik, absolvovali ste v marci stretnutia s médiami, STV, SRo, TA3, TASR. Vytráca sa ECAV z médií? Ako si to vysvetľujete?
V modernej dobe je potrebné, aby aj cirkev pri svojej zvesti využívala možnosti nových technológií. Snažíme sa prispieť svojou mierou k dobrej a mravnej spoločnosti. Médiá nám podľa zákona umožňujú využiť vysielací priestor, preto s nimi chceme mať dobré vzťahy a zároveň ich o nás aj informovať. Chceme tak predchádzať nedorozumeniam a uviesť veci na pravú mieru. Vzdelanosť v cirkevnej oblasti je v dnešnej dobe stále nedostatočná. Dôvodom je aj prechádzajúci režim. Spoločnosť si určite zaslúži neskreslené informácie.

Miloš Klátik, generálny biskup ECAV na Slovensku | 27.4.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart