Spomíname na vzácnych evanjelikov: Miloš Janoška

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Miloš Janoška

Dnes si pripomíname 140 rokov od narodenia UČITEĽA, HISTORIKA a OSVETOVÉHO PRACOVNÍKA Miloša Janošku. Narodil sa 28. januára 1884 v Jasenovej a zomrel 28. decembra 1963 v Liptovskom Mikuláši. 
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Narodil sa v Jasenovej v rodine evanjelického farára Juraja Janošku. Jeho matka Anna Daxnerová bola dcérou Štefana Marka Daxnera.

Miloš Janoška už ako 14-ročný založil s priateľmi vzdelávací krúžok Zora. Študoval na Učiteľskom ústave, krátky čas účinkoval v Pivnici na Dolnej zemi, potom pôsobil v rokoch 1905 – 1915 ako učiteľ v Štrbe. Veľa času venoval horám a turistike. Práve tu začal písať svojho prvého Sprievodcu po Tatrách, ktorý vydal v roku 1911 v Liptovskom Mikuláši. Živo opísal tatranskú prírodu a nevynechal ani výlety po Vysokých Tatrách, vychádzky do liptovských dolín, na Choč, na Oravský hrad a na poľskú stranu Tatier.

V roku 1919 bol vymenovaný za školského inšpektora v Liptovskom Mikuláši. Stál pri zrode a bol členom výboru prvej slovenskej turistickej organizácie Tatranského spolku turistického založeného 19. januára 1919. Pripravoval doplnené vydanie tentoraz Sprievodcu po Vysokých Tatrách, ktoré vyšlo v roku 1923 v Liptovskom Mikuláši a potom v ďalších vydaniach.

V novej Česko-slovenskej republike sa zakrátko vytvorili dobré podmienky na vydávanie novín a časopisov. Veľmi túžil po vydávaní časopisu, ktorý by turistickú verejnosť informoval o prírodných krásach Slovenska. S pomocou jasenovského rodáka Mateja Sopka a finančnej zbierky medzi krajanmi v USA už v roku 1921 vydal prvé číslo nového časopisu Krásy Slovenska v náklade 1200 kusov, ktorý vychádza dodnes. Bol jeho redaktorom i vydavateľom. Väčšinu príspevkov venoval Vysokým Tatrám a problémom, s ktorými sa v nich ľudia stretávali. Časopis redigoval celých 11 rokov.

Neskôr bol predsedom Klubu československých turistov Podtatranskej župy a čestným predsedom Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Okrem iného sa podieľal na inštalovaní turistického značenia vo Vysokých Tatrách. Po 2. svetovej vojne bol predsedom okresného revolučného výboru v Liptovskom Mikuláši.