Spomíname na vzácnych evanjelikov: Belo Klein Tesnoskalský

Spomíname na vzácnych evanjelikov: Belo Klein Tesnoskalský

Pred 80 rokmi zomrel SPISOVATEĽ, PREKLADATEĽ a HISTORIK Belo Klein Tesnoskalský. Narodil sa 17. marca 1853 v Hybiach a zomrel 23. decembra 1941 v Prešove.

Belo Jozef Emil Klein sa narodil na Liptove do úradníckej rodiny poslovenčených Nemcov. Jeho starý otec Samuel Klein žil pôvodne na Spiši, no priženil sa do Hýb do rodiny evanjelického učiteľa J. Trnkócyho, kde sa aj poslovenčil. Tesnoskalského otec Ľudovít Anton Klein bol hybským notárom a úradníkom, aktívne sa zapájajúcim do akcií slovenských obrodencov počas revolučných rokov 1848/49. Belo Klein-Tesnoskalský vychodil základnú školu vo svojom rodisku, vyššie triedy potom v Liptovskom Hrádku na tzv. Deutsche Hauptschule, vtedy považovanej za najlepšiu školu na hornom Liptove. Navyše na tejto škole mal možnosť sa zdokonaliť v nemčine, v tom čase popri maďarčine druhom najpoužívanejšom jazyku v úradnom styku. Fakt, že v tom čase stále u neho pretrvávalo a prehlbovalo sa slovenské národné cítenie, dokazuje jeho rozhodnutie začať stredoškolské štúdiá na slovenskom evanjelickom gymnáziu vo Veľkej Revúcej. 

Materiálne dôvody, pragmatickosť a predstava o budúcej advokátskej kariére však boli dôležitým faktorom pri rozhodnutí o pokračovaní v štúdiu na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, kde mal možnosť zlepšovať sa aj v maďarčine. Po úspešnej maturite v roku 1872 nastúpil na štúdium práv na budapeštiansku univerzitu. Existenčné problémy mu však nedovolili ukončiť toto štúdium (mal uzavreté len tri semestre). V roku 1874 mu tragicky pri poľovačke zahynul otec Ľudovít Klein a rodina ho už ďalej nemohla finančne podporovať. 

Po návrate domov v tom istom roku nastúpil na vojenskú službu, ako tzv. jednoročný dobrovoľník. V armáde sa postupne prepracoval až na hodnosť poručíka. Narukoval k 67. pešiemu pluku so sídlom v Prešove, kde sa dostal do kontaktu so svojím budúcim dlhoročným pôsobiskom. Po preložení do Bratislavy zvažoval aj myšlienku na teologické štúdium, avšak vtedajší bratislavský superintendent Ľudovít Geduly mu to nedovolil s odôvodnením, že nemožno byť vojakom a študovať teológiu súčasne. 

Po skončení vojenčiny v roku 1876 nastúpil do štátnych služieb na profesijnú dráhu úradníka. Ako súdny úradník pracoval v Liptovskom Sv. Mikuláši, Ružom1 Príspevok vznikol v rámci projektu APVV-19-0058 Multietnicita a multikonfesionalita a ich vplyv na spoločenský, politický a kultúrny vývoj okrajových oblastí v prvej polovici 20.storočia (na príklade východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi). Belo Jozef Emil Klein Dejiny – internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove – č. 1/2021 218 PRIPOMÍNAME SI berku, Dolnom Kubíne a Trenčíne. Ako vedúci pozemkovej knihy pôsobil v rokoch 1889 – 1897 v Banskej Bystrici a v rokoch 1897 – 1922 v Prešove. Sám svoju kariéru zhodnotil slovami: „Obišiel som, počas môjho 46 ročného úradovania, celé Slovensko do vôkol.“ Posledné roky svojho života prežil v Prešove, kde ešte na dôchodku vykonával funkciu mestského kronikára a funkciu knihovníka mesta Prešov (v roku 1925 sa pričinil o založenie mestskej knižnice v Prešove). 

Osobnosť Bela Kleina-Tesnoskalského je zaujímavá nielen pre jeho bohatú literárnu tvorbu – básnickú, beletristickú či historickú, ale aj pre vývin jeho osudov v čase veľkých politicko-spoločenských zmien. Tesnoskalský vyrastal v rodinných pomeroch, kde prevládalo slovenské národné povedomie. Počas stredoškolských a vysokoškolských štúdií sa však intenzívnejšie dostával do kontaktu aj s nemeckým a hlavne maďarským elementom, čo sa pretavilo do jeho tzv. „maďarského obdobia“, keď sa sám považoval za pomaďarčeného – Slovensku odcudzeného. Po príchode do Prešova v roku 1897 už žil život slovenského intelektuála žijúceho na prelome 19. a 20. storočia v pomaďarčenom multietnickom meste. Ako štátny úradník vstúpil najprv do miestnej pobočky Széchenyiho kruhu, neskôr bol prijatý aj za člena miestneho Kasína (miestny „Spoločenský spolok“ vyhradený pre mužov z „lepšej spoločnosti“), angažoval sa ako hráč a organizátor šachových akcií. 

Stal sa členom a v roku 1924-25 aj predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej. Už v dôchodkovom veku pracoval ako knihovník obecnej knižnice v Prešove a bol poverený vedením kroniky mesta, resp. Pamätnej knihy mesta Prešova. Aj vo vysokom veku neustále študoval, písal, skúmal, korešpondoval, napr. so Štefanom Krčmérym, s Jozefom Škultétym, s Rudom Brtáňom. Tí ho aj v 30. rokoch 20. storočia často navštevovali. Belo Klein-Tesnoskalský žil a tvoril v neľahkej dobe. Bol považovaný za nestora prešovských literárnych autorov a patrí k významným osobnostiam národného a kultúrneho života (a to nielen mesta Prešov).

Autor textu: Peter KOVAĽ (http://dejiny.unipo.sk/PDF/2021/18_1_2021.pdf)