Pohrebná rozlúčka so sestrou farárkou Mgr. Zuzanou Štanclovou

Pohrebná rozlúčka so sestrou farárkou Mgr. Zuzanou Štanclovou

V Evanjelickom a. v. chráme Božom v Martine sa v nedeľu 3. mája 2015 konala pohrebná rozlúčka so sestrou farárkou Zuzanou Štanclovou, ktorá zomrela 29. apríla vo veku 86 rokov.
Kázeň na pohrebnej rozlúčke mal emeritný biskup Igor Mišina. Život zosnulej v odobierke priblížil martinský zborový farár Milan Kubík. Pripomenul, že Zuzana Štanclová sa narodila 30. januára 1929 v dedinke Vieska-Bezdedov, patriacej do Púchova. Tu prežila svoje detstvo so sestrami Katarínou a Boženou.

„Po ukončení Dievčenského gymnázia v Žiline ako dvadsaťročná nastúpila na teologické štúdiá na vtedajšej Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte najprv v Bratislave a potom i v Modre, kde bola naša fakulta v ťažkých päťdesiatych rokoch násilne premiestnená. Takto spolu so svojou spolužiačkou Zorkou Kachničovou tvorili vzácnu, a tak farármi-mužmi ťažko prijímanú druhú generáciu žien v luterákoch – hneď po prvej farárke v našej evanjelickej cirkvi Darinke Bancíkovej. Na štúdiách na fakulte sa zoznámila so spolužiakom Jankom Štanclom, s ktorým si zakrátko povedali aj svoje celoživotné ÁNO. Pán Boh toto rozhodnutie požehnal tromi deťmi, dcérou Danielou, synom Jánom a najmladšou Jasnou,“ priblížil dôležité udalosti jej životnej púte Milan Kubík. Spomenul i cirkevné zbory, v ktorých farárka Zuzana Štanclová pôsobila – od tých uprázdnených, ktorým vypomáhala, až po Brezno, Nové Mesto nad Váhom, Dolné Srnie, Moravské Lieskové, Zemianske Podhradie, Sučany a Martin. Práve s Martinom, jej najdlhším pôsobiskom, sa spájajú i ťažké časy po roku 1968, ktoré si vyžiadali veľa zápasov, neľahkých rozhodnutí a „určite aj kompromisov, ktoré je už dnes ťažko posudzovať. Teraz po viac ako 25-ročnom odstupe ich služby vidíme veci omnoho citlivejšie. Aj v tejto chvíli chceme Pánu Bohu v prvom rade poďakovať za službu manželov Štanclovcov, v ktorej niesli pochodeň viery tak vysoko, ako sa dalo,“ uviedol i so slovami poďakovanie v mene martinského zboru Milan Kubík. Poukázal pritom na stopy práce, ktoré Štanclovci v zbore zanechali v duchovnej i materiálnej oblasti.

Zuzana Štanclová sa zúčastňovala na rôznych sympóziách a akadémiách zameraných hlavne na problematiku ordinácie žien v ECAV, na ktorých aktívne prednášala. Podieľala sa na organizovaní slobodných ekumenický bohoslužieb, ktoré sa uskutočnili v roku 1991 v martinskom amfiteátri za účasti biskupov. Pamätné boli slávnostné služby Božie pri príležitosti 400. výročia narodenia Jána Ámosa Komenského, učiteľa národov, biskupa prenasledovanej Jednoty bratskej, pripravené v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou v Martine, ako aj slávnostné služby Božie na Pamiatku reformácie za účasti generálneho biskupa ECAV Pavla Uhorskaia. Podľa slov pamätníkov bola i milovníčkou slovenskej poézie.

Miestom posledného odpočinku Zuzany Štanclovej sa stal Národný cintorín v Martine.