Pohrebná rozlúčka s bratom farárom Mgr. Branislavom Kolénym

Vo veku 86 rokov zomrel v sobotu 17. 12. 2016 evanjelický farár Mgr. Branislav Kolény. Pohrebná rozlúčka sa konala v stredu 21. decembra v chráme Božom v Častkove, kde pôsobil takmer 45 rokov.
So zosnulým bratom farárom sa prišla rozlúčiť najbližšia rodina, oltárni bratia a sestry z Myjavského, Považského a Dunajsko-nitrianskeho seniorátu, sestry a bratia z Častkova a susedných cirkevných zborov. V pohrebnej kázni slovo Božie zvestoval častkovský brat farár Pavol Štefek, na text Ž 39, 8: „A teraz na čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej.“ Zdôraznil, že tento text, ktorý si zosnulý brat sám vybral, bol jeho celoživotným mottom a náplňou. Hospodin bol Jeho jedinou nádejou, v zápasoch pre cirkev i osobných skúškach života. Životopisom a modlitbou sa odobral konsenior MYS a zborový farár zo Skalice Peter Švehla. Obidvaja kňazi zároveň aj liturgovali.

Veľmi dojímavým spôsobom sa rozlúčil emeritný biskup Západného dištriktu Ivan Osuský, dlhoročný verný brat a priateľ B. Kolényho, a to slovami biblického textu ( 2S1, 26a): „Bôľno mi za tebou, brat môj Jonatán. Bol si mi premilý.“ Podčiarkol neochvejnosť a nezlomnosť ich vzájomného bratstva, priateľstva a podpory v ťažkých časoch mrazivého ateizmu.

Za častkovský cirkevný zbor sa rozlúčil brat farár P. Štefek, ktorý zároveň prečítal i kondolenčný list od brata generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika.

Zaznel sólospev skladieb Antonína Dvořáka a Johana Sebastiána Bacha v interpretácii Boženy Vojtkovej, pieseň speváckeho zboru pri CZ ECAV v Častkove a ľudové piesne v podaní huslistu Petra Michaloviča s hrou na violovú kontru Iva Horského a členov ľudovej hudby Skaličan.

Lúčili sme sa so smútkom, ale i vďakou. Predovšetkým Pánu Bohu za to, že nám daroval duchovného pastiera s veľkým, ušľachtilým srdcom, čestného bojovníka za Božie pravdy, za poctivosť a vernosť cirkvi, ktorý nám s láskou odovzdal všetky roky poctivej služby v zodpovednosti pred Bohom i svojím svedomím.

Branislav Kolény sa svojím pôsobením stal výraznou osobnosťou duchovného i kultúrno-spoločenského života nielen v zbore, ale aj senioráte. Sme mu veľmi vďační za jeho celoživotné dielo a bolo nám cťou byť v jeho blízkosti. Máme ho natrvalo uloženého v našich srdciach a veríme, že sa pri ňom naplnili slová Pána Ježiša Krista: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho Pána!“ (Mt 25, 21)

Branislav Kolény sa narodil 1. júla 1930 v Krajnom rodičom Mladenovi a Zlatici, rod. Gömöryovej, ako posledné z piatich detí. Pokrstil ho 11. júla 1930 senior vtedajšieho Nitrianskeho seniorátu a farár vo Vrbovom Július Bodnár. Svojich farárskych rodičov z rodokmeňa Abaffyovcov a Kolényovcov, prirodzenú úctu k Bohu, cirkvi aj matricu svojho rodného kopaničiarskeho kraja si po celý život niesol v sebe. Po úspešnom ukončení gymnázia v Novom Meste nad Váhom v r. 1949 sa po vnútornom Hospodinovom pozvaní rozhodol pre štúdium na evanjelickej bohosloveckej fakulte. V tom čase podmienky na štúdium na fakulte boli dramatické – poznačené „víťazným“ februárom 1948. Duchovnú službu začal B. Kolény ako seniorálny kaplán Turčianskeho seniorátu v Slovenskom Pravne u seniora Viktora Šimku. Po vojenčine kaplánčil v Púchove, na Myjave i v Košiciach u biskupa Júliusa Krčméryho. Kňazskú skúšku zložil vo Zvolene, na jar 1958 si ho vyhliadol uprázdnený cirkevný zbor v Častkove za svojho duchovného pastiera a v prvú septembrovú nedeľu 1958 sa konala mohutná zborová slávnosť inštalácie slova Božieho kazateľa. Manželstvo uzavrel v častkovskom chráme 23. 2. 1962 s Kvetoslavou Vydarenou z Myjavy. Pán Boh im požehnal 3 deti, ale s bolesťou sa museli rozlúčiť s tragicky zosnulou dcérou Aničkou a neskôr i s vnučkou Táničkou.

Častkovský cirkevný zbor veľmi rýchlo pochopil, akého vynikajúceho duchovného pastiera mu posiela Hospodin, a veľmi si ho zamiloval. Bol skvelý kazateľ, ktorý i v časoch nepohody vedel vlievať svetlá nádeje, viery, vernosti k evanjeliu, oddanosti k nebeskému Otcovi. Neúnavný, čestný bojovník, ktorý za každých okolností dokázal niesť bremeno a spievať. Vždy mu záležalo na všetkých oblastiach i vrstvách duchovného života: na deťoch, mládeži, rodinách, výučbe náboženstva či konfirmandov, na spevokoloch, ale i časopisoch a knihách, a rovnako i rozvoji hospodárskeho života zboru.

Okrem úloh v zbore prijal i ďalšie služobné povinnosti. Bol seniorálnym presbyterom, členom revíznej komisie seniorátu, dekanom v senioráte, vyslancom dištriktuálnych konventov i členom dotvárajúcim cirkevnú ústavu v Uhrovci. Ako farár administroval zbory Sobotište, Vrbovce aj Skalicu. Svoje myšlienky odovzdával v cirkevnej tlači: Evanjelický posol spod Tatier, Tranovský kalendár, kde bol dva roky šéfredaktorom, Cirkevné listy, Tesnou bránou, ale i ako člen redakčnej rady časopisu Záhorie. Po revolúcii sa prihováral prostredníctvom Slovenského rozhlasu v ranných zamysleniach, v televíznej relácii Sféry dôverné a spoločne sa so zborom prezentoval rozhlasovými nahrávkami služieb Božích i televíznym priamym prenosom konfirmačnej slávnosti. Veľkým potešením pre zbor v Častkove bolo konštatovanie brata farára, že v ňom našiel nielen svoje pracovisko, ale aj domov pre seba i celú rodinu, a nesmierne vyznamenanie pre všetkých znamenalo, že si vybral za miesto svojho posledného odpočinku práve častkovský cintorín. Bola to vzájomná láska na celý život. I preto jeho účinkovanie v Častkove presiahlo hranicu služobných rokov. Až po temer 45 rokoch ako 72-ročný odišiel na dôchodok do Skalice.