Pamiatka posvätenia chrámu v Jasenovej

Pamiatka posvätenia chrámu v Jasenovej

Tento rok ubehlo 180 rokov od posvätenia chrámu Božieho v Jasenovej a 178 rokov od osamostatnenia cirkevného zboru. Slávnosť sa začala slávnostnými službami Božími, na ktorých kázal generálny biskup Miloš Klátik; pokračovala zasadením Stromu reformácie a popoludňajším programom.
Prvá novembrová nedeľa je v Cirkevnom zbore ECAV Jasenová tradične venovaná Pamiatke posvätenia chrámu. Cirkevný zbor si tak každoročne pripomína udalosť z 1. novembra 1836, keď bol posvätený novopostavený chrám Boží v Jasenovej. Postavenie chrámu Božieho bolo zároveň prvým krokom k osamostatneniu jasenovského cirkevného zboru od „cirkvi evanjelickej leštinskej“. Takto sa skončil takmer 200-ročný vzťah, „ktorý pojil Jasenovú ako dcérocirkev k matkocirkvi – Leštinám“. Pri tejto príležitosti sa preto cirkevný zbor rozhodol zorganizovať slávnosť, ktorá mala byť vyjadrením vďaky Pánu Bohu za nepretržité fungovanie cirkevného zboru počas celého tohto obdobia.

Slávnosť sa začala slávnostnými službami Božími, za účasti vzácnych hostí, ako aj členov domáceho cirkevného zboru. Pri vstupe do chrámu - v kroji, ako sa na Jasenovú patrí - vítali prichádzajúcich Marek Žaškovský (domáci teológ na EBF UK v Bratislave) so sesternicou Ivetkou Hulekovou, členkou ľudového súboru v Jasenovej. Keďže sa v tomto roku podarilo zabezpečiť rekonštrukciu zvonov, na úvod zaznela Zvonkohra v podaní hudobného telesa z CZ ECAV v Poľsku Skoczow, ktorá nás akoby symbolicky zvolala k službám Božím. Báseň V jasenovskom kostolíku od Štefana Krčméryho, ktorý v Jasenovej navštevoval ľudovú školu, v podaní členky cirkevného zboru Zuzany Remkovej, nás hneď v úvode mala upriamiť na chrám Boží. Nasledovalo úvodné slovo brata zborového dozorcu Rajmunda Bradíka, ktorý poukázal na množstvo významných osobností našej cirkvi, ktoré sú spojené s históriou domáceho cirkevného zboru. Za všetkých spomeňme aspoň Ctiboha Zocha, ThDr. h. c. Jura Janošku, ThDr. h. c. Jána Vladimíra Jamnického, ThDr. Jána Beblavého či Miloslava Krčméryho.

Potom nasledovalo privítanie hostí: brata generálneho biskupa doc. PhDr. Miloša Klátika, PhD., s manželkou Mgr. Oľgou Klátikovou, námestnou farárkou na mieste osobnej tajomníčky generálneho biskupa. Ďalšími vzácnymi hosťami boli sestra seniorka LOS Mgr. Katarína Hudáková, brat seniorálny dozorca LOS Ing. Peter Gärtner a brat konsenior LOS Mgr. Marián Grega. Teší nás, že medzi hosťami bolo aj predsedníctvo CZ Leštiny, teda zboru, do ktorého kedysi Jasenová patrila, sestra farárka Mgr. Jana Velebírová-Hudáková a sestra dozorkyňa Mgr. Mária Kořalníková. Na slávnosti sa zúčastnili aj zborový farár z CZ Veličná Mgr. Vladimír Kunovský, ktorý dva roky administroval náš cirkevný zbor, a zborový farár z CZ Betliar Mgr Ján Gdovin. Vzácnymi hosťami boli aj pani Jakobyová, manželka po bývalom (už zosnulom) bratovi farárovi Štefanovi Jakobym, a Ing. Bohdan Pálka syn Pavla Pálku, ôsmeho farára v cirkevnom zbore.

Prvou spoločnou piesňou bola pieseň z Evanjelického spevníka č. 578 k Pamiatke posvätenia chrámu od P. O. Hviezdoslava, ktorý v cirkevnom zbore niekoľko rokov pôsobil ako zborový dozorca. Kázňou slova Božieho poslúžil brat generálny biskup, ktorý okrem iného stručne naznačil históriu reformácie na Liptove, ako aj históriu cirkevného zboru a spomenul významné osobnosti, ktoré tu pôsobili. Povedal, že je dobré si to pripomínať, „aby sme si uvedomili horlivosť a vytrvalosť našich predkov, to, že ich neodradili žiadne úskalia a prekážky, s ktorými museli bojovať. Je to pre nás povzbudením i motiváciou, aby sme si to dobré, čo sme od nich prijali, uchovali a zveľadili pre ďalšie generácie“. Podčiarkol, že chrám Boží však pre nás nesmie byť len vzácnym a pekným objektom a spomienkou na minulosť, ale má byť „srdcom nášho života“., Slovom Božím, ktoré sa zvestuje v našich chrámoch, má byť ovplyvnený duchovný život miest a dedín, naše kresťanské spoločenstvo, rodiny aj jednotlivci, lebo náš svet potrebuje ľudí vnútorne silných, nových, čestných, mravných − a tak ich formuje aj Božie slovo zaznievajúce v chrámoch Božích.

Po kázni slova Božieho nasledovalo ocenenie cirkevných predstaviteľov: bývalého zborového dozorcu Milana Tuturu a bývalého kurátora Samuela Bocku. Ocenenie prevzali z rúk brata generálneho biskupa a sestry seniorky. Nasledovali príhovory – za Liptovsko-oravský seniorát sa prihovoril brat seniorálny dozorca Ing. Peter Gärtner a za CZ Leštiny zborová farárka Mgr. Jana Velebírová-Hudáková – a zaspieval zborový spevokol z Leštín.

Po službách Božích sme spoločne vyšli pred chrám Boží, kde bol zasadený Strom reformácie s poradovým číslom 180, teda s číslom výročia, ktoré sme si práve pripomínali. Nie náhodou sme pri sadení spievali pieseň z Evanjelického spevníka č. 442, teda pieseň založenú na motívy prvého biblického žalmu, ktorého text hovorí, že človek, ktorý má záľubu v zákone Hospodinovom, bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie. Tento strom nám tak má vždy pripomínať, že len ak budú naše životy zasadené v Božom slove, s ktorým sa stretávame na službách Božích, môže skrze Ducha Svätého rásť aj naša viera a prinášať svoje ovocie. Toto nám má pripomínať okrasná jabloň, ktorú sme zasadili. Strom zasadili brat generálny biskup, sestra seniorka, brat konsenior, ako aj prítomní bratia farári a sestry farárky, zboroví predstavitelia a funkcionári, ako aj dve menšie deti.

Po obedňajšej prestávke nasledoval poobedňajší program, ktorým sme si chceli pripomenúť aspoň niektoré udalosti zo života cirkevného zboru v minulosti. V šiestich kratších blokoch, v dobových šatách a s hereckým prednesom poslúžil ďalší Jasenovčan - hoci nie rodený, ale už zakorenený - Martin Nosál (doktorand na Teologickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe). Priblížil nám počiatky zboru, príchod prvého farára, udalosti zo života ďalších farárov, obdobie vojen, ako aj opravu chrámu Božieho. Materiál spracovali a pripravili zborový dozorca Rajmund Bradík a PhDr. Beata Brašeňová. Pomedzi jednotlivé vstupy zaznievali skladby v krásnom podaní už spomenutého zvončekového hudobného telesa z CZ ECAV v Poľsku Skoczow, vďaka ktorým mohli počuté slová doznievať v našej duši. Neostalo však len pri histórii a krásnej hudbe, ale v nadväznosti na prednesené úryvky zazneli aj duchovné posolstvá a výzvy pre nás dnes. Ako členovia cirkevného zboru si totiž prajeme, aby o nás platili slová biblického verša, ktorý slúžil ako motto slávnosti: „A aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom, sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ (1Pt 2, 5)

Kiež si teda aj v našom zbore Pán Boh buduje živý duchovný dom.

Fotografie: Martina Kováčiková