A. E. Mayerhöffer – básnik nemeckej menšiny

Evanjelici v Tvarožnej si v rámci svojho jubilejného roka 2013, keď si pripomínali deväť evanjelických okrúhlych výročí, pripomenuli aj 120. výročie narodenia vynikajúceho tvarožianskeho kňaza, humanistu, básnika a martýra A. E. Mayerhöffera.
Spomienkové dni vyvrcholili 2. 11. 2013 slávnostnými čítanými službami Božími v Evanjelickom kostole v Tvarožnej aj za účasti niekoľkých rodákov z Nemecka. V nemčine ich viedol rodák z Tvarožnej Ing. Ferdinand Bogsch. V závere spomienkovej slávnosti zaznela prednáška o živote a diele A. E. Mayerhöffera. Odzneli aj životopisy ostatných členov krúžku Kňazská päťka (G. Hirschmann, J. Petras, E. Hönsch, K. Mohr).

Arpád Ernst Mayerhöffer sa narodil 25. apríla 1893 v Ľubici na Spiši vo vzdelanej nemeckej rodine. Za kňaza bol ordinovaný r. 1917, krátko na to pôsobil v Ruskinovciach (dnes už zaniknutá obec).

Do kňazskej služby v Tvarožnej bol slávnostne inštalovaný 27. 1. 1924. Svoju nástupnú kázeň si založil na slovách z Mt 8, 23-27 ako Ježiš utíšil víchricu na Genezaretskom jazere. Pritom zdôraznil, že by „chcel s novým a milým cirkevným zborom a hlavne s Ježišom Kristom prejsť cez všetky víchrice a všetky núdze času. A svoju vieru ako dedičstvo otcov zachovávať a v nej aj vytrvať.“ Pripomenul, že hlavnou úlohou všetkých v cirkevnom zbore bude „našu vieru a tiež ľudovosť pestovať a chrániť a s Božou istotou dôjsť k lepšej budúcnosti". Slová tejto jeho nástupnej kázne majú priam až na poslednú vetu prorocký charakter. Lebo lepšia budúcnosť jemu a jeho cirkevníkom kvôli násilnému odsunu nemeckého obyvateľstva v roku 1945 nebola prisúdená.

Napísal tri básnické zbierky a stovky príležitostných básní a piesní. Nechýbal ani jeden nemecký evanjelický kostol na Spiši, pre ktorý pri okrúhlom výročí jeho posvätenia, nenapísal príležitostnú báseň. Podobne to bolo aj pri životných jubileách svojich oltárnych spolubratov. V obci Tvarožná bol všetkými obyvateľmi uznávanou osobnosťou. Po nástupe do kňazskej služby v Tvarožnej sa s húževnatosťou pustil do zveľaďovania svojho nového cirkevného zboru. Bol neustále v písomnom kontakte s rodákmi z Tvarožnej, ktorí v čase veľkej hospodárskej krízy odišli za lepšou budúcnosťou do USA a Argentíny. V pomerne krátkom čase sa mu za výdatnej pomoci týchto rodákov v rokoch 1936-37 podarilo opraviť v Tvarožnej všetky cirkevné budovy, školu, faru a kostol. V rámci Spišského seniorátu zastával aj funkciu kultúrneho referenta. V rámci kňazského spolku piati literárne zanietení kňazi vytvorili krúžok, ktorý dostal názov Kňazská päťka a členmi boli Georg Hirchmann zo Spišskej Belej, Johann Petras z Výbornej, Eduard Hönsch zo Žakoviec, A. E. Mayerhöffer z Tvarožnej a Konštantín Mohr z Vrbova, ktorý v rokoch 1948-49 pôsobil v Tvarožnej.

V čase najplodnejšieho pôsobenia Mayerhöffera v Tvarožnej vypukol vo svete vojnový ošiaľ - 2. svetová vojna, s ktorou sa nevedel aj ako Nemec nijako stotožniť. Známe je o ňom aj to, že bol antifašisticky zameraný a odsudzoval akékoľvek násilie. Hneď, ako sa v obci Tvarožná začala zakladať mládežnícka organizácia Hitlerova mládež, otvorene sa proti tomu ohradil a vyhlásil, že Tvarožná má evanjelickú mládež a inú nepotrebuje. Tieto jeho výroky neboli po vôli funkcionárom Nemeckej strany v Kežmarku a bol napomenutý, aby sa takých výrokov v budúcnosti zdržal. Ako humanista sa stretával s rôznymi intelektuálmi, aj židovskými. Vo vrelom priateľskom styku bol aj s notárom Júliusom Steinerom, ktorý bol židovského pôvodu a pochádzal z Tvarožnej. Keď sa už vedelo, kde skončia celé židovské rodiny, Mayerhöffer navrhol notárovi Steinerovi, že keď sa chce vyhnúť deportácii do koncentračného tábora, aby s celou rodinou prijal evanjelickú vieru. Nechcel na seba brať bremeno ohľadom krstu, lebo už prišiel do konfliktu s nemeckou stranou v Kežmarku. Preto navrhol, že ak bude chcieť, krst mu vybaví u kaplána Spišiaka v Kežmarku a ten celú rodinu pokrstí. Kaplán Spišiak notára a jeho manželku pokrstil. Krstným otcom bol dávny priateľ, poslanec čs. parlamentu a riaditeľ Obchodnej školy v Kežmarku Ondrej Devečka. A krstnou matkou jeho manželka, známa prekladateľka, literárna historička Helena Turcerová-Devečková. Tlačový orgán Nemeckej strany Deutsche Stimen krst škandalizoval a celá rodina Steinerovcov bola deportovaná do koncentračného tábora Plaszov, kde pravdepodobne aj zahynuli.

Krutý osud postihol aj Mayerhöffera. Odmietol evakuáciu, ale aj násilný odsun do Nemecka. V roku 1945 bol odovzdaný sovietskym jednotkám NKVD, ktoré ho spolu s ďalšími občanmi obce zaistili a odvliekli na nútené práce do gulagu, láger č. 515 na Kaukaze, kde boli bane na olovo. I tam, v ťažkých podmienkach popri svojej ťažkej práci, sa snažil svojim spoluväzňom dať duchovnú útechu a prisluhoval im sviatosť oltárnu. Za svoju ľudskosť bol sústavne mučený, až napokon utýraný k smrti († 25. 4. 1945).

Od spoluväzňov (Brožko, Stromf) vieme, že Mayerhöffer i v gulagu písal - tvoril. Vždy mal pri sebe papier a ceruzu a robil si poznámky, ale kde skončili, žiaľ, dnes už nik nevie. Niekoľko Mayerhöfferových básní do slovenčiny prebásnil Ladislav Fričovský.

Vyšlo: Podtatranský kuriér, 19. 11. 2013 (upravené E. Š.)