Markušovský, Ľudovít (1815 – 1893)

Markušovský, Ľudovít (1815 – 1893)

Pred 200 rokmi, 25. apríla 1815, sa v rodine slovenského evanjelického farára v Štrbe narodil významný lekár, hygienik, jeden z prvých organizátorov moderného zdravotníctva v strednej Európe, vládny radca pre zdravotníctvo v Uhorsku a publicista MUDr. Ľudovít Markušovský.

Bol priekopníkom rinológie; ako prvý používal nosové spekulum (nosné zrkadielko) pri vyšetrovaní nosovej dutiny, vyhotovené podľa vlastného návrhu. Zaslúžil sa o založenie Lekárskej fakulty v Kluži (Sedmohradsko, dnešné Rumunsko), na peštianskej lekárskej fakulte založil odbor vojenská chirurgia a aj katedru hygieny (bol jej prvým prednostom). Za mimoriadne zásluhy o rozvoj lekárskej vedy v Uhorsku bol vymenovaný za čestného profesora peštianskej a klužskej lekárskej fakulty.

Ľudovít Markušovský pochádza z rodiny slovenského evanjelického farára, kde dostal aj základné vzdelanie. Potom študoval na gymnáziách v Rožňave a Kežmarku a právo na Kráľovskej akadémii v Bratislave, ktoré však napriek dobrým výsledkom nedokončil, pretože sa rozhodol pre štúdium medicíny v Pešti (1834). Štúdium ukončil v roku 1843; absolvoval ešte prednášky v Paríži a v roku 1844 získal titul MUDr. Potom získal štipendijné miesto na chirurgickom ústave Viedenskej univerzity (1844 – 1846) a od roku 1847 riadne miesto v Pešti. Počas buržoáznej revolúcie v roku 1848 pracoval ako štábny lekár a osobný lekár veliteľa armády Artúra Görgeiho (neskôr ho nasledoval aj do vyhnanstva v rakúskom Klagenfurte). Za svoje "revolučné" postoje zostal po návrate do Pešti v roku 1850 bez práce v zdravotných inštitúciách. Stal sa súkromným lekárom, pracoval ako praktický lekár. Spolupodieľal sa na založení Štátnej zdravotníckej rady (1868), sformulovaní a presadení zdravotníckeho zákona (1876) a pomáhal pri zriaďovaní lekárskych katedier. Počas pôsobenia ministra Józsefa Eötvösa (1867 – 1871) pôsobil na ministerstve vzdelávania. Pomáhal zakladať Uhorské lekárske knižné vydavateľstvo (1863), redigoval lekársko-farmaceutický slovník (1862), organizoval lekárske kongresy. Ešte v roku 1857 založil lekársky týždenník „Orvosi Hetilap“ a tridsaťdva rokov bol jeho hlavným redaktorom. Publikoval v ňom okolo 200 článkov zameraných na verejno-zdravotnícku problematiku. Bol členom Uhorskej akadémie vied (1863 korešpondent, 1888 čestný člen), čestným profesorom lekárskych fakúlt oboch uhorských univerzít. V roku 1892 odišiel do dôchodku.

Zomrel 21. apríla 1893 v Opatiji (dnes Chorvátsko). Pochovaný je v maďarskej obci Vasegerszeg, odkiaľ pochádzala jeho manželka a kde žil.

Od roku 1955 pracuje v Maďarsku stála Markušovského komisia, ktorá každoročne vypisuje Markušovského vedecký konkurz a na lekárskej konferencii v župe Vas udeľuje Markušovského cenu za rozvoj maďarskej medicíny. Od roku 1956 je po ňom pomenovaná nemocnica v maďarskom meste Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. V Budapešti je po ňom pomenovaná ulica. Na Slovensku má od roku 1965 pamätnú tabuľu na rodnom dome v obci Štrba a takisto je po ňom pomenovaná ulica.

Zdroj:TASR, skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/strbsky-rodak-ludovit-markusovsky/

V parku pri Kultúrnom dome v Štrbe bolo 24. apríla 2015 pri príležitosti 200. výročia narodenia MUDr. Ľudovíta Markušovského odhalené umelecké dielo výtvarníka a sochára Fera Guldana, ako aj pamätná tabuľa venovaná obcou Vasegerszeg. Sú na nej umiestnené erby Štrby a maďarskej obce Vasegerszeg a znak ECAV na Slovensku. Také isté dielo obec Štrba venovala obci Vasegerszeg.

Galéria k článku