PRÁZDNY HROB

PRÁZDNY HROB

Text: Mt. 28, 1-8

Ťažko uveriť. Rozumieme učeníkom. Rozumieme ženám. Beznádej vyzerá takto. Keď máme dojem, že sa naše nádeje, naša dôvera v niekoho, koho sme si vážili, kto bol pre nás vzorom a osobnosťou, zrútia, tak načo je potom to všetko? Nie sme predsa takí naivní, že budeme hľadať mŕtveho medzi živými. Je mŕtvy a tak to musí ostať.

Takýmto tónom končili Pašie „A oni šli, zabezpečili hrob, zapečatili kameň a postavili stráž.“ Pri tomto premýšľaní mi napadli slová známej piesne od Szidi Tobias „Chlap z kríža“ :

Sprav zázrak zíď z kríža a zákon svoj bráň
Ukradli nádej, zabili krásu, predali lásku

Len závisť nenávisť povedz kadiaľ mám ísť

Čas v nás zostal stáť z pravdy púšť z lásky pád
Sladká lož slaný žial každý sám nesie svoj kríž.

Ježiš z kríža nezišiel aj keď ho vyzývali, nedemonštroval žiadnu svoju moc, žiadne zázraky, zomrel ako zločinec. Život musí ísť ďalej aj po takomto fiasku.

A tak z úcty, veľkej lásky, aj keď sklamanej a tiež z ľudskej povinnosti sa ženy začas ráno, hneď ako to bolo možné, prvý deň po sobote, vybrali k hrobu. Chceli dôstojne a podľa tradícii a predpisov pripraviť telo ich milovaného majstra na pohreb. Veď čo iné im už ostávalo.

Deň týchto žien naozaj nezačal pekne, pozitívne a optimisticky. Nedá sa tu hovoriť o nejakých dobrých vyhliadkach na zmenu. Veď prichádzajú na cintorín. Prichádzajú k mŕtvemu. Čo sa tam dá ešte očakávať?

Všetci si mysleli že pochovali s Ježišom divy, úkazy, znamenia, jednoducho, že je koniec. Či už to boli strážcovia, konajúci si svoju povinnosť, ktorým to vlastne všetko mohlo byť jedno, alebo na druhej strane ženy, po ťažkom sobotnom dni smútku a žiaľu, keď si prišli vykonať svoju poslednú povinnosť a dokončiť prípravu tela na dôstojný „posledný“ odpočinok.

Aj jedným aj druhým sa však ich plány v sekunde zmenili. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh.

Na tomto mieste sa chvíľu zastavme. To všetko, čo urobili mocní, aby Krista umlčali a zapečatili v hrobe raz a navždy. Lenže svetská moc pri stretnutí s mocou a slávou Boha ostáva bezmocná. Kameň ostal naveky odvalený od hrobu, a tvorí najúžasnejší protiklad pečati, ktorú vysoká rada na kameň vtlačila. Moc neba triumfuje nad bezmocnou autoritou Židov a Rimanov. Keď hovorí Boh ľudia musia mlčať, ľudské ruky sú ochromené a ľudské opatrenia nič neznamenajú.

„A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi“.

Boli tam zo zlého motívu, mali rovnakí strach ako ženy, ale reakcia Božích poslov bola iná – VŽDY ROZHODUJE SRDCE.

Strach – ten nás zvykne zresetovať – úplne vymazať všetko dobré , pozitívne, odstráni každú nádej.

Chvejú sa strachom a hrôzou, pri stretnutí sa s nadprirodzenou mocou  - ale nepohne to ich srdcom – utekali zo strachom k tým, ktorí ich poslali a „Keď odišli, ajhľa, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Zhromaždili sa teda so staršími, poradili sa, dali vojakom veľa peňazí a povedali: Povedzte: Jeho učeníci prišli v noci a ukradli Ho, keď sme my spali.“ – VIDELI ČO SA STALO – V PRIAMOM PRENOSE –ALE ODMIETLI PRAVDU „PRACHY SÚ PRACHY, UŽ TOĽKÝM ĽUĎOM ZAPCHALI ÚSTA – AKÚ CENU MÁŠ TY A JA?

„Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.“

Nebojte sa, je čas radosti, stalo sa iba to, čo sám Ježiš predpovedal. Naplnilo sa slovo, odhoďte beznádej a rezignáciu. Anjel vedel, koho ženy hľadajú: „Ježiša, toho ukrižovaného.“

KOHO HĽADÁME V SKTUOČNOSTI MY?

Ak celou túžbou svojho srdca hľadáme Ježiša, toho ukrižovaného, NÁJDEME HO, ALE AKO SLÁVNEHO, VZKRIESENÉHO A MILUJÚCEHO, A ON SA NÁM S RADOSŤOU DÁ NÁJSŤ.

Ak hľadáme len svoje záujmy, túžby, sny a plány, nájdeme ich, ale slabé, porušené a infikované vírusom hriechu. Vtedy sa uspokojíme s málom, ale prídeme o Božiu plnosť.

I v našom živote môže nastať takéto nové ráno. JEŽIŠ KRISTUS, SYN BOŽÍ! SÍCE ZOMREL NA KRÍŽI, AKO PREDPOVEDAL. NO O TRI DEŇ VSTAL Z MŔTVYCH, AKO TO ZASĽÚBIL. ŽIJE! Tak ako sa stretol so ženami, aby ich pozdravil, tak sa túži stretnúť a pozdraviť aj nás. Hovorí ti, že to všetko (cena kríža a sláva vzkriesenia) bolo pre teba, Bohu za to stojíš. Prijmi ponúknutú ruku.

S modlitbou za nás Stanislav Kocka

Cookies nám pomáhajú poskytovať Vám naše služby. Využívaním týchto služieb súhlasíte s ich použitím.