DETSKÁ BESIEDKA

MOŽNOSTI

· Úvodná stránka
· 10 naj
· Archív článkov
· Diskusné fórum
· Hľadanie
· Na stiahnutie
· Napíšte nám
· Pomoc
· Prispejte článkom
· Štatistiky návštevnosti
· Váš účet
· Vaša pošta
· Zaujímavé odkazy vo WWWWeb Links
· Zoznam členov

Kto je OnLine

Momentálne je 16 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu

Z diskusného fóra


 pieseň
 Piesne
 KTO MOZE BYT UCITELOM BESIEDKY v ECAV

Fóra DETSKÁ BESIEDKA

7 najčítanejších článkov

7 Nejčtenější

· 1: Prednáška psychologičky Mgr. Aleny Nyplovej (Zvolen - 4.9.2004) - (62506 čtenářů)
· 2: Deň matiek 2005 - (28516 čtenářů)
· 3: Srdce - (24578 čtenářů)
· 4: Holubica - (19922 čtenářů)
· 5: Vianočné pásmo 2004 - (19598 čtenářů)
· 6: Prichádza na svet materiál pre detské besiedky!!! - (15249 čtenářů)
· 7: Prosbičky do ručičky - modlitbičky pre detičky - (12113 čtenářů)

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Prednáška psychologičky Mgr. Aleny Nyplovej (Zvolen - 4.9.2004)


Autor: admin - Utorok, 01.03. 2005 - 03:26:44


Milé sestry, milí bratia,

dovoľte mi, aby som Vás aj ja srdečne pozdravila a zároveň poďakovala všetkým tým, čo pracujú s deťmi a podieľajú sa na ich výchove, hoci je to práca neľahká, často vyčerpávajúca, ale zodpovedná a myslím si, že veľmi krásna!

Na dnešnom stretnutí by som chcela osloviť najmä vedúcich detských besiedok, ale aj všetkých tých, ktorým nie je ľahostajný život detí v našej spoločnosti a v našich rodinách.

Mojou snahou bude Vám čo najjednoduchšie vysvetliť niektoré zákonitosti, ciele a podmienky psychického vývinu dieťaťa, pretože dobre vychovávať, znamená v prvom rade dobre poznať dieťa, ktoré chceme vychovávať.

Psychológia sa vo všeobecnosti charakterizuje ako veda, ktorá sa zaoberá skúmaním psychických procesov, stavov a vlastností osobnosti človeka, prežívaním a správaním sa, a najmä skúmaním psychickej regulácie správania. Prežívanie a správanie sa človeka, nie je statické, ale rozdielne vo vzťahu k jednotlivým fázam ľudského života. Štúdium zmien v prežívaní a správaní v časovom priebehu je predmetom vývinovej psychológie. Pre potreby pedagogickej praxe musíme dobre poznať predovšetkým vývin dieťaťa. Žiadúci efekt výchovno-vyučovacej činnosti môžeme očakávať len vtedy, ak spôsob realizácie tejto činnosti zodpovedá dosiahnutej vývinovej úrovni dieťaťa, ak požiadavky, ktoré na dieťa kladieme sú primerané jeho možnostiam a dieťa je reálne schopné ich splniť. Často však vývin dieťaťa nie je v zhode s normou, ktorá by mala zodpovedať s daným vývinovým obdobím z rôznych príčin, tak biologického ako aj sociálneho charakteru a vtedy prichádza k rôznym odchýlkam vo vývine. Čím skôr sa podarí nežiadúci jav u dieťaťa identifikovať a prijať opatrenie na nápravu, tým menší dopad bude mať na ďalší priebeh jeho vývin.

Psychický vývin každého človeka má jedinečný individuálny charakter a z tohoto dôvodu môžeme uvažovať o tom, že prístup snažiaci sa o vystihnutie všeobecne platných zákonitostí je potrebné nahradiť prístupom zameraným na objasnenie jedinečnosti vývinu každého jednotlivca. Rôznorodosť, premenlivosť psychického vývinu však nie je synonymom náhodnosti, či nepredvídateľnosti. Ide teda skôr o to, aby sme z pozorovaných faktov vyvodili zákonitosti, ktoré je možné aplikovať na individuálne prípady s ich osobnými zvláštnosťami.

Žiadna existujúca teória psychického vývinu dnes nemôže vysvetliť vývin v celej jeho zložitosti a podmienenosti. Existujúce koncepcie psychického vývinu predstavujú čiastočné vysvetlenia, ktoré sa však vzájomne dopåňajú či prekrývajú. Preto nemôžeme očakávať, že v nich nájdeme hotovú odpoveď na každú otázku. Sú však dobrým východiskom a vodítkom jednak pre ďalší výskum a aj pre postup vo výchovnej praxi.

Všetci vieme, človek neprichádza na svet s hotovými vlastnosťami, ale len s určitými predpokladmi, ktoré sa môžu, ale nemusia rozvinúť. V priebehu jeho života sa objavuje niečo nové a niečo stráca alebo mení svoju podobu. Vývin človeka, jeho psychiky je výsledkom zložitej interakcie rôznych podmienok. Je výsledok hybných síl, ktoré pôsobia z vnútra organizmu či už biologického /dedičnosť/ alebo aj psychologického /osobnosť/ charakteru a vonkajších, najmä sociálnych podmienok.

Ak zhrnieme uvedené, vývin môžeme charakterizovať ako: proces, ktorý prináša celý rad zmien, ktoré majú progresívny charakter, ktorý nie je náhodný, ale naopak zákonitý, ktorý je výsledkom vzájomného pôsobenia vnútorných a vonkajších činiteľov a je nezvratný. Treba však zdôrazniť, že nie každá zmena, ktorá u človeka počas života vznikne, je vývinovou zmenou. Akýkoľvek, aj náhodný , nezákonitý zásah do vývinu môže podstatným spôsobom ovplyvniť jeho priebeh, ale nikdy nie je jeho súčasťou.

Vo vývine možno hovoriť o viacerých druhoch zmien:
- evolučné zmeny – predstavujú progres, prechod k vyššej kvalite, predstavujú vzájomne sa podmieňujúci a neopakovateľný rad zmien zameraných na určitý cieľ: dosiahnuť takú štruktúru organizmu, ktorá je charakteristická pre dospelého jednotlivca,
- involučné zmeny – predstavujú úbytok, úpadok niektorých schopností či adaptívnych funkcií tak v telesnej ako aj duševnej oblasti. /telesné orgány slabnú, degenerujú strácajú funkčnosť, v duševnej sfére slabne napr.pamäť, dochádza k strate záujmov.

Evolučné a involučné zmeny sa časovo prekrývajú, výrazne sa však prejavujú najmä v starobe.

Iné zmeny vo vývine len spomeniem sú to:
- zmeny vo veľkosti /výška, kapacita pamäti/
- zmeny v proporciách /mení sa pomer častí tela/
- zánik starých vlastností/ čo je nepotrebné, zaniká/

- vznik nových vlastností /vznik nových vlastností potrebných pre život/

Psychický vývin človeka je podmienený celým radom faktorov odlišného charakteru, ktoré však pôsobia vo vzájomnej zložitej interakcii. Môžeme ich rozdeliť do nasledovných kategórií:
Vnútorné činitele vývinu
Vonkajšie činitele vývinu

Medzi vnútorné činitele vývinu patria : biologické- teda zdedené genetické informácie a psychologické čiže duševné.

Medzi vonkajšie činitele patria faktory prírodného prostredia a faktory sociálneho prostredia, ktoré sú pre psychický vývin človeka dôležitejšie, ako faktory prírodného prostredia. V procese socializácie sa človek mení z biologickej jednotky na psychologickú, spoločenskú bytosť.

V procese socializácie majú veľký vplyv socializačné činitele, ktoré majú rôzny charakter. Sú to:
a) Všeobecné sociokultúrne vplyvy, ktoré pôsobia na všetkých jednotlivcov danej spoločnosti a prostredníctvom nich si osvojujú normy, hodnoty, spôsoby uvažovania a správania, ktoré spoločnosť hodnotí pozitívne a ktoré vyznáva.
b) Veľká sociálna skupina alebo vrstva, prostredníctvom ktorej sú jednotlivcovi istým spôsobom interpretované a sprostredkované všeobecné sociokultúrne vplyvy.
c) Malá sociálna skupina, z ktorých je najvýznamnejšia rodina a jej výchova, ktorá špecificky a individualizovane sprostredkuje dieťaťu sociokultúrnu skúsenosť.

Často sa vedie diskusia, aký je podiel, vplyv jednotlivých činiteľov na vývin človeka. Na základe existujúcich koncepcií môžeme predpokladať že:
- elementárne funkcie ako sú napríklad zraková ostrosť, motorické, grafické prejavy, sú väčšmi determinované geneticky, kým komplexnejšie psychické funkcie sú väčšmi determinované vonkajšími činiteľmi
- v priebehu vývinu sa relatívne zmenšuje váha biologickej determinácie a väčší vplyv nadobúdajú vonkajšie faktory vývinu
- vlastnosti vykazujúce krajnú mieru prejavu, či už vysokú alebo nízku sú determinované väčšinou geneticky
- v procese dosahovania väčšej autonómie osobnosti sa ťažisko vekom presúva z biogenetických a vonkajších vplyvov na stále vyšší podiel psychologických hybných síl, k stále vyššiemu podielu vlastného ja -

Periodizácia psychického vývinu

Každé obdobie života človeka je charakterizované určitými vývinovými zmenami, teda istými formami vývinu, ktoré majú neopakovateľný charakter. Neznamená to však, že je možné ľudský život rozčleniť do typických štádií v nejakej ideálnej podobe, úplne platných pre všetkých jednotlivcov.

V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s rôznymi periodizačnými schémami. Najčastejšia periodizácia je nasledovná:
1. Prenatálne obdobie (vnútromaterničný vývin) od počatia po narodenie dieťaťa. Trvá desať lunárnych mesiacov.
2. Novorodenecké obdobie – trvá približne jeden mesiac od narodenia dieťaťa
3. Dojčenské obdobie –od konca novorodeneckého obdobia do jedného roka
4. Obdobie batoľaťa- 1až 3 roky.
5. Predškolský vek od 3 do 6 rokov
6. Mladší školský vek od 6 do 10-11 rokov
7. Obdobie dospievania-
predpuberta v trvaní približne jedného roka
puberta- 12-13 až 15-16 rokov
adolescencia 15-16 až 21-22
8. Obdobie mladej dospelosti 21 až 35 rokov
9. Obdobie strednej dospelosti od35 až po 45 rokov
10. Obdobie staršej dospelosti 45-60 rokov
11. Obdobie staroby
-obdobie počiatočnej staroby 60-75 rokov
-obdobie pokročilej staroby od 75 rokov

V mojej prednáške sa chcem zamerať na predškolský vek (3-6) a mladší školský vek(6-10-11), teda na deti vo veku, ktoré vyučujete a s ktorými sa stretávate na detských besiedkach.

Avšak keď chceme pochopiť správanie a prejavy detí v tomto veku, musíme vedieť aj o zmenách, ktoré prebiehajú vo vývoji dieťaťa ako takom. Stručne spomeniem aspoň tie najväčšie.

a) V prenatálnom období je životnou otázkou spojenie s organizmom matky. Medzi plodom a matkou existuje vzájomná komunikácia v rovine fyziologickej, zmyslovej a emocionálnej.

b) Obdobie novorodenca( od pôrodu do 1.mes.) –túto fázu charakterizujeme ako fázu adaptácie dieťaťa na nové podmienky prostredia. Dominantná činnosť je nepodmieneno reflexná. Podstatnú časť dňa vypåňa spánok. Orientácia v prostredí pomocou zraku a sluchu je veľmi nedokonalá a preto je z emocionálneho hľadiska pre dieťa najdôležitejší dotykový kontakt! Pre primeraný vývin je preto nevyhnutný častý kontakt s matkou a dostatok kvalitných podnetov, nakoľko je schopnosť učenia u novorodenca evidentná.

c) Obdobie dojčaťa(1.mes-1.r.), je receptívnym obdobím v zmysle otvorenosti dieťaťa k okolitému svetu a jeho podnetom. Receptivita je vo väzbe na primárne biologické potreby ako aj na psychické potreby(istoty, bezpečia). Podstatnú úlohu má zrakové vnímanie.V tejto fáze prebieha vývin senzomotorickej inteligencie. K tomuto obdobiu sa viaže aj vývin reči- konkrétne predrečová alebo prípravná fáza, ktorá sa prejavuje krikom, džavotom a gestikuláciou.

d) obdobie batoľaťa(koniec 1. do konca 3 roka)je charakteristické nadobúdaním samostatnosti a autonómie dieťaťa. Veľmi rýchly vývin zaznamenáva tak jemná ako i hrubá motorika. Lokomočná samostatnosť má teda veľký psychologický význam, nakoľko už dieťa nie je odkázané na pomoc pri dosahovaní predmetov. Slovná zásoba dieťaťa je koncom tretieho roku života približne 1000 slov. Reč dieťaťa býva ešte agramatická. Typickou otázkou pre toto vývinové obdobie je „Čo je to?“ . Až koncom tohto obdobia nastupuje štádium gramatickej flexie, teda ohýbaniu slovných druhov. Časové vzťahy sú však pre deti ešte náročné, nakoľko sú zamerané prítomnosť a na blízku budúcnosť. Pamäť je mechanická, nezámerná. Koncom tretieho roku sa objavuje reprodukcia( krátka jednoduchá riekanka) Dieťa je schopné sústrediť sa na jednu hru približne 15 minút. V kognitívnom vývine dochádza k zlomu. Dieťa sa odpútava od bezprostredne videného a začína riešiť problémy vo svojej mysli. Nastupuje etapa symbolického myslenia . V sociálnej oblasti je dieťa ešte závislé od matky alebo inej dospelej osobnosti. Pri odlúčení od matky a domova akým je napríklad hospitalizácia v nemocnici, môže vzniknúť veľmi silná reakcia – separačná úzkosť. Má tri fázy: 1.Fáza protestu- dieťa plače, očakáva že matka príde, tak ako predtým 2. fáza zúfalstva – dieťa stráca nádej, že sa matka objaví a utiahne sa do seba 3. fáza odpútania sa od matky – postupne začne potláčať pocity k matke a je schopné pripútať sa k inému dospelému. Batoľa intenzívne vstupuje do interakčných vzťahov aj k ostatným členom rodiny, najmä k otcovi a významným zdrojom stimulácie socializácie sa stávajú aj súrodenci. Dieťa prejavuje záujem o iné deti, vzťahy k rovesníkom sú však málo diferencované. Badáme tiež pokrok v uvedomovaní si vlastného“Ja“. Typickou formou sociálneho správania je negativizmus, teda obdobie vzdoru v treťom roku života. Je to prirodzený vývinový jav, no nesmie nadobudnúť extrémne formy a trvať príliš dlho, teda napríklad až do štádia mladšieho školáka. V tomto čase sa objavuje aj agresia voči iným deťom a ich výtvorom, súperenie, na báze čo mám, čo vlastním, žiarlivosť a prvky spolupráce pri hre. Úlohou rodičov a tiež vychovávateľov je pomôcť dieťaťu objaviť a prijať poriadok týkajúci sa jeho sveta. Práve tento poriadok zaručuje dieťaťu autonómiu. Pochopí, čo smie, na čo má právo, čo mu bolo dovolené. Poriadok zaručuje jeho bezpečnosť a zabraňuje pochybnostiam o sebe a o svete v ktorom žije.

e) Predškolské obdobie (3 až 6 rokov) V tejto etape sa tempo vývinu spomaľuje. Otázka „Čo je to?“ sa mení na otázku „Prečo?“ Je to vek živej fantázie málo kontrolovaný realitou. Dieťa už ovláda základné sebaobslužné činnosti(jedenie, šnurovanie, hygiena). Výrazne sa zlepšuje i mobilita dieťaťa, ktorému pohyb už nerobí žiadne problémy. Mení sa i kresba dieťaťa. Z neurčitých čmáraníc sa kresba mení na objekt, neskôr dej. Kresba má veľký význam, nakoľko deti nekreslia, len to, čo vidia , ale aj čo poznajú a majú k tomu určitý emocionálny vzťah. Zlepšuje sa kvalita prejavu. Aktívna slovná zásoba sa skladá z 3000 slov. Myslenie dieťaťa je v tomto období egocentrické- dieťa nedokonale chápe, že druhí ľudia majú vlastné hľadisko odlišné od jeho. Najvýznamnejší pokrok badáme v osvojovaní rolí teda v diferenciácii ženskej a mužskej role. Už štvorročné deti vedia, že pohlavie je trvalý znak a napríklad odmietajú iné oblečenie, z dôvodu ohrozenia identity. Aj keď rodina má veľký význam dieťa čoraz viac vyhľadáva vrstovníkov. Priateľstvá sú však povrchné a nestále. Výber je ešte ovplyvňovaný takými znakmi ako je vlastníctvo určitého predmetu, zovňajšok dieťaťa, jeho pohlavie. Väčšina detí je po dovŕšení šiestich rokov pripravená na vstup do školy. Školská zrelosť vyjadruje, že dieťa plnohodnotne zvládlo všetky úlohy predškolského obdobia a dosiahlo stupeň vývinu telesných a psychických vlastností nevyhnutný pre zvládnutie školských požiadaviek. V prípade nedosiahnutia potrebného stupňa vývinu, je treba zvážiť vstup dieťa do školy a radšej voliť ročný odklad školskej dochádzky.

f) mladší školský vek (6-11.rokov) Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť – hru. To kladie zvýšené nároky na disciplínu. Škola však dieťaťu otvára nové možnosti – učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje zhruba 5000 slov. V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku. Nástup logických operácií vytvára priestor pre efektívny rozvoj chápania miery, objemu, hmotnosti a času. V morálnom vývine sa postupne stráca autorita dospelého a hodnotenie morálneho konania dieťaťom môže byť aj iné ako je hodnotenie autoritou. Je to však značne rigidná morálka, nakoľko stanovené zásady platia vždy rovnako, bez ohľadu na okolnosti. Školské obdobie je prípravou pre dve životné role a to profesijnú rolu, ktorá bude určovať sociálny status jednotlivca a jeho miesto v spoločnosti a symetrickú vrstovnícku rolu, ktorá bude zase v budúcnosti určovať charakter sociálneho prijatia jednotlivca spoločnosťou. Dieťa v mladšom školskom veku cíti veľmi silnú potrebu patriť do skupiny vrstovníkov. Významný vplyv má v prvých dvoch rokoch školskej dochádzky učiteľ, ktorý je pre dieťa takou autoritou, že o nej nepochybuje. Jeho autorita prevyšuje autoritu rodičov. Typickým prejavom správania sa je žalovanie učiteľovi. Autorita učiteľa ustupuje v prvých troch rokoch školskej dochádzky a v piatom a šiestom roku začína úplne prevládať autorita skupiny. Mladší školský vek je často označovaný ako vek triezveho realizmu. Chápanie reality sa odráža v preferencii cestopisnej, dobrodružnej literatúre a v čítaní rôznych detských encyklopédií. Na začiatku obdobia ide o naivný realizmus, ktorý neskôr prechádza do realizmu kritického.

Teraz by som prešla konkrétnejšie na psychológiu detí predškolského a mladšieho školského veku, nakoľko sa týmto deťom venujete na detských besiedkach. Zamerala by som sa na:
- na potreby a problémy detského veku
- na odovzdávanie hodnôt , ktoré vyznávame

1. Potreba je pocit, ktorý je vyvolaný nedostatkom niečoho. Potreby možno členiť na:
a)Primárne- čiže tie, ktoré majú vzťah k existencii organizmu, ktoré sú nazývané aj organické. Teda potreby spánku, potravy, vzduchu, aktivity, ochrany pred poškodením organizmu. Tieto potreby máme spoločné so zvieratami a sú modifikované prostredím.
b) Sekundárne potreby- čiže tie ktoré vznikajú na základe primárnych potrieb v interakcii s prostredím. U človeka v procese socializácie, počas jeho individuálneho vývoja. Zvyknú sa nazývať aj sociálnymi respektíve duchovnými potrebami. Sem patria: potreba lásky a bezpečia , náklonnosti, potreba zvedavosti, alebo orientácie, potreba sebarealizácie, potreby senzorické a estetické.

Z dlhodobého neuspokojovania primárnych i sekundárnych potrieb vznikajú rôzne problémy. S problematickými deťmi sa môžeme stretnúť i na detských besiedkach. Závisí len na schopnostiach učiteľa besiedky, aby tieto problémové deti identifikoval a zvolil osobitný prístup k týmto deťom. Preto by som chcela vyzdvihnúť osobnosť učiteľa detskej besiedky, ktorá je dominantným faktorom vo výchove a vzdelávaní. Osobnosťou učiteľa za bude bližšie zaoberať ďalšia prednášajúca. Pre lepšiu orientáciu uvádzam niektoré poruchy správania u detí:
1. Dieťa, ktoré púta pozornosť na seba Takéto dieťa treba vhodnými formami oceniť resp. pochváliť, pri dobrom výkone. Takýmto deťom v rodine nebýva zväčša venovaná adekvátna pozornosť, a neraz sú vychovávané v neurotickom prostredí.
2. Dieťa, ktoré nerešpektuje vychovávateľa Je vtedy, ak dieťa vychovávame neadekvátne k jeho veku a schopnostiam. Teda vyžadujeme od neho viac alebo menej. Môže ísť aj o choré deti, resp. deti s nízkym IQ, alebo o deti zo zlých sociálnych pomerov, ale aj z rodín kde panujú zlé vzťahy medzi rodičmi. Vychovávateľ nemá voliť tresty, ale prispôsobovať výchovu úmerne veku. Tieto deti treba zaujať.(príbehy, hry)
3. Dieťa, ktoré nemá rado ľudí Zdrojom takéhoto správania bývajú neraz porušené citové väzby k blízkym ľuďom. Dieťa sa cíti nešťastné, opustené, preto býva často neposlušné. Neraz sa stane, že má i agresívnych rodičov či učiteľov. Môže však ísť i o poruchy nervového systému. Takéto dieťa nemôžeme nútiť, aby sa za každú cenu zaraďovalo do kolektívu na besiedke. Treba zvoliť citlivý prístup a postupné začleňovanie do kolektívu. S takýmto dieťaťom treba zvoliť intenzívnu komunikáciu, vhodná je i názorná interpretácia preberanej látky, či už rozprávkami, príbehmi, prípadne obrázkami.
4. Dieťa, ktoré klame V tomto prípade musíme rozlíšiť pravú, čiže zámernú lož od bájivej čiže fantazijnej lži, kde si dieťa vymýšľa neuveriteľné príbehy. Pri zámernom klamstve dieťa sleduje určitý cieľ. Teda chce sa vyhnúť niečomu, alebo sa chce predviesť pred ostatnými deťmi, môže byť tiež neisté. k fantazijnej lži dochádza až so začiatkom puberty, no niekedy sa vyskytne i u detí mladších. Pri takýchto deťoch, je nevyhnutné dokázať čo je pravda a čo je lož. Zároveň je potrebné zvoliť primeranú formu, ktorá dieťa neponíži pred ostatnými deťmi.
5. Dieťa túlavé Vzniká tam, kde nieje dostatočný dozor, dostatočný záujem o dieťa, kde sú zlé sociálne rodinné podmienky a vzťahy. Pri tomto dieťati je najlepšie preukazovať záujem o dieťa, jeho svet, jeho problémy a vzťahy.
6. Dieťa ktoré kradne Je ojedinelým javom. Vyskytuje sa pri zlom zapojení do kolektívu. Samo dieťa chce vlastniť to, čo má iné dieťa. Pričom doma môže mať zlý výchovný príklad. Takémuto dieťaťu treba vysvetliť nesprávnosť jeho konania a úzko spolupracovať s rodičmi, príp. so školou.
7. Dieťa ktoré nerado chodí do školy, a má k nej odpor Takéto deti môžeme zaradiť do troch skupín : 1.dieťa nieje zrelé na školu, no napriek tomu rodičia trvajú na školskej dochádzke, pričom je príliš citovo viazané na rodinu. Môže ísť i deti, ktoré nemali predškolskú výchovu v zariadeniach akými sú škôlky. 2. Sú to deti, ktoré sa v škole nudia, preto, lebo majú nadpriemerné nadanie, alebo nízke IQ, tiež môžu trpieť dislexiou -porucha čítania alebo disgrafiou- porucha písania. V súčasnosti už nieje problém vybrať vhodné školské zariadenie tak pre deti nadpriemerné ako i podpriemerné. 3. deti so zlým vzťahom k osobnosti učiteľa alebo ku kolektívu, do ktorého nezapadá, prípadne je šikanované učiteľom či spolužiakmi.

Na výchovnom procese detí sa zúčastňujú tak učitelia, vychovávatelia ako i rodina. práve rodina má základný význam pre duševný vývoj človeka. Je preň prvou školou života. Tu získava model svojich budúcich vzťahov k ľuďom, názorov, správania sa, návykov a podobne. Rodičia a rodina so svojimi podmienkami života a hodnotami kladú zásady detskej osobnosti. Podľa vyznávaným hodnôt sa rozdeľujú ľudia na tieto typy:
1.Teoretický typ- ktorý je zameraný na hľadaniu pravdy, uvažovanie a kritiku
2. Ekonomický typ meria všetko užitočnosťou a praktickosťou. Je zameraný na prosperitu a na kumulovanie majetku
3. Estetický typ človeka vidí najvyššiu hodnotu vo forme a v harmónii. Má tendenciu k individualizmu a sebestačnosti
4.Sociálny typ je altruista, nesebecký typ, pre ktorého je láska jedinou správnou formou ľudského vzťahu
5.Politický typ hodnotí najvyššie moc.
6. Náboženský typ vidí najvyššiu hodnotu v jednote. Je zameraný k absolútnym hodnotám a hľadá skúsenosť a vzťah s Bohom.

V našom ponímaní hodnôt sa zameriavame na náboženskú výchovu tak v rodine ako i v školách, či detských besiedkach. Primárnu skúsenosť s Bohom dieťa nadobúda v rodine, kde je mimoriadne dôležitá viera rodičov a ich vzťah k Bohu. Viesť deti k Bohu len na základe rozumovej úvahy, bez toho aby sme my ako rodičia mali na tejto veci sami účasť nedokážeme. Pokiaľ sme my sami skúsili blízkosť Boha, musíme o tom hovoriť i s našimi deťmi. Správna náboženská výchova nemá prebiehať len jednostranne, ale má uspokojovať tak deti ako i rodičov. Samotná viera však nestačí, pokiaľ ju nevyjadríme i modlitbou, ktorá je rovnako pre deti dôležitá ako viera. Pre mnohých rodičov nebýva ľahké modliť sa spolu so svojimi deťmi a hľadať primerané detské slová, resp.modlitby. Práve pri spoločnej modlitbe so svojimi deťmi sa i my opäť stávame rýdzimi a jednoduchými. S výchovou detí k Bohu je spojená i výchova k hodnotám, ktoré my ako kresťania vyznávame. Nimi sú: Láska k blížnemu i všetkému živému tak zvieratám ako i rastlinám, trpezlivosť, zhovievavosť čiže tolerancia ku všetkým ľuďom a ich odlišnostiam, statočnosť, spravodlivosť, úprimnosť, zásadovosť, humánnosť, pomoc, vernosť , a.i.

Aby výuka na detských besiedkach bola efektívnejšia možno doporučiť, aby výklad na detských besiedkach bol v prvom rade stručný nemá význam deťom čítať veľmi dlhé odseky z Biblie, nakoľko väčšina z nich ešte nieje schopná sústrediť sa tak dlhý čas. Deti si lepšie zapamätajú dej príbehu ak je ukazovaný názorne, či už obrázkami alebo jednoduchými scénkami. Pri mladších deťoch sa osvedčujú i bábky, ktoré si môžeme i vlastnoručne vyrobiť a nimi hrať scénky z Biblie. Účinné sú i biblické vymaľovánky. Výklad si deti dlhšie zapamätajú, ak na konci a začiatku každej besiedky si stručne zhrnieme doterajšie vedomosti. Nikdy však nerobme z detskej besiedky školu, kde sme prísni , a kde musí dieťa dodržiavať neprimeranú disciplínu. Pri výuke postupujme nanajvýš citlivo a pri nevhodnom správaní nestrašme deti čertom a peklom, ani Bohom, pretože to môže vyústiť i do straty viery v Boha. Výuka bude zaujímavejšia, ak nebude prebiehať vždy v tých istých priestoroch. Pri peknom počasí môžeme zvoliť i výuku vonku. Bližšie o tom ako zvestovať slovo Božie deťom si však vypočujete v jednej z nasledujúcich prednášok

Na záver by som chcela, aby ste vždy mali na pamäti pri výchove detí, že počiatkom všetkej múdrosti, nie je strach pred Hospodinom, ale láska k nemu!


 

Prihlásiť sa

Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ získate veľa výhod. Budete môcť upraviť vzhľad tohto webu, nastaviť zobrazenie komentárov, posielať komentáre, posielať správy ostatným užívateľom a veľa ďalších.

Súvisiace odkazy

· Viac o
· Ďalšie články od autora: admin
Prednáška psychologičky Mgr. Aleny Nyplovej (Zvolen - 4.9.2004)

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 3.65
Hlasov: 32

Veľmi dobrý

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

K tomuto článku nie je možné vložiť komentár.
DETSKÁ BESIEDKA
Tento web spravuje sekcia práce s deťmi vnútornej misie Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.
Napíšte nám svoje pripomienky, podnety a návrhy k tomuto webu

Tieto stránky vznikli s pomocou Jiřího Stavinohu - autora redakčného systému United-nuke, za čo mu patrí naša vďaka.
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.04 sekúnd