DETSKÁ BESIEDKA

MOŽNOSTI

· Úvodná stránka
· 10 naj
· Archív článkov
· Diskusné fórum
· Hľadanie
· Na stiahnutie
· Napíšte nám
· Pomoc
· Prispejte článkom
· Štatistiky návštevnosti
· Váš účet
· Vaša pošta
· Zaujímavé odkazy vo WWWWeb Links
· Zoznam členov

Kto je OnLine

Momentálne je 7 návštevník(ov) a 0 člen(ov) online.

Ste anonymný užívateľ. Môžete sa zdarma zaregistrovať tu

Z diskusného fóra


 pieseň
 Piesne
 KTO MOZE BYT UCITELOM BESIEDKY v ECAV

Fóra DETSKÁ BESIEDKA

7 najčítanejších článkov

7 Nejčtenější

· 1: Prednáška psychologičky Mgr. Aleny Nyplovej (Zvolen - 4.9.2004) - (64045 čtenářů)
· 2: Deň matiek 2005 - (28679 čtenářů)
· 3: Srdce - (25343 čtenářů)
· 4: Holubica - (20667 čtenářů)
· 5: Vianočné pásmo 2004 - (19753 čtenářů)
· 6: Prichádza na svet materiál pre detské besiedky!!! - (15399 čtenářů)
· 7: Prosbičky do ručičky - modlitbičky pre detičky - (12373 čtenářů)

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

O veľkej večeri


Autor: admin - Pondelok, 08.06. 2015 - 00:00:00
2. nedeľa po Sv. Trojici (14. jún 2015)

Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je všetko hotové! Ale všetci sa začali jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil, musím ísť a obzrieť si ho; prosím ťa, vyhovor ma. Druhý povedal: Päť párov volov som kúpil a idem ich vyskúšať; prosím ťa, vyhovor ma. Iný zasa povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť. Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých. Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a miesto ešte je. Vtedy povedal pán sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť (ich) vojsť, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru.“ (Lukáš 14, 16-24)

Keď Pán Ježiš chodil po zemi, učil ľudí veriť v Pána Boha a prihováral sa všetkým rovnako. Nerobil rozdiel medzi ľuďmi a Jeho pozvanie k viere platilo pre starých i mladých, bohatých i chudobných, významných i obyčajných. Nie všetci však Jeho kázanie prijímali rovnako. Farizeji, ktorí chodili pravidelne do chrámu a dodržiavali všetky predpisy a prikázania Ho počúvali neradi. Mysleli si totiž, že oni toho vedia o Pánu Bohu najviac a najlepšie a nikto im nemá čo radiť. Slová Pána Ježiša vnímali ako kritiku a bránili sa tomu. Pán Ježiš ich aj skutočne kritizoval, lebo On si veriaceho človeka nepredstavoval ako takého, ktorý chodí pravidelne do chrámu a dodržiava predpisy, no v srdci nemá žiadny vzťah s Pánom Bohom. On chcel, aby človek v prvom rade Pánu Bohu dôveroval, mal Ho rád a vo všetkom sa na Neho spoliehal. Farizeji to ale robiť nechceli. Boli spokojní sami so sebou a urážalo ich, že akýsi Ježiš z Nazareta im chce niečo hovoriť a niečomu ich učiť.

 Iné to bolo s obyčajnými ľuďmi. V Izraeli žilo mnoho ľudí, ktorí boli chorí, chudobní, obyčajní a preto neraz žili ťažký život. Oni Pána Ježiša prijímali celkom inak. Tešili sa, že počujú zvesť o láske. Tešili sa slovám Pána Ježiša o tom, že v nebeskom Otcovi môžu mať Pomocníka a Ochrancu, že im Pán Boh odpúšťa ich poklesky a chystá im miesto v nebi. Prijímali to všetko s nadšením a v ich srdci zavládla úprimná viera, pretože Pánu Bohu za to všetko *ďakovali a tešili sa z toho.

Pán Ježiš na týchto obyčajných ľudí neraz poukazoval, keď hovoril s farizejmi. Raz im dokonca povedal, že títo obyčajní ľudia ich predbiehajú do kráľovstva nebeského. A aby to lepšie pochopili, vyrozprával im toto podobenstvo:

Vyrozprávanie príbehu:

Jeden bohatý človek vystrojil veľkú hostinu pre svojich priateľov. Keď už bolo všetko pripravené, poslal poslov, aby pozvali hostí. Poslovia navštívili hostí, ktorých si boháč vybral, ale tí sa nepotešili pozvaniu. Namiesto toho sa vyhovárali na množstvo vecí: jeden vraj musí ísť na pole, ktoré práve kúpil, iný zasa má nové voly a chce ich vyskúšať, tretí sa nedávno oženil a nemôže preto ísť na večeru. Boháč sa nahneval a prikázal sluhom, aby vyšli von na cestu a zavolali dnu každého, kto pôjde okolo. Tak sa hodovacia sieň naplnila, ale nie vybranými hosťami ale všetkými tými, ktorí nepohrdli pozvaním a prišli na hostinu.

Čo chcel Pán Ježiš týmto podobenstvom povedať?

Pán Boh mal mimoriadne rád Izraelský národ. Vyvolil si ho a poslal medzi nich svojho Syna, aby im oznámil, že v nebesiach pre nich nebeský Otec chystá miesto a že tam budú žiť večne, ak budú v Neho veriť. Vyvolení Izraelci – farizeji – však odmietli pozvanie a namiesto toho, aby sa nechali Pánom Ježišom osloviť, hnevali sa na Neho a napokon Ho ukrižovali. Tým odmietli Jeho pozvanie. Pán Ježiš však kázal aj chudobným ľuďom a Jeho zvesť sa rozšírila aj do iných krajín po celom svete. Tak sa stalo, že o tých obyčajných ľuďoch a o ľuďoch z iných národov platí to isté, čo Pán Ježiš povedal farizejom. Totiž, že ich všetci predchádzajú do kráľovstva nebeského. Ak sú teda farizeji namyslení a myslia si, že všetko vedia najlepšie a že ich viera v Pána Boha je dokonalá, nech sa neprekvapia, ak sa kráľovstvo Božie naplní tými, ktorými oni pohŕdali.

Slová Pána Ježiša platia aj dnes. Aj dnes je mnoho namyslených ľudí, ktorí si o sebe myslia, že všetko vedia najlepšie, že sami sú najlepší a že Pán boh nemiluje nikoho tak veľmi ako práve ich. Omyl. Pán Boh miluje všetkých ale nemá rád pýchu. Milšia Mu je pokora a skromnosť. Dnešný príbeh by nás teda mal napomenúť k tomu, aby sme neboli pyšní a istí sami sebou, ale aby sme sa vždy vo všetkom spoliehali len na Pána Boha.

Je tiež mnoho takých, ktorí Pána Boha i vieru v Neho otvorene odmietajú a nechcú o tom ani počuť. Takí tiež nikdy nevojdú do kráľovstva nebeského a namiesto nich sa nebesá naplnia ľuďmi, ktorými možno títo neverci pohŕdali pre ich vieru. My sa preto za našu vieru nehanbime, nikdy sa jej nevzdajme a pevne sa jej držme, lebo ona nás vovedie do nebeského kráľovstva.

Na detskej besiedke môžeme hovoriť o našich daroch. Každý je v niečom dobrý, má na niečo talent, niečo mu ide. Môžeme tieto svoje prednosti spísať na tabuľu. Keď si ich potom všetky prezrieme, zistíme, ako vzniká pýcha. Ľudia si často príliš dobre uvedomujú svoje kvality a zamilujú sa do nich a teda sami do seba. My však vieme, že toto všetko čo máme, je od Pána Boha. Nebudeme preto pyšní, ale vďační Pánu Bohu. Vďaku za dary, ktoré máme, potom následne môžeme vyjadriť aj v modlitbe.


 

Prihlásiť sa

Užívateľské meno

Heslo

Ešte nemáte svoj účet? Môžete si ho vytvoriť. Ako registrovaný užívateľ získate veľa výhod. Budete môcť upraviť vzhľad tohto webu, nastaviť zobrazenie komentárov, posielať komentáre, posielať správy ostatným užívateľom a veľa ďalších.

Súvisiace odkazy

· Viac o
· Ďalšie články od autora: admin
Prednáška psychologičky Mgr. Aleny Nyplovej (Zvolen - 4.9.2004)

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

DETSKÁ BESIEDKA
Tento web spravuje sekcia práce s deťmi vnútornej misie Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.
Napíšte nám svoje pripomienky, podnety a návrhy k tomuto webu

Tieto stránky vznikli s pomocou Jiřího Stavinohu - autora redakčného systému United-nuke, za čo mu patrí naša vďaka.
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.03 sekúnd