Zbierka Evy Bachletovej v Toronte

Divadlo poézie a malých javiskových foriem pri Torontskom slovenskom divadle v Kanade uviedlo 4. júna 2017 pásmo z tvorby slovenskej poetky pod názvom Popoludnie s Evou Bachletovou.

Po slávnostných službách Božích na sviatok Zoslania Ducha Svätého sa v knižnici Evanjelického cirkevného zboru Svätého Lukáša stretlo do 30 záujemcov. Vypočuli si hlboké vyznanie viery Evy Bachletovej v zbierke Vo večnosti slobodná. V réžii M. Valérie Tóthovej recitovali Sonia Almanová, Jozef Šimčisko a Dušan Tóth. Recitátori sa predstavili v tom najlepšom svetle. Ich intepretácia silnej duchovnej poézie bola pravdivá, úprimná a nadovšetko dotýkala sa priamo sŕdc poslucháčov. Prítomní si žiadali scenár a niekoľko kusov výberu duchovnej poézie sa priamo na mieste rozchytalo. Režisérka musela prisľúbiť, že pásmo bude prístupné aj pre tých, ktorí sa na popoludní nemohli zúčastniť.

V prednese účinkujúcich sa autorka predstavila ako živá, nefalšovane pravdivá, pozývajúca do jej spoločenstva, ktoré je s Bohom pevné, čisté, žiarivé a v neposlednej miere pokladom. Ako napísala: “Ty Pane vieš, kde zapáliš iné ohne a domovy, aby sa Tvoje svetlo v láske nestratilo.” Dušan Tóth v reflexii napísal: “V jej živote je zakódovaná viera v Boha, ktorého nielen vyznáva, ale ktorý žije v jej srdci a ktorý ju sprevádza životom. “Aký pokoj, údiv, cit, svetlo, keď Boh sa dotkne človeka, keď mu požehná.” Ak nevyjdeme so svojou vierou do života, ak chcete, aj na námestia – zostáva mŕtva. Bachletová sa teší z cesty životom, z každého kroku, z každej chvíle. Potom, aj konečná stanica jej života vytvorí: “Pokoj v duši – to všetko – je veľký Boží dar.” Nie je oslobodená od problémov. Nie je imúnna voči zlu, ktoré na ňu každodenne dolieha. Aj slová majú svoju melódiu a tam kdesi v podtónoch jej slov som cítil akýsi smútok, bôľ, trpkosť, sklamanie, ktoré vyvážila Bohom, ktorý je s ňou stále. Jej Boh a viera v Neho jej dáva rovnováhu, duchovnú silu prekonať zlé chvíle, ťažké dni: “Neopusť svoju radosť z Boha a ľudí… neopusť ani mňa, keď ma stretneš.” Viera jej dáva silu vidieť veci v pravom svetle, aké v skutočnosti sú, aké by mali byť. Viera jej dáva silu premeniť veci v dobro pre človečenstvo. Etické princípy sú ako pevný plot okolo jej srdca a bezpečnou oázou, v ktorej sa cíti isto, chránená pred všetkými nástrahami.

Torontské slovenské divadlo si nemohlo vybrať lepší termín pre uvedenie Bachletovej poézie ako Deň Letníc, lebo Duch Svätý, Duch Kristov, bol silne prítomný. Ľudia odchádzali povznesení z veľkého duchovného zážitku.

Rasťo Sulla, Kanada | 8.6.2017

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart