Elena Letňanová očarila svojou hrou

Preplnená hudobná sieň Pálffyho paláca na Zámockej ul. v Bratislave včera, 21. 10. 2010, tlieskala klavírnej virtuózke Elene Letňanovej. Dcéra evanjelického kantora vo Veľkom kostole zahrala skladby evanjelického kantora J. S. Bacha.

Klavírny recitál sa uskutočnil ako ďalší sprievodný koncert v rámci výstavy obrazov Michala Hudáka „Krajiny pre J. S. Bacha“. Posledný koncert tu bude 28. októbra o 19.00 hod. – známy gitarista Libor Janeček (ČR) uvedie diela J. S. Bacha v úprave pre gitaru.

V podaní Eleny Letňanovej na včerajšom koncerte, ktorý v rámci Roka kresťanskej kultúry usporiadala ECAV na Slovensku s podporou Ministerstva kultúry SR, zazneli okrem skladieb Johanna Sebastiana Bacha aj diela Fryderyka Chopina a Franza Liszta. Od Miroslava Bázlika umelkyňa virtuózne predniesla jeho „Prelúdium pre Bacha“.

Na otázku „Prečo hrám Bacha?“ umelkyňa odpovedala:
„Sebakázeň, disciplínu, pokoru a duchovnú vyrovnanosť cibrí Bachova hudba. V Chromatickej fantázii a fúge, slávnom diele, ma priťahuje neobmedzené fantazírovanie, chromatičnosť a disonancie hudobného jazyka. Pravidelná pulzácia fúgy, jej monumentálna výstavba do hudobnej „katedrály“, do ideálnej platónovskej formy pevnej fúgy. Bach ma priťahuje emocionálnou inteligenciou, je kontrastom sveta sprofanovanej, zbanalizovanej, konzumnej reality. Portrétuje niečo nebeské, jemný vesmírny prach častíc. Je žriedlom psychickej homeostázy a morálnej mohutnosti, kantovského „imperatívu“, „smerujúc“ proti negatívnej entropii. Keď môj otec hrával v hrozných pozdných 50. rokoch vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici Bachove chorálové predohry, Toccatu a fúgu d-mol na organe, netušil, aký impakt bude mať táto hudba na môj život v dospelosti (taký ako Newton, Einstein, prof. Július Krempaský, Hawkings).“

Doc. PhDr. ELENA LETŇANOVÁ - renomovaná slovenská klaviristka, publicistka a hudobná pedagogička - pochádza z Bratislavy. Po počiatočných štúdiách na Fakulte architektúry STU a absolutóriu na VŠMU (prof. Rudolf Macudzinski) študovala postgraduálne dva roky vo Varšave na Hudobnej univerzite F. Chopina (PWSM) u slávnej prof. Márii Wilkomirskej; doktorandské štúdium ukončila na FFUK v Bratislave u prof. Jozefa Kresánka.
Jej sľubná kariéra koncertnej klaviristky, ktorú začala ako laureátka Chopinovej súťaže, bola násilne prerušená z politických dôvodov, keď sa ako líder historického pochodu na počesť Jana Palacha dostala spolu s Dr. Milanom Šimečkom, Václavom Havlom a inými disidentmi na čiernu listinu. Pôsobila v tom čase na PFUK v Nitre a po štyroch rokoch nezamestnanosti na Katedre muzikológie FFUK v Bratislave. V roku 1984 emigrovala do Talianska a vo februári 1985 do USA, kde sa jej kariéra obnovila. V 1987 – 1992 pôsobila ako docentka, vedúca Katedry klávesových nástrojov na University of Dayton, Ohio. Od 1993 pôsobila na LFUK v Bratislave, v roku 1994 na Fairfax Conservatory vo Virgínii, v rokoch 1995 – 1998 na VŠMU a Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Je autorkou troch kníh v USA (Keyboard/Piano Interpretation in the 17th, 18th, 19th Centuries), McFarland, NC, Jefferson, (Beginner's Slovák), Hippocrene Books, New York, NY, a v Bratislave (Prítomnosť minulosti, Foundation Šimečka) a vyše 90 článkov a esejí, publikovaných v zahraničných a domácich periodikách, ako aj prekladateľkou (Kresánek: Základy hudobného myslenia, Andantin, Belgicko ako e-book, aj pod AnyScore.com). Od roku 2001 prednáša v anglickom jazyku dejiny techniky na Strojárskej fakulte STU v Bratislave.
Jej dráha koncertnej klaviristky zahŕňa vystúpenia na medzinárodných festivaloch v Ríme, San Franciscu, Londýne, Gente, vo Viedni, v Prahe, Mníchove, Bacau, Katoviciach, Kroměříži, Ostrave, Zlíne a recitáloch v Bratislave, Berlíne, Paríži, New Yorku (Carnegie Hall, 1992, ako prvá zo Slovenska), vo Washingtone, D. C., v Dallase, Denveri, Oxforde, Bordeaux, Madride, Zaragose, Zürichu, vo Frankfurte, Varšave, v Zagrebe, Ľubľane, Bologni, Shavei Zion-Haifa, ako aj v niekoľkých mestách v Kanade, Japonsku, Holandsku, Taliansku, Čechách, Belgicku, Rakúsku, Chorvátsku a doma. Uskutočnila 30 nahrávok pre Slovenský rozhlas (boli odstránené po jej emigrácii), pre Slovenskú televíziu a vydavateľstvo Supraphon Praha. Veľký ohlas vo svete (londýnska kritika) mala jej objavná nahrávka 2 CD „Piano Solo Pieces by F. Nietzsche“ v Belgicku a Rakúsku-Unesco Burgenland. Bola aj umeleckou riaditeľkou festivalov Milhaud 1992 v Ohiu a Flámskej hudby 2000. Účinkovala s domácimi a so zahraničnými orchestrami pod taktovkou George Sebastiana, Ovidiu Balana, Filipa Magnussona, Henry van de Velde, P. Vronského, P. Vrábela, O. Tajovského, E. Zámečníka a Ewalda Danela, B. Režuchu, A. Popoviča. Belgičan Boudewijn Buckinx a nositeľ Guggenheimovej ceny Richard Toensing napísali pre ňu dva Klavírne koncerty premiérované v Zlíne a Olomouci na festivaloch Harmónia Moraviae 2009 spolu s Klavírnym koncertrom Henryka Góreckého s Filharmóniou B. Martinů Brno a Forfeste 2010 s pražským Orchestrom Berg a s rumunskou Filharmonica M. Jora na festivale Zielele Musici v Bacau. V Rakúsku predniesla európsku premiéru Sonáty (1909) Borisa Pasternaka. Nahrala pre Český rozhlas v Brne v 2009 diela R. Bergera, M. Bázlika, I. Szeghy, P. Zagara. Pre československý underground preložila v 1979 zakázanú knihu Le message de ľexile A. Solženicyna do slovenčiny (od r. 1972 bola umlčaná ako klaviristka na 13 rokov.) Jej poviedka „Horiaci“ a „Pochod“ boli uverejnené v Prahe v Literárkach 2000 a Bratislave.
(Zdroj: bulletin ku koncertu)

Edita Škodová | 22.10.2010

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart