Historicky prvá návšteva generálneho biskupa v misii UNFICYP na Cypre

Historicky prvá návšteva generálneho biskupa v misii UNFICYP na Cypre

V predposledný aprílový týždeň generálny biskup ECAV Miloš Klátik, predseda Ekumenickej rady cirkví v SR, spolu s generálnym duchovným Ekumenickej pastoračnej služby Marianom Bodolló navštívili Cyprus.
Program na stretnutia či už v civilnom, alebo vo vojenskom sektore bol naozaj bohatý. Po prílete do Larnaky 21. apríla vo večerných hodinách sa delegácia zo Slovenska presunula do Nikózie, kde sa odohrávala väčšina plánovaných stretnutí.

V prvý deň delegáciu prijal biskup Gregorias, zástupca hlavy Pravoslávnej cirkvi na Cypre. Podobné stretnutie sa uskutočnilo prvýkrát v histórii. Nieslo sa v priateľskom ovzduší a porozumení. Brat generálny biskup priniesol pozdravy nielen z Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ale ako predseda Ekumenickej rady cirkví v SR aj od metropolitu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku Rastislava. Stručne oboznámil biskupa Gregoriasa s históriou našej evanjelickej cirkvi a vyzdvihol jej miesto najmä v emancipačných snahách v 19. storočí v rámci rakúsko-uhorskej monarchie. Spomenul i aktivity Ekumenickej rady cirkví, ako aj miesto a účasť pravoslávnej cirkvi v nej.

Po oficiálnej časti biskup Gregorias pozval prítomných do múzea pravoslávnej cirkvi, ktoré susedí s arcibiskupovou rezidenciou. Príjemným prekvapením bolo okrem ikon a relikvií vidieť v múzeu i jednu triedu detí, ako sedia na zemi a počúvajú výklad učiteľky. Biskup Gregorias nám vysvetlil, že k štandardným vyučovacím postupom patrí oboznamovanie deti s históriou cirkvi, aby sa v nich aj týmto spôsobom postupne formoval vzťah k cirkvi. V múzeu bolo možné zoznámiť sa a s novodobou históriou Cypru. Dôstojné miesto tu zastávajú fotografie z 50. − 70. rokov, keď prezidentom spojeného Cypru bol arcibiskup Makarios.

Arcibiskup Makarios III. pôsobil v oblasti náboženskej, ako aj politickej. Povzbudzoval v ľuďoch pocity slobody, nezávislosti a vlastnej identity a celý svoj život venoval boju za ľudské práva. V roku 1950 ho Briti, vtedy ešte kolonialisti Cypru, odsúdili za kolaboráciu a podporovanie terorizmu. Napriek tomu, že nebol terorista, ale politik, bol donútený odísť do exilu na Seychely. V roku 1959 sa vrátil na Cyprus a zúčastnil sa na niekoľkých rokovaniach s Britmi, s ktorými napokon uzavrel dohodu o nezávislosti Cypru. V roku 1959 bol zvolený za prvého prezidenta nezávislej Cyperskej republiky. V roku 1974 došlo k invázii tureckých vojsk na územie Cypru a Makarios musel ujsť do azylu. Odvtedy je ostrov rozdelený na Severocyperskú tureckú republiku, ktorú okrem Turecka nikto neuznáva, s islamským náboženstvom a Cyperskú republiku so zastúpením gréckeho obyvateľstva a prevahou pravoslávneho náboženstva. Makarios zomrel v roku 1977 a je pochovaný v hrobke na kopci asi 2 km od známeho kláštora v Kykkose.

Popoludní sa delegácia presunula do UNPA (United Nations Protected Area) v Nikózii, sídla veliteľstva jednotiek Organizácie Spojených národov, kde ju prijal náčelník štábu operácie UNFICYP plukovník British Army Tim Willdish. Ocenil, že predstaviteľ civilného sektora, zvlášť cirkevný hodnostár, sa živo zaujíma o režim jednotky vysielajúcej krajiny. Povedal, že to pôsobí nielen povzbudivo, ale môže byť aj príkladom pre ostatné civilné zložky.

Na druhý deň boli generálny biskup a generálny duchovný prijatí veľvyslankyňou Slovenskej republiky na Cypre Oksanou Tomovou. Ambasádorka spolu so svojím zástupcom predstavili delegácii príspevok Slovenska k bikomunitnému dialógu medzi tureckými a gréckymi Cypriotmi. Uviedla, že slovenskí vojaci sú po dovolenkároch druhou najväčšou slovenskou skupinou na Cypre a robia veľmi dobré meno našej krajine. Zástupca veľvyslankyne Róbert Chatrnúch podrobne opísal históriu Cypru, ale najmä vleklý spor, ktorý sa nedarí vyriešiť ani napriek mnohým rezolúciám OSN.

Na tretí deň sa delegácia presunula do tureckej časti ostrova do Sektoru 4, konkrétne do Famagusty. V nej sa nachádza Camp Štefánik, kde spolu so slovenskými vojakmi slúžia aj maďarskí a srbskí vojaci a pozorovateľ z Ukrajiny. Generálny biskup prešiel v sprievode príslušníkov slovenského štábu celý kemp a oboznámil sa s činnosťou našich vojakov. Pozrel si ubytovacie priestory a dielne, ako aj kaplnku slúžiacu nielen vojakom, ale i študentom z miestnej univerzity. Po obede pripravenom maďarskými vojakmi a neformálnych rozhovoroch so slovenskými ženistami bola delegácia prevezená na pozície v rámci Buffer Zone, ochranného pásma, oddeľujúceho tureckú časť ostrova od gréckej časti.

Štvrtý deň sa začal už o pol štvrtej ráno, lebo 25. apríla sa koná tzv. Anzac Day, keď si príslušníci Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na celom svete spomínajú na padlých v prvej svetovej vojne. Za ranného úsvitu, neskutočnej zimy a dojímavého zvuku gájd, na ktorých hrali vojaci v škótskych kiltoch, zástupcovia diplomatického zboru položili vence k hrobom padlých. Brat generálny biskup bol požiadaný, aby počas slávnostnej ceremónie prečítal úryvok z Listu apoštola Pavla Filipským. Na záver udelil zhromaždeniu Áronovské požehnanie. Po ukončení slávnosti sa brat generálny biskup zoznámil s veliteľkou operácie generálmajorkou Kristin Lund a pozval ju na stretnutie na Generálnom biskupskom úrade v Bratislave pri jej plánovanej návšteve Slovenska. Deň bol ukončený prehliadkou pamätihodností na pohorí Troodos a večerným odletom na Slovensko.

Ďakujeme Ministerstvu obrany SR, konkrétne veliteľovi štábu pre operácie brigádnemu generálovi Ing. Jindřichovi Jochovi a jeho tímu, za perfektné zabezpečenie dôstojného priebehu návštevy slovenskej delegácie. Poďakovanie patrí aj rímskokatolíckemu vojenskému duchovnému poručíkovi Tomášovi Huďovi, staršiemu kaplánovi Ordinariátu OS SR, ktorý nielen sprevádzal návštevu, ale zároveň poskytoval aj výklad o histórii navštívených miest.

Galéria k článku