Ekumenické služby Božie v Prešove 21. 1. 2007

Kázeň brata generálneho biskupa Miloša Klátika:

Žalm 28, 1-2, 6-9: „Hospodine, volám k Tebe! Moja skala, nemlč! Ak budeš mlčať, budem sa podobať tým, čo zostupujú do hrobu. Počuj môj úpenlivý hlas, keď volám k Tebe o pomoc a spínam ruky k tvojej veľsvätyni. Nech je velebený Hospodin, lebo vypočul moje úpenlivé volanie o pomoc. Hospodin je moja sila a môj štít. Moje srdce mu dôveruje. Dostalo sa mi pomoci a srdce mi zaplesalo. Vďačne Ho oslavujem piesňou. Hospodin je sila svojho ľudu a pevné útočisko Jeho pomazaného. Spas ľud svoj! Požehnaj svoje dedičstvo! Buď mu pastierom naveky!“

Apoštol Pavel, vedený Duchom Svätým, napísal, že cirkev je telo Kristovo: On je naša Hlava a my sme údy (1K 12, 27). Je mnoho údov a predsa je jedno telo. Apoštol nám radí „aby sme uplatňovali pravdu v láske a rástli vo všetkom v Toho, ktorý je Hlava, v Krista. On spája a celé telo drží pospolu všetkými navzájom sa podporujúcimi kĺbmi. On dáva každej časti primerane pôsobiť, aby telo rástlo a budovalo sa v láske“ (Ef 4, 15 – 16). Keď v ľudskom tele trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy (1K 12, 26).

Tým uboleným údom v tele cirkvi sú tento raz najmä bratia a sestry v Juhoafrickej republike. Sú v ťažkej situácii, trpia a prosia nás, aby sme sa za nich a spolu s nimi modlili. Nielen za nich, ale aj za bratov a sestry v rôznom utrpení na celom svete. Toho utrpenia je aj dnes mnoho, a je rôzne: telesné i duchovné.

Pán Ježiš Kristus nám dal veľké právo: modliť sa, rozprávať sa s Pánom Bohom ako s našim starostlivým a láskavým Otcom, a pripojil k tomu aj veľké zasľúbenie: „Amen, amen, hovorím vám, keď budete otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám to“ (J 16, 23).

28. žalm je modlitbou, je volaním na Hospodina, prosbou o pomoc a zmilovanie. Preto sa dnes modlíme jeho slovami: „Hospodine, volám k Tebe! Počuj môj úpenlivý hlas, keď volám k Tebe o pomoc a spínam ruky k tvojej veľsvätyni.“ Za slovami autora žalmu, jednotlivca, skrýva sa prosba nás všetkých, všetkých kresťanských cirkví, ktoré sa podobne modlia. Veríme, že nás všemohúci a dobrotivý Otec nebeský počuje. Veď On sám nám, skrze apoštola Jakuba, odporúča: „Trpí niekto medzi vami, nech sa modlí. Raduje a niekto? Nech spieva žalmy“ (Jk 5, 13). „Mnoho zmôže účinná modlitba spravodlivého“ (Jk 5,16).

Kajáme sa a ľutujeme, že zoči – voči veľkému utrpeniu našich bratov a sestier, často mlčíme. Modlíme sa, ale zvyčajne len za to, čo potrebujeme my, čo nás trápi, bolí. Iste aj to je potrebné. Ale odo dnes pamätajme aj na trpiacich kresťanov vo svete. Prosme o pomoc pre tých, ktorí sú prenasledovaní pre vieru v Ježiša Krista, pre tých, ktorí sú chorí, opustení a nemá im kto pomôcť pre státisíce tých, ktorí trpia hladom a smädom, zomierajú, lebo nemajú ani základnú lekársku pomoc.

Žalmista nazýva Hospodina – Boha „moja Skala“. Skala je symbolom pevnosti, bezpečnosti, záchrany – spásy. Podstatou kresťanskej viery je skalopevná dôvera Bohu. Kto má takúto vieru, môže byť vždy istý a bezpečný, lebo vie, že všemohúci Boh je stále pri ňom vo svojom Synovi: Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý nám dal sľub: „Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta“ (Mt 28, 20). Len v tejto a takejto viere môže človek zvíťaziť nad hriechom, premôcť pokušenia, zvíťaziť nad nepriateľmi Ježiša Krista a kresťanov, zvíťaziť nad strachom i vlastnou ľahostajnosťou.

Hospodin zjavuje svoju blízkosť a lásku tým, že odpovedá na naše modlitby. Keď mlčí, človek sa často môže ocitnúť na pokraji zúfalstva, na pokraji smrti. Prečo Pán Boh niekedy mlčí? Je potrebné, aby sme si v pokore uvedomili, že spoločenstvo s Pánom Bohom nie je niečo samozrejmé. Treba oň vytrvale prosiť, usilovať sa, zápasiť. Preto aj žalmista neprestáva volať o pomoc, spínať svoje ruky k Hospodinovej veľsvätyni. „Hospodin je moja sila a môj štít. Moje srdce Mu dôveruje.“ Aj keby sa nám zdalo, že Pán Boh na nás zabudol, vytrvajme na modlitbách, nezúfajme si. Lebo tí, ktorých možno zdanlivé mlčanie Boha nepomýlilo, dočkali sa Božej pomoci. Hospodin je sila svojho ľudu a pevné útočisko. Po opakovaných úprimných modlitbách prišla Božia odpoveď. Boh sa sklonil a skláňa sa k ľuďom. Veď nám dal svojho jediného Syna za Spasiteľa, ako by nám nedaroval s Ním všetko? (R 8, 32). Iste aj mnohí z vás bratia a sestry, máte také skúsenosti, že Pán vypočul vaše úprimné, vytrvalé modlitby. Hovorte, svedčíte o tom svojim blízkym. Nech nie sme mlčiacimi kresťanmi. Verím, že na modlitby kresťanov Pán Boh dá odvahu, smelosť viery, aby prehovorili aj kresťania v Juhoafrickej republike. Aby vystúpili dôstojne, vážne a presvedčivo na obranu trpiacich ľudí. Aby skrze nich prehovoril sám všemohúci Boh, aby sa zastal trpiacich, ubiedených, utláčaných ľudí svojou mocou a obdaril ich svojou láskou.

Potom budú aj oni, aj my vyznávať: „Hospodin vypočul moje úpenlivé volanie o pomoc... Dostalo sa mi pomoci a srdce mi zaplesalo.“

Apoštol Pavel nás v 1 Tes 5, 18 učí: „Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“ Aj žalmista ďakoval za vypočuté modlitby Hospodinovi. „Nech je velebený Hospodin... Vďačne Ho oslavujem piesňou“. V pokore si priznajme, bratia a sestry, že my mnohé dary Božej milosti a Jeho otcovskej starostlivosti prijímame veľmi samozrejme. Zabúdame za ne ďakovať. Zabúdame oslavovať nášho Boha. To sú zjavné nedostatky našej viery. Nechcem tu hovoriť o tom, že ľudia, aj tí čo sa považujú za kresťanov, vedia Pána Boha rýchlo obviňovať za hriechy nás, ľudí, z nespravodlivosti. Je to veľmi smutné, keď namiesto vďaky a oslavy Pána Boha sú výčitky, šomranie, nespokojnosť, ak len nie vzbura. Od toho nech nás ochráni, Boh Duch Svätý!

Posledný verš nášho žalmu nech je našou modlitbou za všetkých kresťanov na svete, za všetkých ľudí dobrej vôle: „Hospodine, spas ľud svoj! Požehnaj svoje dedičstvo! Buď nám Pastierom naveky.“ Amen.

Tlačový a informačný referát GBÚ | 24.1.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart