Zablahoželali bratovi farárovi Milanovi Hargašovi k deväťdesiatke

Zablahoželali bratovi farárovi Milanovi Hargašovi k deväťdesiatke

Predsedníctvo ECAV na Slovensku 24. januára 2016 navštívilo brata farára ThB. Milana Hargaša, ktorý sa z Božej milosti dožil deväťdesiatich rokov, aby mu pri tejto príležitosti zablahoželalo ku vzácnemu životnému jubileu.
Brat farár mal úprimnú radosť z toho, že ho navštívili generálny biskup a generálny dozorca. V rozhovore s nimi spomínal na pekné chvíle, ktoré prežili spolu s manželkou, ale aj na ťažké chvíle, ktorých bolo viac než dosť. No nesťažoval sa však, lebo všetko zlé je na niečo dobré − tak to hodnotil vo svojom živote aj v službe na Pánovej vinici.


Bratovi farárovi Milanovi Hargašovi k deväťdesiatym narodeninám zablahoželali aj na kňazskej pastorálnej konferencii 11. januára 2016 v Bánovciach nad Bebravou i jeho spolubratia v kňazskej službe. „Počestne žiť, nikomu neškodiť a každému čo mu patrí udeliť.“ Aj týmito slovami sa im prihovoril brat farár pri poďakovaní za blahoželanie.

Brat farár sa narodil v Moravskom Lieskovom 10. januára 1926. Ako sám spomína, prišiel na svet v neľahkých medzivojnových časoch, v chudobnej rodine, čo sa odzrkadlilo aj na jeho zdraví hneď po narodení. Taktiež neskôr už ako kaplán v činnej kňazskej službe zažil mnohé príkoria nielen zo strany vtedajšieho politického režimu, ale, žiaľ, i od vtedajšieho vedenia cirkvi. Napriek všetkému však nestratil odvahu a odhodlanie slúžiť verne Pánu Bohu. Počas svojej aktívnej služby pôsobil v cirkevných zboroch Púchov, Opiná, Banská Bystrica, Nitrianska Streda a Adamovské Kochanovce a už ako dôchodca vypomáhal ako seniorálny kaplán Považského seniorátu.

S manželkou Júliou, s ktorou v láske a v porozumení kráčajú pozemskou púťou už niekoľko desaťročí, spoločne vychovali troch synov a dnes sa tešia i zo svojich vnúčat.

Napriek vysokému veku nestratil brat farár nič zo svojho optimizmu a pre neho takej typickej veselej povahy. Keď som ho pred rokmi bola navštíviť v nemocnici, kde bol vtedy hospitalizovaný kvôli zdravotným problémom, privítal ma so širokým úsmevom na tvári a s humorom mi vtedy poznamenal, že sa ledva zmestí na nemocničné lôžko a ešte mu aj nohy „vytŕčajú“. Taký je náš milý jubilant: človek veľký nielen postavou, ale i srdcom, v ktorom je vždy dosť radosti, lásky i pochopenia pre druhých. Sme Pánu Bohu vďační, že ho medzi sebou máme a môžeme čerpať mnohé poznanie z jeho životných skúseností, medzi ktoré patrí i jeho úprimné vyznanie: „Dá sa všetko prežiť, lebo nosnosť dáva Pán Boh nášmu životu. On vie, prečo tu človeka ešte podrží.“

Galéria k článku