Všeobecná pastorálna konferencia 2014

Všeobecná pastorálna konferencia 2014

Na pozvanie generálneho biskupa ECAV na Slovensku sa v pondelok 26. mája 2014 v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene zhromaždilo vyše 130 duchovných ECAV na Slovensku, aby sa vzdelávali aj diskutovali na výsostne aktuálnu tému: syndróm vyhorenia.
Všeobecnú pastorálnu konferenciu úvodnou pobožnosťou otvoril biskup Evanjelickej cirkvi a. v. v Poľsku Jerzy Samiec, ktorý prítomným položil otázku, čo podľa nich robí človeka šťastným. Potom poukázal na to, aké rôzne sú naše predstavy o šťastí. Biblickým textom zo Ž 73, 28 zdôraznil, že to, čo nás blaží a robí šťastnými, je Božia blízkosť.

Hosťami VšPK 2014 boli predseda Synody ECAV v Poľsku Grzegorz Giemza a psychologička MUDr. Viera Albertyová, ktorí predstavili svoj pohľad na problematiku syndrómu vyhorenia.

Brat Giemza ponímal problém nielen zo psychologickej, ale aj z teologickej stránky. Ako príklad použil postavu Eliáša, ktorý vo svojom živote prežíval veľkú Božiu milosť. Pán Boh sa mu neustále dokazoval, keď ho ochraňoval pred nepriateľmi, sýtil u chudobnej vdovy a dal mu zázračne zvíťaziť nad prorokmi falošného boha Baala. Napriek tomu Eliáš po všetkých týchto „víťazstvách“ zutekal, keď dostal výhražný list od kráľovnej Jezábel. Brat Giemza toto Eliášovo počínanie hodnotil ako vyhorenie a na jeho príklade charakterizoval stav vyhorenia ako stav, keď sa pôvodné nadšenie a zápal pre službu vytratí a človek prestane mať zo svojej služby radosť, ba je ňou znechutený natoľko, že je sám so sebou nespokojný a toto psychické nepohodlie prechádza až do depresie a zdravotných problémov. Upozornil, že aj pre duchovného je dôležité, aby venoval určitý čas aj iným činnostiam – rodine, priateľom, knihe či Bohu. Poukázal i na to, ako ďaleko často siaha profesionálna deformácia duchovných, keď síce denne berú do rúk Bibliu, no nie preto, aby v nej hľadali posolstvo pre samých seba.

MUDr. Albertyová nadviazala na svojho predrečníka a problém vyhorenia predstavila z medicínskej stránky. Zdôraznila, že naozaj ide o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc, sprevádzanú často aj farmaceutickými prostriedkami. Poukázala na skutočnosť, že návšteva psychiatra je pre mnohých ľudí vrátane kňazov ponižujúca, ba pre mnohých kňazov je odborná pomoc dokonca neprijateľná, lebo sa chcú spoliehať na Božiu pomoc. Je však dôležité si uvedomiť, že tak ako zlomená noha sa dobre nezahojí bez lekárskeho ošetrenia, aj chorá duša potrebuje odbornú pomoc. Vyzvala preto kňazov, aby neignorovali a nedehonestovali psychiatriu a psychológiu, ale aby sami nabádali tých, u ktorých rozpoznajú duševné problémy, k návšteve odborníka. Pani doktorka zdôrazňovala i potrebu prevencie pred syndrómom vyhorenia a vyzývala duchovných, aby si pri svojej náročnej službe našli čas aj pre seba, na šport, dobrú knihu alebo odpočinok. Podčiarkla pritom, že venovať sa týmto činnostiam neznamená ničnerobenie, ale robenie niečoho pre seba a pre svoje duševné zdravie.

Popoludní sa rozprúdila diskusia, v ktorej sa kňazi pýtali napríklad na to, či je možné syndróm vyhorenia zvládnuť aj bez odbornej pomoci alebo ako sa vyrovnať napríklad so situáciou, keď kňaz pre veľké zaneprázdnenie odmietne blížneho a potom má výčitky svedomia. Prítomní sa zaujímali aj o to, ako funguje dušpastierska starostlivosť v Poľsku a v iných cirkvách na Slovensku, keďže aj samotný kňaz ako duchovný pastier potrebuje niekoho, komu by sa zveril so svojimi starosťami. Na túto otázku odpovedali hostia z iných cirkví, ktorí predstavili systém fungovania dušpastierskej starostlivosti pre kňazov v ich cirkvách, a zároveň prítomných pozdravili v mene svojich cirkví. Boli to ThLic. CsiLic. Martin Kramara za Konferenciu katolíckych biskupov Slovenska, titulárny arcidekan ThDr. Miroslav Dancák, PhD., z Gréckokatolíckej cirkvi a seniorka Mária Meňkyová z Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.

Všeobecnú pastorálnu konferenciu ukončili sestra seniorka Mária Meňkyová modlitbou a brat generálny biskup Miloš Klátik požehnaním.

Aj tohtoročná konferencia bola pre nás zdrojom nových informácií. Téma podnietila mnoho otázok, pričom nie všetky boli vyslovené, no je výzvou pre nás všetkých, aby sme vo svojom živote i práci aktívne predchádzali syndrómu vyhorenia. Kiež nám v tom Pán Boh pomáha, aby sme sami mohli byť zdrojom pomoci a posily pre tých, ktorí to potrebujú.

Galéria k článku