Spomienka na Adama Hlovíka v Giraltovciach

Spomienka na Adama Hlovíka v Giraltovciach

1. mája 2011 sa v CZ ECAV Giraltovce konali slávnostné služby Božie pri príležitosti 160. výročia úmrtia Adama Hlovíka. Kázňou slova Božieho na nich poslúžil generálny biskup M. Klátik, ktorý túto slávnosť ohodnotil ako celocirkevnú a celonárodnú udalosť.
Brat generálny biskup Miloš Klátik vo svojej kázni pripomenul dôležitosť diela našich evanjelických predkov pre rast a povzbudenie našej viery.

Domáci brat farár Jozef Juházy privítal vzácnych hostí: Slavomír Galo – v súčasnosti ev. farár vo Vranove nad Topľou, predtým senior ŠZ seniorátu; Marián Grega – ev. farár v Párnici, Ľuboš Činčurák – ev. farár v Kukovej, Jana Ďuranová – ev. farárka v Chmeľove, Stanislav Pacak – gréckokatolícky farár v Giraltovciach, Ján Gbúr – dekan Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, Daniela Ondiková – zástupkyňa ev. cirkevného zboru v Kladzanoch, Jozef Švarbalík – správca Strediska ev. diakonie vo Vranove nad Topľou, Milan Havko – zborový dozorca v Párnici, Ján Rubis - primátor mesta Giraltovce, zástupcovia mesta Giraltovce, starostovia obcí Kladzany, Kračúnovce, Železník, Lužany pri Topli a ďalší.

Počas služieb Božích sa konala aj milá udalosť - slávnostné uvedenie troch nových presbyterov cirkevného zboru: Ján Hažlinský, Marek Mihalčík a Dušan Verčimák.

Adam Hlovík pochádzal z oravskej dediny Párnica. Bol evanjelický farár, senior Šarišsko-zemplínskeho seniorátu v časoch štúrovských (1836 - 1851), významný národný buditeľ pôsobiaci na východnom Slovensku, podporovateľ pedagogickej a didaktickej činnosti na východnom Slovensku, člen správnej rady Prešovského kolégia (1850).
Po svojich štúdiách začínal svoje pôsobenie v Bihárskej stolici v cirkevnom zbore Ér-Olaszi (dnešný Olosig v Rumunsku), potom bol farárom v Kladzanoch a nakoniec v Giraltovciach. Medzi jeho najvýznamnejšie diela môžeme zaradiť zberateľský príspevok piesní do Kollárových Národných spievaniek, dokument „Porádek školských dúležitostí“, ktorého vypracovaním ho poveril ŠZ seniorát, ale zaujímavá je i jeho básnická a prozaická tvorba a preklady Homéra.

Adam Hlovík spolu so svojím bratom Jánom patrili medzi spolupracovníkov spolku Tatrín, prispieval do časopisov svojou básnickou tvorbou v Kuzmányho Hronke. V prvom čísle Slovenských národných novín v prílohe Orol tatranský uverejnil cestopisný príbeh „Cesta na Oblík“.

Adam Hlovík sa podieľal na zostavovaní „Zpěvníka evangelického“, do ktorého prispel piatimi duchovnými piesňami. V súčasnom slovenskom spevníku sú uverejnené tri jeho piesne: č. 225 – Sláva Ti buď, Bože náš, č. 347 – Chváľte Hospodina, Darcu štedrej milosti, č. 379 – Od východu jasné svetlo (vybrané dva verše z pôvodných štyroch). Hlovík bol priateľom Jána Kollára a zástancom biblickej češtiny podobne ako viacerí jeho rovesníci. Bol vo veľmi úzkom priateľskom vzťahu aj s Jonášom Záborským, ktorý o ňom vo svojom vlastnom životopise napísal: „Bol veľký lingvista, hlboký znateľ reči, najmä gréčtiny, muž neobyčajne sčítaný, do vied a umení cele pohrúžený.“

Spolu so svojím bratom Jánom boli v kontakte s viacerými osobnosťami vtedajšieho slovenského národného hnutia ako napr. J. M. Hurban, M. M. Hodža, A. Hodža, J. Francisci-Rimavský, J. Kollár, J. Záborský, Bohuslav Nosák, K. Kuzmány, J. Seberíny, študenti evanjelických lýceí a gymnázií a ďalší.

Adam mal veľmi dobrý vzťah so svojím mladším bratom Jánom, ktorý nastúpil do služby v cirkevnom zbore Kladzany po odchode Adama do Giraltoviec. V Giraltovciach Adam Hlovík pôsobil od decembra 1831 až do konca marca 1851, kde aj zomrel.

Adam a Ján Hlovíkovci pôsobili spoločne na poli duchovnom a národnom pri rozvoji najmä východoslovenského ľudu, navzájom si pomáhali a povzbudzovali sa v práci na Božej vinici, ako sa na dobrých bratov patrí.

Pamiatku na Adama Hlovíka v roku 1996 obnovil a oživil domáci brat farár Jozef Juházy, za čo mu patrí vrelá vďaka.

Galéria k článku