Posledná rozlúčka s bratom farárom ThB. Pavlom Proksom

Posledná rozlúčka s bratom farárom ThB. Pavlom  Proksom

S najstarším farárom ECAV na Slovensku ThB. Pavlom Proksom sme sa rozlúčili 22. decembra 2016. Kázňou slova Božieho na základe 1J 3 poslúžil Ivan Eľko; dôstojným a mohutným spevom vyprevadilo svojho spolubrata na poslednej ceste bratstvo farárov Myjavského seniorátu.
„... vďaka za milosť Božiu, že tu môžem aj menom svojich predchodcov i nástupcov slova Božieho kazateľov oslavovať Pána Boha za milosť, že sme mohli s Jeho pomocou a požehnaním zvestovať slovo Božie a prisluhovať sviatosti. Ako šafári Božích tajomstiev pamätajúc na slová Spasiteľa: „Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme.“ (L 17, 10) – to boli slová Pavla Proksu pri odhalení pamätnej tabule farárom v Evanjelickom a. v. kostole v Košariskách v roku 2008.

Pavel Proksa bol kazateľom slova Božieho, ktorý dbal o čistotu učenia evanjelickej cirkvi, venoval sa výchove mládeže, pastorácii a upevneniu zborov po stránke duchovnej, mravnej, organizačnej i hospodárskej.

Narodil sa 3. novembra 1919 v Malom Záluží pri Nitre. Teologické štúdium absolvoval na evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde bol ordinovaný v roku 1943. Už ako študent sa aktívne zapájal do cirkevného života, založil Združenie evanjelickej mládeže v rodnej obci, v bratislavskom zbore viedol Dorast evanjelickej mládeže. Za výborné študijné výsledky mu fakulta udelila akademický titul Theologiae Baccalaureus (ThB). Ordinovaný bol 27. júna 1943 v chráme Božom na Legionárskej ulici v Bratislave, spolu s ním Ondrej L. Bartho, Ján Eľko, Ferdinand Kubek, Rudolf Macúch, Samuel Velebný a Otto Vízner. Ako kaplán pôsobil na Brezovej pod Bradlom, v Nových Sadoch, Martine, Bratislave a Piešťanoch. Dňa 1. júla 1945 bol vymenovaný za administrátora a v novembri 1945 bol zvolený za riadneho farára v Košariskách-Priepasnom. 1. septembra 1945 vstúpil do stavu manželského s Annou, r. Fuskovou, ktorá mu bola veľkou oporou v ťažkej kňazskej práci a ktorá po 71 rokoch krásneho manželstva ho predišla do večnosti o 6 týždňov. V Košariskách pôsobili do roku 1955, keď P. Proksa odišiel za farára do Holíča. V rokoch 1957 – 1964 zastával funkciu konseniora Myjavského seniorátu.

V roku 1968 patril do skupiny obrodných farárov a i jeho zásluhou − ako zapisovateľa prípravného výboru ZED − sa zachovali dôležité dokumenty spojené s týmto hnutím. Za svoju činnosť v rokoch 1968 − 1969 mu hrozilo odňatie štátneho súhlasu pre výkon farárskej služby. K 1. 9. 1991 kvôli zhoršenému zdravotnému stavu po 46 rokoch kňazskej služby odišiel do dôchodku.

Pavel Proksa písal básne (zbierky „Nad obzor“ a „Opory vo vetre“, vydané Tranosciom, a v rukopise „Nádej v beznádeji“), prekladal nábožné piesne, skladal nové nápevy a harmonizoval ich (zbierka „Svitanie večnosti“); je autorom a spoluautorom viac ako 350 publikácií. Jeho prvý príspevok bol v Evanjelickom posle uverejnený v roku 1938. Za zvlášť pozoruhodnú z jeho prác možno považovať monografiu „Od Hurbana k Struhárikovi“, v ktorej zhrnul údaje o spolkoch a schôdzach slovenského evanjelického duchovenstva do polovice 20. storočia. V knihe „Bdejte, stojte pevne vo viere" zhrnul myšlienky a duchovný odkaz bzinského farára Juraja Struhárika, ktorého považoval za svojho duchovného otca.

Pavel Proksa sa venoval aj histórii. V piatich zväzkoch spracoval dejiny cirkevného zboru v Holíči; druhý diel tejto monografie vyšiel pod názvom „Stánok Boží s ľuďmi“. Za historické práce mu bola v roku 1996 udelená Cena Daniela Krmana a v roku 2016 mu Generálne presbyterstvo ECAV na Slovensku udelilo Cenu Leonarda Stöckela.

Okrem cirkevnej histórie sa venoval aj regionálnym dejinám a podieľal sa na kultúrnom dianí na Záhorí. Za prácu v prospech mesta mu v roku 2005 udelilo mestské zastupiteľstvo v Holíči čestné občianstvo.

„Vpíš moje meno, Pane, do Knihy života, prijmi nás v nebies stane, tá Tvoja dobrota, a keď príde súdu deň, z hrobu svojho vstanem, tam Ťa vždy chváliť budem až na veky. Amen.“