Pohrebná rozlúčka s bratom farárom Mgr. Danielom Balážom

Pohrebná rozlúčka s bratom farárom Mgr. Danielom Balážom

V utorok 18. februára 2014 sme na poslednú cestu v tejto časnosti vyprevadili brata Mgr. Daniela Baláža, zborového farára v CZ ECAV Svätý Kríž − Lazisko, ktorého Pán života a smrti odvolal z tejto časnosti 13. 2. vo veku 30 rokov. Telesné pozostatky brata farára boli uložené na Ev. cintoríne v Žiline-Bytčici 19. 2. 2014.
Pohrebná rozlúčka sa konala v preplnenom artikulárnom chráme vo Svätom Kríži − Lazisku, kde zosnulý brat farár pôsobil tri roky. Prišli sa s ním rozlúčiť generálny biskup Miloš Klátik, Zbor biskupov ECAV, predsedníctvo Liptovsko-oravského seniorátu, bratia farári a sestry farárky, jeho kolegovia v službe a bývalí spolužiaci, veriaci z rodnej Žiliny aj z cirkevných zborov, kde požehnane pôsobil v kaplánskej službe: z Nového Mesta nad Váhom, zo Starej Turej a z Trenčína. Všetkých privítala zborová dozorkyňa Elena Droppová, najbližšia spolupracovníčka zosnulého brata farára, ktorá si so smútkom zaspomínala na roky ich veľmi dobrej spolupráce.

Pohrebným príhovorom poslúžil dištriktuálny biskup VD ECAV Slavomír Sabol. Vyzdvihol obetavosť nebohého brata farára, ktorý konal svoj úrad pastiera s láskou a zodpovednosťou. Na základe textu z L 23, 26 – 31 brat biskup oslovil smútočné zhromaždenie takto: „Slová, ktoré adresoval Pán Ježiš lúčiacemu sa zástupu, sú adresované aj nám na tomto pohrebe. Neplačte! Zosnulý brat Daniel nepotrebuje náš súcit. Ako kňaz by určite privítal, keby to, prečo žil, čo kázal, prečo sa namáhal nevyšlo nadarmo. On svojou službou, kázaním slova Božieho a prisluhovaním sviatostí poukazoval na rozmer Bohom ponúknutej spásy v Kristu. Ignorovali sme to, alebo posolstvo spásy v nás rezonovalo? Dnešný pohreb je pozvaním k sebareflexii, ku prehodnocovaniu svojho života. Čo od svojich životov očakávame? Bijú naše srdcia a srdcia našich detí pre Krista? Neplatí pre nás Kristovo slovo: Nariekajte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami? Pamätajme! Bohu nie je do plaču z ľudí, ktorí zomierajú mladí. On plače nad tými, ktorí síce žijú, ale sú mŕtvi. Pokiaľ žijeme, vždy je čas ku zmene a k pokániu.“

Seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková poslúžila odobierkou, v ktorej zároveň poďakovala Pánu Bohu za brata farára Daniela Baláža a jeho obetavú službu, ktorú vo svojom krátkom, ale požehnanom živote vykonával s plným nasadením, s láskou a obetavosťou. Na záver povedala: „Napokon lúčime sa aj my – spoločenstvo oltárnych bratov a sestier Liptovsko-oravského seniorátu. Odišiel jeden z nás, ktorého láska dokazovaná v ochote, spolupatričnosti a zdieľnosti, plnom nasadení a odhodlaní pomôcť, slúžiť každým spôsobom sa nedala prehliadnuť. A preto sa radíme v prvom šíku ku všetkým vám, ktorí ste zasiahnutí a dotknutí jeho smrťou. Uvedomujeme si skrze túto stratu Božie memento, ktoré nám s plnou vážnosťou pripomína slová Pána Ježiša adresované učeníkom: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali ako som vás ja miloval. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Áno, lásky nám treba, viac lásky aj do našich farárskych radov, porozumenia a záujmu jedných o druhých, pochopenia i napomínania, aby sme sa spolu držali Spasiteľa Pána Ježiša Krista, ktorý aj za nás hriešnikov veľmi trpel a zomrel na dreve kríža. A pre nás všetkých vstal z mŕtvych. Viac lásky nám treba, lebo čas je krátky a darmo budeme múdri, vzdelaní, dôstojní, či naopak za každú cenu populárni – ak budeme rozsievať Božie slovo bez lásky, nič nám to neprospeje. Ale kde láska k Pánovi Ježišovi Kristovi prýšti do života zo srdca cez službu, tam aj krátky život prinesie požehnané a hojné ovocie viery.“

Brat generálny biskup Miloš Klátik vo svojom príhovore okrem iného o zosnulom bratovi farárovi povedal: „Jeho roky a dni v tejto časnosti boli naplnené zmysluplne. Využíval dary a schopnosti, ktorými ho Pán obdaril. Využíval ich na dobro nielen pre svojich blízkych a drahých. Snažil sa aj s Božou pomocou napĺňať povolanie a poslanie, ktoré mu bolo dané od samotného Pána Boha. Svojou láskavosťou, obetavosťou a najmä zvesťou Božieho slova viedol na cestu nasledovania od tých najmenších po najstarších, všetkých. Mal otvorené srdce pre núdznych, najmä pre chorých, ktorých navštevoval doma aj v nemocnici. Ochotne pomáhal kolegom, ktorí potrebovali pomôcť. Patrí mu za to naša vďaka a úcta, ktorú vyjadrujem za našu ECAV na Slovensku, za jej Predsedníctvo, Zbor biskupov, Východný i Západný dištrikt našej cirkvi aj za Liptovsko-oravský a Považský seniorát.“

Za rodný zbor v Žiline sa rozlúčil žilinský zborový farár Marián Kaňuch, administrátor seniora Turčianskeho seniorátu; za Združenie evanjelických duchovných predseda ZED Jaroslav Matys, farár v Spišskej Novej Vsi; za spolužiakov Ján Molčan, jeho najbližší kolega, farár v Partizánskej Ľupči; jeho prvý principál Ľubomír Ďuračka, farár v Novom Meste nad Váhom; ako aj poslanec obecného zastupiteľstva vo Svätom Kríži Stanislav Mičuda.

K dôstojnej pohrebnej rozlúčke prispel spevokol duchovných Liptovsko-oravského seniorátu, kantorka Ľudmila Moravčíková, Anna Droppová (spev) a Vladimír Pavlík (organ).

Mgr. Daniel Baláž sa narodil 13. januára 1984 v Žiline ako druhý syn kresťanských rodičov, dnes už zosnulých, Vincenta Baláža a Lýdie, rod. Novanskej. Keď mal tri roky, stratil otca, a keďže starší brat je ťažko postihnutý, ostali spolu s mamou sami. Boli si jeden druhému oporou. Pomocou im boli aj starí rodičia, s ktorými mal veľmi pekný a vrúcny vzťah. Duchovne rástol v Cirkevnom zbore ECAV Žilina. Už ako člen tamojšej mládeže bol veľmi pozorný a obetavý. Zamiloval si nebeského Otca a Spasiteľa Pána Ježiša a vydal sa na cestu nasledovania ako Boží služobník.

Po maturite na Gymnáziu v Rajci pokračoval v štúdiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Po jej absolvovaní a zložení kaplánskej skúšky bol 2. augusta 2008 v chráme Božom v Spišskej Novej Vsi ordinovaný. Nastúpil ako kaplán do Nového Mesta nad Váhom. Ako kaplán pôsobil aj v Starej Turej, Trenčíne, Žiline a v Považskom senioráte. Po zložení farárskej skúšky si ho Cirkevný zbor ECAV Svätý Kríž − Lazisko zvolil za svojho duchovného pastiera a kazateľa Božieho slova. V cirkevnom zbore pôsobil tri roky. Počas nich svojou láskavosťou, obetavosťou a najmä zvesťou Božieho slova viedol na cestu nasledovania od tých najmenších po najstarších všetkých. Mal otvorené srdce pre núdznych, najmä pre chorých, ktorých navštevoval doma aj v nemocnici. Ochotne pomáhal kolegom, ktorí potrebovali pomôcť, a pracoval aj v mediálnom výbore LOS. Po všetkých cestách kráčal, mysliac na slovo Pánovo: „Ajhľa, idem, aby som plnil, Bože Tvoju vôľu.“ (Žid 10, 7) Veríme, že v poslušnosti Tomu, ktorý ho povolal do života aj do svojej služby, odišiel aj poslednou pozemskou cestou k Nemu do večnosti.
(K. Hudáková, seniorka Liptovsko-oravského seniorátu)

Fotografie: Martina Kováčiková

Galéria k článku