Podunajská vlna mieru sa končila v Ulme

Podunajská vlna mieru sa končila v Ulme

V sobotu 2. júla 2011 sa v Neu-Ulme a Ulme konalo záverečné zhromaždenie medzinárodného projektu Donau-Friedens-Welle – Podunajská vlna mieru. ECAV na Slovensku zastupoval brat generálny biskup Miloš Klátik.
Program sa začal biskupským fórom, ktorého cieľom bolo zhodnotenie priebehu tohto projektu, ako i celej dekády Desaťročia proti násiliu, jednotlivé jej podujatia, ako aj vyhodnotenie cieľov, ktoré si táto iniciatíva dala do programu.

V pohľade späť na medzinárodný projekt Donau-Friedens-Welle – Podunajská vlna mieru boli najprv predstavené všetky centrálne zhromaždenia, ktoré sa konali v šiestich krajinách pozdĺž Dunaja. Potom nasledovalo zhodnotenie celosvetového projektu „Desaťročia proti násiliu“, ktoré podal brat generálny tajomník Svetovej rady cirkví (SRC) Dr. Olav Fykse Tveit.

Hlavnú tému „Ľuďom poskytnúť domov“ a „Migrácia – menšinám dať domov“ otvorila sestra Claudia Dunckernová z Evanjelicko-luteránskej cirkvi v Bavorsku. Moderátorka Sabine Sauerová krátko predstavila biskupa každej zúčastnenej cirkvi Podunajskej vlny mieru a citovala ich odpovede na otázky, čo pre nich znamená migrácia. Brat generálny biskup povedal: „Migrácia pre mňa znamená... opustenie domova ako určitého zázemia, znamená cudzinu, osamotenosť, ale aj následné nové vzťahy, novú životnú situáciu pre ľudí, ktorí sa tak rozhodli urobiť; zároveň však znamená aj ovplyvňovanie života či kultúry určitého národa i ovplyvňovanie jeho náboženského života.“

Na záver biskupského fóra vyslovil každý biskup svoje ekumenické prianie. Brat generálny biskup povedal: „Moje ekumenické prianie, ktoré mám k migrácii v našej cirkvi, v našej krajine je vedieť poskytnúť potrebnú a účinnú pomoc – v rámci možností, veď náš blížny je každý, kto potrebuje našu pomoc. Je potrebné rešpektovať úctu k slobode daného človeka, ale tiež dbať na úctu k našej slobode. Nejde tu o „slobodu“ v zmysle anarchie, ale skutočnú slobodu, ktorá so sebou prináša práva, ale aj zodpovednosť i veľkú mieru disciplinovanosti.“

Potom nasledoval sprievod k ulmskému Münsteru, kde sa konali záverečné služby Božie pod biblickým mottom „Nech sa právo valí ako vody a spravodlivosť ako stály potok“ (Am 5, 24).

Kázňou slova Božieho na text „Sláva na výsostiach Bohu a pokoj ľuďom na zemi“ poslúžil brat generálny tajomník SRC Dr. Olav Fykse Tveit.

Jedným z bodov programu služieb Božích bolo vyjadrenie každého zúčastneného biskupa na tému, čo na neho osobne najviac zapôsobilo v súvislosti s uvedeným biblickým textom. Brat generálny biskup Klátik povedal: "Napomenutie. Beda tým, ktorí premieňajú právo na palinu a spravodlivosť hádžu na zem. (Am 5, 7) – Toto sme v našej krajine zažili aj vo vzťahu voči cirkvi a kresťanom. S Božou mocou a pomocou a Jeho riadením sme právo a spravodlivosť „zdvihli so zeme“. A je veľmi dôležité, ako s týmto pokladom naložíme. V súvise s tým je nastolená otázka: odkiaľ vziať silu a schopnosti na konanie práva a spravodlivosti. Silu a múdrosť môžeme čerpať od Pána Ježiša Krista, v meno ktorého sme pokrstení. Prostredníctvom Krstu svätého sme vložení do prúdu spravodlivosti. Základom našej spravodlivosti je to, že „ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista“( R 5, 1). Pán Ježiš nám dáva vodu, ktorá je „prameňom vody prúdiacej k večnému životu“ (J 4, 14). Ak žijeme z tohto vodného prúdu, nemôžeme ani prehliadnuť svojho blížneho, ani mu uškodiť. Keby Ámos žil dnes, zrejme by k svojim slovám pridal aj povzbudenie v tom zmysle, aby sme neopúšťali spoločné zhromaždenia, aby sme boli účastní v chráme Božom na službách Božích, pretože tam prijaté dary nám dodajú silu k tomu, aby sme život okolo seba menili k lepšiemu. Služby Božie, počúvanie Božieho slova a prijímanie sviatostí sú pre nás načerpaním vody a pripomenutím našich „vodných zásob“. Dary prijaté v spoločenstve veriacich nám umožnia, aby počas všedných dní mohli právo a spravodlivosť tiecť aj naším pričinením ako voda a stály potok. A aj pohľad napr. na Dunaj, ktorý spája naše krajiny, nám môže pripomenúť oveľa silnejšie a trvalé spojenie. Nás predovšetkým spája Krst svätý v meno Ježiša Krista, ktorý je darcom živej vody. On od nás požaduje, ale súčasne nám aj umožňuje, aby sme pre svoje okolie boli ako životodarná voda.”

Prostredníctvom medzinárodného organizačného tímu počas služieb Božích zazneli aj modlitby s vyjadrením starostí a nádejí veriacich, vybrané z dvoch košov označených slovami Starosti, Nádeje, ktoré boli umiestené na „Lodi mieru“, putujúcej na centrálne zhromaždenia do všetkých zúčastnených krajín. Brat generálny biskup povedal: "Verím, že Ježiš Kristus je živá voda pre všetkých a že každý má právo čerpať z prameňa vody života, z prameňa Božej lásky, spravodlivosti a milosti. Verím, že platí Kristovo zasľúbenie: Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. Trápi ma postoj tých ľudí, ktorí svoje poslanie kresťana a úloha a zodpovednosť, ktoré z toho vyplývajú, do väčšej či menšej miery ignorujú."

Záverečné zhromaždenie tohto medzinárodného projektu hudobne obohatili umelci, ktorí mali za jednotlivé krajiny záštitu nad projektom − Peter Maffay, manželia Hanushevsky a Fanni Völgyessy Csomor.

Galéria k článku