Náboženská sloboda vo svete: význam, stav a vývoj

Náboženská sloboda je civilizačnou témou. Medzi evanjelických farárov do Zvolena, na Všeobecnú pastorálnu konferenciu 13. mája 2019, ju priniesol osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, Ján Figeľ. Na nasledujúcich riadkoch vám ponúkneme časti zo samotnej prednášky.

Náboženská sloboda bola veľmi potieraná v 20. storočí, a je pod rastúcim tlakom aj v 21. storočí. V medzinárodnom práve je definovaná ako sloboda myslenia, svedomia, náboženstva. Reprezentuje základné ľudské právo, je súčasťou a základom dôstojnosti človeka. Náboženská sloboda je kriteriálna pre všetkých - veriacich a neveriacich, pre dobre spravovanú spoločnosť. A je teda aj nevyhnutným predpokladom pre integrálny, udržateľný rozvoj človeka, spoločnosti a potenciálu každej krajiny.
Medzinárodné právo ju uznáva osobitne od roku 1948, kedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Článok 18 znie:
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním predpisov.
Genocída, to je zločin zločinov. Bola definovaná po II. svetovej vojne. V roku 1948 bola prijatý aj Medzinárodný dohovor proti genocíde. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo “Nikdy viac!” genocída ako bol holokaust a jeho predchodcovia. Masové vyvražďovanie Arménov a Asýrčanov Osmanskou ríšou z rokov 1915-16 uznal Bundestag až v roku 2016, teda po sto rokoch! Neľudskými a likvidačnými boli nielen nacistické koncentračné tábory, ale aj sovietske gulagy. Nesmieme zabudnúť na genocídy v Kambodži, Rwande, Bosne, na Blízkom východe. Vystrieda toto “storočie genocíd” storočie nádeje? Alebo to bude storočie kontinuity, ako sa hovorí “bussines as usual”? To závisí od toho, čo vo svete aj u nás prevládne. Zlu sa vo svete darí hlavne preto, lebo má silných a všade prítomných spojencov. Sú to traja súrodenci zla: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú v nás a medzi nami, keď nám je jedno, čo sa deje vo svete, keď nepoznáme a nehľadáme pravdu, keď sa bojíme ozvať alebo niečo urobiť pre spravodlivosť.
Osobitnú ulohu majú náboženskí lídri a spoločenstvá. Ukázať, že náboženstvo v službe spoločného dobra nie je problém, ale odpoveď na problémy doby. Budovať kultúru dialógu, ktorá prekonáva nedorozumenia a predsudky, a vytláča zo spoločenstva a z verejného priestoru nenávisť či zneuzívanie viery.
Ak hlásame jedného Otca, práve náboženskí predstavitelia by mali reprezentovať viditeľné bratstvo, ktoré toto ohlasovanie logicky potvrdzuje. Napríklad historické stretnutia pápeža Františka a najvyššej autority sunnitského islamu Veľkého Imáma Al Ahzar v Káhire sú nasledovaniahodným príkladom. Sú zrozumiteľné pre jednoduchých ľudí viac ako mnoho dokumentov a vyhlásení. Obrana rovnakej dôstojnosti každej osoby znamená priznanie a rešpektovanie jej práv a slobôd, ale aj vyžadovanie povinností a zodpovednosti od každého.
Preto potrebujeme dvíhať povedomie a informovanosť o dôležitosti náboženskej slobody pre všetkých, úcty k ľudskej dôstojnosti každého človeka. Potrebujeme prebúdzať svedomia k ľudskosti a zodpovednej solidarite. Cesta z každej krízy vedie cez zdravý rozum a živé svedomie.
Sloboda je vzácny dar. Pozýva nás k zodpovednosti za ňu, za jej obsah, zmysel, naplnenie. Zodpovedná sloboda - to je zrelá odpoveď. Naša zodpovednosť sa nekončí plotom dvora, ani na hraniciach Slovenska. Či bude svet v 21. storočí lepším ako v predchádzajúcom, závisí aj od nás. Bude lepším, ak bude medzi nami viac ľudskosti a solidarity.

Jana Nunvářová, tlačová tajomníčka ECAV | 14.5.2019

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart