Spomienkové služby Božie v Ilave

Spomienkové služby Božie v Ilave

Na sviatok Svätej Trojice v nedeľu 11. 6. 2017 sa v Ilave konali spomienkové služby Božie s prisluhovaním Večere Pánovej pri 75. výročí uväznenia biskupa Fedora Fridricha Ruppeldta v ilavskej väznici v roku 1942.
V novozrekonštruovanej kaplnke Rímskokatolíckej cirkvi Sv. Trojice sa početnému bohoslužobnému zhromaždeniu výkladom Božieho slova prihovoril generálny duchovný Ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR Marian Bodolló na základe textu z J 18, 1 − 11:
„Len málo scén v Biblii ukazuje Ježišove kvality tak, ako zatknutie v záhrade. Dokonale je tu vykreslená Jeho odvaha. V čase Pesachu bol spln, ale nepriatelia aj tak prišli s fakľami a lampami. Prečo? Nepotrebovali predsa vidieť na cestu. Skôr si mysleli, že budú hľadať vo všetkých škárach a kútoch záhrady. A Ježiš namiesto skrývania vystúpil pred nich a spýtal sa ich: ,,Koho hľadáte?“ Odpovedali Mu: ,,Ježiša Nazaretského.“ Riekol im: ,,Ja som.“ Muž, o ktorom si mysleli, že Ho budú hľadať skrývajúceho sa v stromoch a jaskyniach, stojí tu priamo pred nimi s nádherným vzdorom. Tu je odvaha muža, ktorý bude čeliť veciam.
Ako by sa mal prejaviť odvážny muž? Nepozná strach pred čestnou smrťou ani pred tým, čo bezprostredným nebezpečenstvom vo vojne hrozí. Preto je odvážnosť spojená s bolesťou a právom býva chválená. Lebo ťažšie je znášať veci bolestné ako zdržiavať sa vecí príjemných.
Na potvrdenie vyššie povedaného treba citovať slová nášho evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho z hymnickej piesne: Kto za pravdu horí. Dokonale vyjadruje, čo všetko musí človek podstúpiť, aké boje zvonka i tie vnútorné zviesť, aby obstál ako pevný, ušľachtilý, dobrý, čestný, teda šľachetný. ,,Kto si stojí v slove, čo priam zhŕkne svet, komu nad statočnosť venca v svete niet, koho dar nezvedie, hrozba neskloní Tomu moja pieseň slávou zazvoní.“
Ako príklad odvahy by sme mohli uviesť v tých časoch mladého farára Fedora Fridricha Ruppeldta, neskoršieho biskupa Západného dištriktu ECAV, ktorý bol nielen členom, ale aj spoluorganizátorom Zboru turčianskych dobrovoľníkov. Dobrovoľníci zo severného Slovenska sa organizovali, aby bránili novú republiku proti maďarským jednotkám, ktoré chceli zabrániť vzniku Česko-slovenskej republiky a oddeleniu sa Slovenska od Uhorska. Aj Fedor Ruppeldt pôsobil v týchto jednotkách v roku 1919 ako poľný kurát, čiže ako vojenský duchovný. Zbor mal v sebe aj ducha solidarity, pretože sa robili dobrovoľné zbierky, s ktorými sa Zbor stal zakladajúcim členom Matice slovenskej i Muzeálnej slovenskej spoločnosti a prispel aj na pomník generála M. R. Štefánika. Fedor Ruppeldt nakoniec išiel priamo do politickej práce a prijal funkciu poslanca za Republikánsku stranu v pražskom parlamente. Neskôr sa ostro postavil proti vznikajúcemu nacizmu v Nemecku. Za Slovenského štátu bol zatknutý gardistami a uväznený v ilavskej väznici.
Tak ako Všemohúci pomáhal svojim verným v minulosti, pomáha aj dnes nám. Spolu znášame ten istý údel človečenstva, že v pote tvári budeme dorábať svoj chlieb. Ani bez problémov, ťažkostí a bolestí nikdy nebudeme. No je viac ako isté, že všetky naše trápenia nikdy nebudú také veľké ako sila, ktorá stojí za nami. Preto ju načerpajme z Jeho svätej Večere, ktorá sa nám aj dnes tu zhromaždeným ponúka. Ona nás prenesie a podrží aj v tých najťažších chvíľach, kdekoľvek sa budeme pohybovať. Preto dnes nielen verím, ale aj prosím Všemohúceho, aby sa aj pri nás naplnili Jeho slová: ,,Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“

Liturgiou poslúžili bratia Dušan Vaňko a Michal Tökoly. Večeru Pánovu prisluhoval za spoluúčasti prítomných duchovných brat Ľubomír Marcina, ktorý predstavil aj historický Ilavský kalich z roku 1611, nemého svedka zašlej a bohatej histórie evanjelickej cirkvi v Ilave, zreštaurovaný vďaka Považskej cementárni Ladce v zlatníckej firme v Krakove. Organovou hrou služby Božie sprevádzal Ing. Martin Melišík, PhD. Zvlášť dojemne a mohutne zaznela Ruppeldtova pieseň „Ó, láska Božia v Kristu zjavená“. Na spomienkových službách Božích sa okrem cirkevníkov z košeckého a považskobystrického cirkevného zboru zúčastnili aj pracovníci Strediska Evanjelickej diakonie v Košeci, zástupca Konfederácie politických väzňov Slovenska a ďalší vzácni hostia z regiónu.

Po skončení spomienkových služieb Božích v sme sa presunuli k pamätnej tabuli na múre ilavskej väznice, kde zaznela modlitba a bola položená kytica kvetov ako spomienka na väznených evanjelických kňazov, medzi ktorými bol aj biskup Pavel Uhorskai. Na záver zaznela biblická pieseň „Kto za pravdu horí“.

Naša veľká vďaka patrí všetkým, ktorí tieto spomienkové služby Božie zorganizovali: Stredisku Evanjelickej diakonie v Košeci, Rímskokatolíckej farnosti v Ilave a bratovi dekanovi Petrovi Hrenákovi za prepožičiavanie kaplnky na konanie evanjelických služieb Božích, ktoré sa na tomto mieste začali konať pred 17 rokmi.

Nech Pán aj naďalej požehnáva túto duchovno-pastoračnú službu pre našich bratov a sestry vo viere v starobylej Ilave, ktorá v minulosti bola baštou evanjelickej cirkvi celého Považia. Nezabúdajme na našich martýrov v zmysle biblických slov Žid 13, 7: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“

Galéria k článku