Oslava Dňa matiek v Prievidzi

Oslava Dňa matiek v Prievidzi

Prvá májová nedeľa je spojená s oslavou materstva. V tomto roku sme sa rozhodli, že spojíme oslavu Pána Boha a oslavu materského požehnania do jedného celku, a tak služby Božie v Prievidzi sa 8. mája 2016 niesli hlavne v znamení ďakovania za dar materstva.
Doteraz sme si oslavu Dňa matiek pripomínali formou misijného popoludnia, teraz sme sa rozhodli pre zmenu. Pripomienka Božieho daru materstva sa uskutočnila v rámci služieb Božích, ktoré sa v tento deň konali len v Prievidzi, preto sa do kostola v okresnom meste dostavili veriaci zo všetkých filiálok nášho zboru. To tiež zvýraznilo atmosféru a slávnostný charakter tejto chvíle.

Už od úvodných chvíľ služieb Božích sa formoval hlavný motív smerom ďakovania za Božiu milosť, ktorou obdaril ženy − matky. Či už v modlitbách brata kaplána, alebo v kázni sestry farárky. Výber piesní tiež zvýraznil podstatu dnešnej oslavy. No a po kázni nasledoval ďalší prílev vďaky Pánovi, ale aj všeobecne (a možno aj konkrétne) žene − matke. Začal ho brat Miloš Krpelan recitáciou básne a pridali sa deti recitačným pásmom, ale aj piesňami, za ktoré zožali zaslúžený potlesk. Veru, nechce sa veriť, že mnohé zo slov, ktoré v týchto chvíľach zazneli z detských úst, sa nevenovali aj konkrétnej osobe, práve vtedy sediacej v kostolnej lavici.

Potom však prišiel rad aj na plody materstva, a tak deti predkonfirmačného veku boli pozvané pred oltár na požehnanie. Bolo milé sledovať istotu niektorých jedincov, s ktorou pristúpili a pokľakli, ktorá kontrastovala s bojazlivosťou tých menších, ktorí prišli až po chvíľke rodičovského presviedčania a pre istotu aj (zvyčajne) s oteckom za chrbtom. O to viac to ubezpečilo nás prizerajúcich, že Pán je v týchto chvíľach s nami. Ďakujeme!

Vďaka ochotným členom zboru bolo po skončení služieb Božích do čoho „zobnúť“ aj vo vestibule kostola, ale najdôležitejším bodom tejto chvíle boli osobné rozhovory a vzájomné bližšie spoznávanie sa. Teraz sa práve prejavil moment celozborovosti akcie, keď sa spolu rozprávali ľudia, ktorí by sa za bežných okolností možno nestretli, a pritom majú tak veľa spoločného.

Galéria k článku