Deň Tatranského seniorátu 2016

Deň Tatranského seniorátu 2016

Už tradične je 15. september v Tatranskom senioráte venovaný stretnutiu evanjelikov seniorátu v niektorom cirkevnom zbore. V tomto roku to bol CZ vo Švábovciach. Témou stretnutia bolo: Sme ospravedlnení! Veríme tomu?
Úvodnú pobožnosť a predstavenie hostí mal brat farár Michal Findra. Potom sa začala práca v skupinách nad témou dňa − osobitne deti so sestrami, ktoré majú na starosť detskú besiedku a Evanjelickú materskú školu v Švábovciach, mládež s Michalom Findrom , stredná generácia s biskupom v. v. Sliezskej cirkvi evanjelickej Stanislavom Piętakom a staršia generácia s Borisom Mišinom, farárom z CZ Bratislava Legionárska.

Mládežníci po úvodnom zoznámení riešili prípadové štúdie o milosti. Niektoré zo života mládežníkov, iné z obdobia 2. svetovej vojny. Potom sme spoločne uvažovali nad Božou milosťou nad príbehmi z L 14: príbeh uzdravenia v sobotu, príbeh na hostine, pozývanie hostí, podobenstvo o hostine. Ku každej časti sme mali osobné otázky k pochopeniu milosti. Nasledovala otázka viery. V biblických príbehoch sme vnímali dôveru v Pána Ježiša. V prípadových štúdiách sa dalo aj nedalo dôverovať ľudskej milosti. Napokon sme jednoznačne potvrdili reformačný odkaz, že milosť Božia, ktorú vierou prijímame, je postačujúca pre záchranu hriešnika. Ako uistenie o Božej milosti a životu z nej sme na záver dotvorili naše pozvánky na záložky, keď sme k veršom Ef 2, 8 − 9 pridali nalepením papiera verš Ef 2, 10.

Na úvod stretnutia strednej generácie zaznela zásadná otázka: Prečo je spása zadarmo? Ak by sme niečím prispeli, robili by sme si nárok na náš podiel na záchrane, ale my nemáme čím prispieť. V Izaiášovi 45 sa hovorí o tom, že len u Hospodin je spravodlivosť, On jediný dáva spasenie. Nám sa spasenie ponúka zadarmo, ale ono nebolo dosiahnuté zadarmo, ale obeťou Pána Ježiša Krista. Bonhoeffer píše o lacnej milosti, vyprázdnenej, nebiblickej, ktorá hlása odpustenie hriechov bez pokánia, kde sa netúži po vyslobodení z hriechu. Lacná milosť znamená ospravedlnenie hriechu, a nie hriešnika. Prijatie Božej milosti je aj ponižujúce pre telesného človeka, stále si myslí, že si to zaslúži, že má čo ponúknuť. Ďalej sme sa zaoberali životu z milosti Božej. Je dôležité každodenné pripomínanie, čo Pán Ježiš pre nás urobil a z čoho sme vykúpení − vedie nás to k vďačnosti a prosbám o milosť pre ďalších. K životu z milosti patrí aj pojem znovuzrodenie, ktorý sa niekedy napáda ako neevanjelický a sektársky. Je potrebné si preštudovať Obranu augsburského vyznania, kde F. Melanchton hovorí, že nestačí informácia evanjelia, ale je potrebné prijatie vierou, potom nastáva zmena života a znovuzrodenie. Venuje sa tomu Formula svornosti, Šmalkaldské články − ak nie sú skutky, potom ani viera nie je pravá. K životu z milosti sme mali mnohé príklady Božích služobníkov z Tešínska i zo Slovenska: Karol Kuzmány a aj biblické dôkazy: vdova v Sarepte, Náman Sýrsky. Máme stále rásť v milosti a byť užitoční až do staroby ( 92, 14 − 16).

Staršia generácia sa s bratom farárom zamýšľala nad textom Mt 18, 23 − 35, kde je kráľovstvo nebeské podobné človeku kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Ten sluha, ktorému na prosby kráľ odpustil vysoký − nesplatiteľný dlh nebol ochotný odpustiť neporovnateľne menší dlh svojmu spolusluhovi. Aj my máme nesplatiteľný dlh voči Pánu Bohu. Boh poslal svojho Syna, aby On splatil náš dlh. Vo vyznaní viery vyznávame − veríme v hriechov odpustenie. Či za to robíme úprimné pokánie? V dobe Martina Luther cirkev požadovala: zaplať a budeš mať odpustené, alebo uložíme ti trest a po splnení budeš mať odpustené. Martin Luther sa štúdiom Biblie (R 3, 24) uistil, že ospravedlnení bývame zdarma z Božej milosti, skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi. Biblia nehovorí, že potom budeme ospravedlnení, ale že On nás už omilostil. Na nás je, aby sme tomu verili a boli milosrdní a láskaví aj my k svojmu blížnemu.

Popoludní herci z Košíc predviedli pásmo Hudba života Antonína Dvořáka. Biblické piesne v jeho živote sú svedectvom zápasu, ktorým vo svojom živote prechádzal. A. Dvořák prežíva Božiu moc a ospravedlnenie vo svojich piesňach. Svedčí o tom zhudobnenie 23. žalmu Hospodin jest muj pastýř alebo Spívejte Hospodinu píseň novou a ďalšie.

Za tento požehnaný deň patrí vďaka Pánu Bohu a všetkým organizátorom, CZ ECAV Švábovce a sestrám za príjemné pohostenie. Nech Pán Boh požehná aj budúcoročný Deň Tatranského seniorátu, ktorý sa má uskutočniť pri príležitosti 300. výročia Dreveného kostola v Kežmarku.

Z výpovedí účastníkov zostavil

Galéria k článku