Beľania na návšteve v Klenovci

Cirkevníci zo Spišskej Belej pod vedením sestry farárky Evy Germanovej v nedeľu 9. októbra 2016 navštívili bratov a sestry v CZ ECAV Klenovec. Cestou sa zastavili aj v Evanjelickom gymnáziu v Tisovci.

Tiché nedeľné a podľa dátumu v kalendári aj primerane chladné ráno a v ňom skupina ľudí pri evanjelickom kostole čakala na svoj autobus. Nie, nepresťahovala sa zastávka autobusu v našom meste. To len náš cirkevný zbor sa rozhodol prežiť nedeľu 9. 10. 2016 nie celkom obyčajne, ale priateľskou návštevou CZ ECAV na Slovensku Klenovec. Malá Betka usilovne asistovala pri kontrole súpisky cestovateľov a s radostným zvolaním „už idú“ vítala posledných prichádzajúcich výletníkov.

Aby bolo pred cestou všetko v poriadku, bolo nutné zobrať do úvahy fakt, že aj technika je občas „hladná“ a treba ju „nakŕmiť“. A tak, kým sa na čerpačke v Spišskej Belej do nádrže autobusu dopĺňalo potrebné palivo, posádka zložená z členov z Krížovej Vsi, Spišskej Belej a Slovenskej Vsi sa pred cestou stíšila a v krátkej modlitbe sme sa poďakovali Pánu Bohu za možnosť ísť na tento výlet a zároveň sme prosili o Jeho ochranu nielen pre nás výletníkov, ale aj pre tých, ktorí z rôznych dôvodov na tento výlet s nami ísť nemohli. Po skompletizovaní posádky o dvoch členov z CZ Kežmarok sme sa už vydali na cestu dlhú, kľukatú, do kopca i z kopca, ale s priamym cieľom - návšteva Klenovca a tamojšieho cirkevného zboru. Pán šofér nás v autobuse všetkých privítal a poprial tiež príjemnú cestu a poďakoval, že sme sa rozhodli na tento výlet využiť práve jeho služby.

Cesta bola príjemná a pohodová a pre mnohých to bola prvá cesta do týchto končín našej vlasti. Kochali sme sa pohľadom na nádhernú okolitú krajinu zaliatu rannými slnečnými lúčmi a odetú do jesenných šiat - naše oči vnímali krásu a mohutnosť gemerských kopcov, dolín a lesov, ale aj chudobné a skromné dedinky a práve vtedy sme si uvedomili, že v našej Spišskej Belej naozaj máme byť za čo vďační Pánu Bohu.

Okolo 9.15 hod. sme šťastne dorazili na plánovaný bod určenia - pred zborový dom v Klenovci, kde nás už očakávali a milo privítali domáci členovia zboru, niektorí i v krojoch, čo bolo veľmi pekné. Ponúkli a pohostili nás kávou, čajom i slano-sladkým chutným občerstvením. Keďže Klenovec je domovským zborom manžela našej pani farárky a zborom, kde naša pani farárka tiež vykonávať svoju farársku profesiu, samozrejme, že nás privítali aj im blízki a najmä rodičia brata Ľubka Germana. Nečudo, že Betka sa hneď rozbehla v ústrety svojim starým rodičom a v zborovom dome sa cítila ako doma.

Po obdivovaní krás okolitého kraja prišiel na rad prvý „oficiálny“ bod programu dňa, a to spoločné služby Božie v kostole so začiatkom o 10.00 hod. („všetko v poriadku, Richard, stihli sme to včas..“) pod „vedením“ brata námestného farára Mgr. Romana Roskoša. Kázeň slova Božieho poučila a vystúpenie domáceho folklórneho súboru i nášho zborového spevokolu spestrili obvyklý program služieb Božích. Po ich skončení sme sa ešte raz usadili späť do lavíc, aby nám pri krátkom „kostolnom posedení“ brat farár Roskoš spolu s bratom seniorom Mgr. Dušanom Germanom i s manželkou porozprávali o histórii ich kostolíka, povedali niečo i zo súčasného diania v cirkevnom zbore a o prebiehajúcich rekonštrukčných či opravných prácach na kostole. Potom nás previedli cez „dvor“ aj na ich starú faru a ukázali za doskami ukryté skvelé ubytovacie možnosti pre deti s tým, že ak by bol záujem, radi ich poskytnú aj nám. (Žeby sme niekedy zorganizovali letný tábor pre deti práve v Klenovci? Určite by bolo skvelé a zaujímavé stráviť tam pár dní a môcť obdivovať a „prekutať“ tú krásnu okolitú prírodu a oboznámiť sa aj s obcou a jej históriou i súčasnosťou... Uvidíme, čo budúcnosť prinesie.)

Uvoľnená a príjemná atmosféra sa spolu s nami preniesla aj do miestnej reštaurácie, kde tety kuchárky pre nás pripravili výborný obed. Najedli sme sa chutne a výdatne „až po uši“ a výborné boli aj tie „nafúknuté“ koláče na stoloch. Posilnení obedom sme sa pomaly presunuli na Obecný úrad v Klenovci, kde nás čakalo slávnostné privítanie v obradnej sieni pracovníčkami i samotnou pani starostkou Mgr. Zlatou Kaštanovou. V príhovore nám v stručnosti predstavila dejiny i súčasnosť obce Klenovec a určite nielen ja vďaka tejto návšteve o. i. už nikdy nezabudneme na to, že práve v tejto obci bol zlapaný náš národný hrdina Juraj Jánošík. Sprievodný kultúrny program predstavil tamojší folklór, potešil oko a zabavil uši prítomných a hra na harmonike i spev „uja v kroji“ boli také chytľavé, že úplne logicky roztancovali malú Betku. Samozrejme, že sme sa všetkým účinkujúcim poďakovali veľkým potleskom i odovzdaním drobných prezentov. Naša pani farárka zase dostala kyticu kvetov od domácich ako poďakovanie za to, že sme sa ako zbor rozhodli navštíviť práve ich obec. Nám všetkým bolo cťou sa na záver podpísať do pamätnej knihy obce a na pamiatku každý z nás dostal ako darček Jánošíkov zlatý dukát. Ešte raz sme sa poďakovali za príjemné chvíle a pri prechádzke späť do zborového domu sme obdivovali blízke okolie, najmä „námestíčko“ s pamätníkom hrdinom SNP i pamätné tabule významných osôb na budove obecného úradu.

V zborovom dome bolo na programe „debatné“ poobedie. Brat Ľubko German predstavil náš cirkevný zbor i pomocou krátkej prezentácie a fotiek z našich aktivít, a táto prezentácia bola zakončená kvízovými otázkami za drobné odmeny. Obstáli sme všetci na výbornú, keďže sme úspešne a s úsmevom zvládli aj „knedlíkovú problematiku“. Následne domáci brat farár predstavil ich zbor, činnosť a aktivity a prítomní domáci členovia CZ tiež povedali niečo o činnosti a dianí v ich spoločenstve. Záver patril pozvaniu členov CZ Klenovec na návštevu nášho zboru, mesta i kraja pod Tatrami. Ako „upútavku“ sme rozdali propagačné materiály o regióne Belianskych Tatier a veríme, že už čoskoro nás poctia svojou návštevou. Spoločne prežitú nedeľu sme spečatili piesňou s gitarovým sprievodom brata farára Roskoša, ktorá bola slovami trefne prispôsobená práve tomuto dňu. Príjemné a veselé posedenie a zároveň aj celý náš pobyt sa tým priblížil k svojmu záveru a zakončili sme ho pri sladkom i slanom občerstvení, opäť dobre padla káva i čaj a priateľské rozhovory s domácimi.

„Záverečná“ v Klenovci padla okolo 17-tej hodiny, kedy sme sa všetci na schodoch pred zvonicou a kostolom usmievali do objektívu fotoaparátu, aby sa „narodila“ spoločná fotka ako „dôkazový materiál“ z tohto výletu.

Po rozlúčení sa s hostiteľmi sme sa za všetko poďakovali a disciplinovane nastupovali do autobusu. Kto potreboval, pred cestou sa ešte „posilnil“ Kinedrylom, aby aj cesta späť bola pohodová a bez žalúdočných „mimoriadností“. Avšak už po pár kilometroch nasledovala zastávka v Tisovci. Dôvod? Krátka návšteva tamojšieho evanjelického gymnázia. Na jeho pôde nás veľmi milo privítala osobne pani riaditeľka PhDr. Helena Pašiaková, PhD. Previedla nás nielen učebňami gymnázia, ale slovne i jeho históriou od samotného vzniku až po súčasnosť. Spomenula pár slov aj o procese výučby. Potešila sa, že pri príležitosti tejto návštevy nám môže pochváliť i jedného bývalého žiaka práve z Klenovca a zároveň mu poďakovala, že nezabudol na svoje gymnázium a na našej výletnej púti sme ho neobišli. (Brat Ľubko German, aj my ďakujeme za vybavenie tejto exkurzie a možnosť pozrieť si školu, ktorá dáva študentom aj iné, než len vedomostné základy do života. A ty, Zuzka, neroň slzičky, veď ktovie, či už o rok tiež nebudeš sedieť v niektorej triede práve na tomto tvojom vysnívanom gymnáziu...)

Po tejto miniexkurzii sme sa už pohodlne usadili na svojich miestach v autobuse a vyrazili na cestu domov. Pán šofér nám sľúbil, že tak ako aj ráno, aj teraz pôjde celý čas len „rovno“, aby nám nebolo zle. Tak sme mu opäť verili a zverili sa jemu i do Božích rúk a vydali sa na spiatočnú cestu osladenú výbornými koláčmi, ktoré nám Klenovčania pribalili. Niektorí vo vzájomných rozhovoroch, niektorí len tak v tichu, sme si tentokrát pohľadmi vychutnávali krásy okolitej gemerskej prírody pri západe slnka s konštatovaním, že sme spoločne prežili deň, ktorý „pohladkal na duši“. Unavení z cesty, ale s úsmevmi na tvárach a príjemnými dojmami v srdci sme okolo 19-tej hodiny šťastne dorazili domov. Zamávajúc si navzájom, sa každý rozišiel tým svojím smerom, aby doma mohol rozpovedať o zážitkoch z tohto výletu a o tom, aký krásny deň nám Pán Boh požehnal a doprial spoločne prežiť. Preto nielen Jemu, ale určite aj pani farárke a jej manželovi, ktorí to všetko zabezpečili a zorganizovali, patrí naša úprimná vďaka.

Foto: Ľuboš Ulbrich

Zuzana Andrášová, CZ ECAV Spišská Belá | 19.10.2016

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart