Sviatok Cyrila a Metoda - 5. júla 2015

Každoročne si na Sviatok Cyrila a Metoda pripomíname príchod vierozvestov Konštantína - Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863, ako aj význam ich pôsobenia a diela pre našu súčasnosť.
Text: 2Kron 20, 18 – 20
Piesne: ES č. 512, 508

Zamyslenie nad Božím slovom:
Náš biblický text opisuje udalosti v Judskom kráľovstve po tom, ako sa po Šalamúnovej smrti rozpadlo na dve časti. Jóšáfát bol po Šalamúnovi v poradí štvrtým kráľom. Bol jedným z mála kráľov, ktorých vláda je hodnotená pozitívne, aj keď i on, ako každý človek, mal svoje „muchy“. Pre celé Judsko to bol veľmi ťažký čas. Ammónci, Moábci a obyvatelia Seírskeho pohoria spojili svoje sily a vytiahli proti Judsku. Kráľ Jóšáfát dal zhromaždiť obyvateľov krajiny a Biblia viackrát spomína, že začali hľadať Hospodina. Kráľ veľmi dobre vedel, že nemajú šancu, pretože počet nepriateľov ich niekoľkonásobne prevyšuje. Po hlasnej modlitbe sa z davu prítomných ozval nejaký muž a povedal, že to nie je ich boj, ale Boží. Znelo to určite milo, ale ako dôverovať takým slovám, keď viete o prichádzajúcej armáde? Napriek tomu Jóšáfát týmto slovám uveril a svoju armádu postavil na koniec údolia. Mali len čakať. Ale otázka je: Na čo alebo na koho? Priznám sa, že táto oddanosť a dôvera v Božiu moc ma vždy fascinovala. Ide o všetko a vy nehľadáte žiadnu inú pomoc, nerobíte paniku, len sa spoliehate na to, že Boh niečo urobí. A ani netušíte, čo to bude. Takisto odvážne pôsobí aj to, čo urobili Cyril a Metod, keď sa vybrali do cudzej krajiny, aby jej obyvateľom priniesli evanjelium. Nemali žiadne istoty, žiadne záruky, žiadne bočné dvierka. Mali len vedomie Božej blízkosti a Božieho požehnania. Toto je dôvera, ktorej sa potrebujeme učiť v našich chorobách, v našom utrpení, v našich problémoch v rodinách. Nehovorím: Nechoďte k lekárovi..., ale čokoľvek riešite, začnite na kolenách v úprimnom rozhovore s Bohom. To je základ, podstata dôvery v Boha a Božiu moc. S vedomím, že nech sa to akokoľvek vyvinie, Pán Boh vie, čo robí. Je prejavom nedôvery, keď modlitba je často až tým posledným spôsobom, ktorým riešime svoje problémy. Situácia kráľa Jóšáfáta nás má naučiť, že ak sa spoliehame na Hospodina, nebudeme zahanbení. Tesne pred stretom s judskými vojakmi došlo v nepriateľskom tábore k veľkým konfliktom, a tak sa celý boj konal medzi Moábcami, Amóncami a obyvateľmi Seírskeho pohoria. Tak, ako povedal Hospodin: nebol to ich boj. Amen.

Modlitba:
Drahý Bože, nauč nás skutočne Ti dôverovať a spoliehať sa na Teba v ťažkých chvíľach nášho života. S obdivom dnes myslíme na vierozvestcov, ktorí prišli na naše územie zvestovať Tvoje slovo s vedomím, že slúžia Tebe a Ty ich dielo požehnáš. Aj tu vidíme, že tí, ktorí sa spoliehajú na Tvoju moc, nebývajú zahanbení. Vďaka, Pane Ježiši, že Ty si nám prisľúbil svoju prítomnosť na každom mieste a my vieme, že nikdy nie sme sami. Amen.

Hrad prepevný, Tranoscius, 2014