(F 3, 17 – 21; Mt 22, 15 – 22) Otázka Ježišových odporcov (farizeji, herodiáni – mienkotvorná skupina židovstva), či “slobodno platiť cisárovi daň, a či nie”, má svoje pozadie. V tom čase bolo židovské kráľovstvo v područí rímskeho cisára a za udržiavanie okupačného vojska odvádzať daň. Daň vyberali uradníci (publikáni), nazývaní tiež colníci. Pre židovstvo bola vláda cisára striktným protikladom vlády Božej.
V tom spočívala aj zákernosť otázky položenej Ježišovi. Keď Ježiš skutočne zvestuje kráľovstvo Božie, mal by platenie dane cisárovi odmietnuť. Tým by však odmietol uznať vládu cisára a Židia, aby sa ho zbavili, mali by príležitosť obžalovať Ho za odpor voči cisárovi. Farizeji totiž očakávali, že odmietne platenie dane, a zároveň dúfali, že sa pridá k nim.
Jednoznačne to bola v oboch prípadoch pasca nastavená Ježišovi. Ale keď Mu farizeji ukázali peniaz na platenie dane s obrazom cisára, podrobuje sa aj On povinnosti. Aj zbožní rabíni, či chceli, alebo nechceli, museli daň, aj keď s odporom, platiť.
To platí stále pre každého, kto sa ako veriaci dostane do konfliktu so spoločenským zriadením, ktoré je proti Jeho presvedčeniu. Pokiaľ zároveň využíva všetky vymoženosti danej spoločnosti, má k nej aj povinnosti. Ježiš je tu príkladom, ako je dôležité triezvo hodnotiť situáciu a nedať sa strhnúť (zeloti, horlivci, fanatici) k ozbrojenému povstaniu proti svetskej moci, aj keď ide o Božie záujmy.
Treba povedať, že v danej situácii sa Ježiš vyhol jednoznačnej odpovedi na otázku “čí je obraz a nápis” na peniazi. Je dôležité si všimnúť aj prvú časť odpovede: “Dávajte cisárovi, čo je cisárovo,” no na tú druhú: “…a čo je Božie, Bohu” je potrebné uprieť väčšiu pozornosť.
V čom spočívalo Ježišovo poslanie? Prišiel hlásať a založiť na tejto zemi Božie kráľovstvo. Jeho vláda nadobudlae prioritu nad všetkými vládami a mocnosťami tohoto sveta. Ježiš sám vyhlásil, že Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, ale zatiaľ sa (v tom čase) ešte neprejavilo, lebo ešte “neprišla Jeho hodina” (Mt 26, 45). Keď sa Ježiš prejaví ako Mesiáš (Vykupiteľ a Spasiteľ sveta) svojou smrťou a zmŕtvychvstaním, nastane nový vek s jedinou, a to Božou vládou. Na to myslel Ježiš, keď v druhej časti odpovede povedal: Dávajte Bohu, čo je Božie.
Dalo sa očakávať, že nad veľkou múdrosťou Ježišovou sa poslucháči zadivili. Najprv preto, že odobril platenie dane cisárovi. Osobitne, veď to bolo Jeho poslanie, ich však chcel priviesť k tomu, aby si zodpovedali základnú otázku: César alebo Kristus? Tým je táto otázka položená pre všetky časy každému.
Vzťah k zemským veciam je len dočasný alebo aj vynútený a je potrebné dať Bohu, všetko čo Mu patrí. Tu mali Ježišovi odporcovia možnosť prijať kráľovstvo Božie, ktoré v ňom prichádza. Nestalo sa tak a je to svojím spôsobom výstraha.
Z rozhovoru – sporu si osvojme toto: Prvá otázka, skutočne významná je: Či dávame Bohu to, čo Mu patrí, či v Neho veríme ako jediného pravého Pána, ktorý bol vyjavený v Ježišovi Kristovi, či je pri našom dočasnom vzťahu k zemskej ríši viditeľné, že uznávame Božie kráľovstvo.
Druhá otázka znie: Či veci tohto sveta považujeme za predbežné a pominuteľné a či ich hodnotíme pred tvárou Božou zodpovedne. Boh je najvyššou inštanciou. Kto Ho ako takého prijíma, počína si zodpovedne.
Ľudovít Muntág | 9.11.2007
Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart