20. nedeľa po Svätej Trojici

(Ef 5, 15 – 20; Mt 22, 1 – 14) Biblický text obsahuje pozvanie, ktorého hodnota je neobyčajne vysoká. Sám kráľ pozýva hostí na svadbu svojho syna. Už tým, že je to pozvanie od kráľa, odmietnutie by znamenalo uraziť kráľovský majestát. I napriek tomu sa stalo, že viacerí z pozvaných sa na svadbe – s udaním rôznych dôvodov – odmietli zúčastniť.

U každého to boli osobné dôvody, vyplývajúce z každodenného života, ktoré neohrozovali ani zdravie, ani život pozvaného. Odmietnutie pozvania a zhanobenie či zabitie sluhov – poslov vyvolalo u kráľa taký prudký hnev, že týchto ľudí dal zahubiť.
V tomto podobenstve nám evanjelium oznamuje svetodejinnú udalosť. Je ňou príchod na svet Ježiša Krista, Božieho Syna, skrze ktorého Boh prejavil úmysel zjednotiť všetkých ľudí sveta a pozvať ich do svojho kráľovstva. „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal...“ Aj keď Boh svoje pozvanie zopakoval (a platí dodnes) s uistením, že je všetko pripravené, pozvaní zhanobili Božích prorokov a poslov a Božieho Syna ukrižovali. Boží hnev sa prejavil v tom, že nepriatelia zborili mesto Jeruzalem a jeruzalemský chrám a izraelský národ bol zbavený Božej priazne.
Kráľovská svadba však zostala pripravená. Sluhovia dostali nové poverenie: pozvať na svadbu všetkých, ktorých nájdu, či dobrých, alebo zlých. Evanjelium – dobrá zvesť o spáse skrze Ježiša Krista – je ponúkané každému. Tým je povedané aj to, že i dnes sú v cirkvi ľudia, ktorí sú pravo veriaci a iní neveriaci. Rozpoznať to však nie je v moci človeka. Keď sa kráľ prišiel pozrieť na zhromaždených, našiel tam človeka, ktorý nemal na sebe svadobné rúcho. Kráľ sa nahneval a rozkázal sluhom, aby ho vyhodili do vonkajšej tmy.
Týmto posledným obrazom z udalosti Boh oznamuje, že sám vyriekne spravodlivý súd. Ľudskými slovami sa nedá opísať ani nádhera Božieho kráľovstva a večného života, ani hrôza zatratenia. Jedno je však isté: že tí, ktorí neprijali a neprijmú od Boha dar spasenia a večného života skrze Ježiša Krista, budú odsúdení na večné zahynutie. Je to Ježišovo dôrazné napomenutie.

Otázka znie: Prijali sme v Ježišovi ponúknutú Božiu lásku a žijeme v nej? Potom nás od Boha nemôže nič odlúčiť.

Ľudovít Muntág | 21.10.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart