170. výročie narodenia S. H. Vajanského

170. výročie narodenia S. H. Vajanského

Minulý rok sme si pripomenuli 100. výročie od úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského, básnika, prozaika, politika a publicistu, najstaršieho syna evanjelického farára J. M. Hurbana. Dnes, 16. januára 2017 si pripomíname 170. výročie jeho narodenia.
Pri tejto príležitosti pripomíname monografiu literárnej vedkyne prof. Evy Fordinálovej Odklínanie Vajanského.

Monografiu vydal v roku 2016 Politologický odbor Matice slovenskej v spolupráci s Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave v roku 2016. Na vstupných stranách si nemôžeme nevšimnúť, že na vydanie knihy sa prakticky zložilo celé Záhorie a podjavorinský kraj. Od Brezovej pod Bradlom, cez Skalicu, Senicu, Stupavu, Šaštín-Stráže, až po Smrdáky, Sobotište a Gbely. Prečo práve tento kraj a prečo najviac Záhorie? Odpoveď je v samotnom texte knihy. Autorka v ňom dokázala, že "Vajanský miloval Záhorie - a cez Záhorie miloval celé Slovensko. A láska má rőntgenové oči: vidia hlbšie aj pod povrch." Povedané inak - najviac, ak nie všetko - je v detstve.

Z detstva, z poznania prírody a života kraja, kde uzrel svetlo sveta, čerpal aj Vajanský prozaik. Nie v epigónstve ruskej klasiky, ako mu to vyčítali hlasisti a neskôr aj Alexander Matuška, treba hľadať korene Vajanského realizmu, ale v dešifrovaní a uvedomení si, kde sú pramene jeho poznania, spomienok a pamäti. Naznačil to už Ivan Kusý, no Eva Fordinálová to rozšifrovala presne. V Suchej ratolesti, v Letiacich tieňoch, v Koreňoch a výhonkoch, v Pustokvete i v Kotlíne. Podľa jej citácií z Vajanského diel sa môžeme v záhorskej prírode dobre orientovať ešte aj dnes. A to isté platí aj na súvekú spoločnosť. Vajanský sa vraj držal ideológie "čírej slovenskosti". Ale mohol konať inak, keď ako muž na vrchole tvorivých i fyzických síl si musel prečítať takéto slová z pamfletu zvolenského podžupana Bélu Grűnwalda Hornouhorské politické štúdie (Budapešť 1878): "Slovák a pán sú dva pojmy, ktoré sa navzájom vylučujú." Preto on, prvorodený syn Jozefa Miloslava Hurbana, v literárnom diele i v reálnom živote hľadal tie sily, ktoré nekompromisne zmietnu zo stola takéto náhľady a politické koncepcie. Jednoducho - svoj ľudský i spisovateľský život podriadil službe slovenskému ľudu, slovenskému národu a nám neprichodí dnes súdiť, že to bol dlhý a zväčša i márny čas hľadania a čakania. Lenže návratnosť každého činu je vždy istá. (...)

Eva Fordinálová svoju monografiu rozčlenila na 11 kapitol. Z nich najinovatívnejšie sú prvá (Korene), tretia (Záhorie - inšpiračný zdroj Vajanského prozaického diela) a záverečná (Kauza hlasisti - podkapitola), ktorej sumujúci záver má apelatívny charakter: "A ak aj zostal Vajanský označkovaný literárnou kritikou väčšmi ako ideológ než spisovateľ, žurnalista (...), nepovažujem to za pejoratívne. Ide o rodový základ jeho osobnosti a náš vzťah k nemu (vedome či nevedome) závisí práve od postoja k 'čírej slovenskosti', k základu jeho životných zápasov. Ide o 'posvätnú kontinuitu našich čestných námah'. Kedy to máme pochopiť, ak nie teraz?

Presnú charakteristiku tejto i mravne priekopníckej práce prináša záverečný text na záložke monografie: "Autorka nepredstavuje Vajanského len ako zakladateľa slovenského spoločenského románu, ale aj ako ideológa, najvýraznejšiu osobnosť vtedajšieho politického diania, ktorá pociťovala zodpovednosť za určovanie stratégie a taktiky v obrannom národnom zápase v čase eskalujúcej maďarizácie. Jadro vedeckej práce prirodzene tvorí široko koncipovaný analytický prierez tvorbou s bohatou konfrontáciou s prácami iných literárnych vedcov a dospieva k stručnému záveru, že poznaním Vajanského spoznávame seba samých."

Monografia Evy Fordinálovej Odklínanie Vajanského je najväčším a najčestnejším príspevkom k storočnici úmrtia spisovateľa. Autorke sa týmto činom podarilo odkliať osobnosť spisovateľa, politika a publicistu z mrazničky maďarónskeho oportunizmu, potemkinovského kozmopolitizmu, nechápavého čechoslovakizmu a slovenskej nevďačnosti.

Zdroj: ucn.sk; 15/01/2017; TASR; upravené