Ružomberská synoda 1707

Pamätná ružomberská synoda v roku 1707 bola poslednou z troch veľkých evanjelických synod. Pozdvihla na nohy evanjelickú cirkev oslabenú prenasledovaním a prijatím Formuly svornosti potvrdila vernosť evanjelicko-luteránskej viere.
Synoda sa konala v čase protihabsburského šľachtického povstania Františka Rákociho II., ktorý ju podporil. Začala sa 3. apríla 1707 službami Božími v evanjelickom chráme Božom, na ktorých kázal ružomberský farár Samuel Mikovíni st. (pôsobil tu v rokoch 1704 – 1709).
Predsedom synody za duchovný stav bol superintendent Jakub Zábler a za svetský stav Štefan Petrőci. Zúčastnilo sa na nej 82 synodálov. Vedúcou postavou synody bol superintendent Preddunajskej superintendencie Daniel Krman ml.(1663 – 1740).

Na synode bol prijatý cirkevný zákon pozostávajúci z 25 kánonov:
1. stav cirkvi, 2. – 4. určenie štyroch superintendencií: Preddunajjská, Banská, Predtiská a Podhorská, 5. vizitácie superintendentov, 6. donácie superintendentov, 7. vydanie Agendy, 8. obrady, 9. nešporné služby Božie, 10. oddelenie Večere Pánovej od služieb Božích, 11. určenie počtu sviatočných dní, 12. stredtýždňové služby Božie, 13. krst detí a úvod šestonedieľok, 14. ohlášky a sobáše, 15. pohreby, 16. kňazské rúcho, 17., 19, 20. a 24. služby Božie, 18. kapláni a kňazské vdovy, 21. spôsob modlenia v kostole, 22. duchovné zaopatrenie filiálnych zborov, 23. spory medzi kňazmi, 25. konzistóriá.
V separátnom článku synoda potvrdila platnosť Symbolických kníh a odsúdila pietizmus šírený z teologickej fakulty v Halle.
Ružomberská synoda poverila Daniel Krmana, aby šiel s posolstvom ku švédskemu kráľovi Karolovi XII. a žiadal ho o podporu pre evanjelické školstvo.
Synoda sa skončila 10. apríla 1707. Jej závery vyšli pod názvom Acta et Conclusiones Synodi.
Krajinský snem v roku 1715 vyhlásil závery ružomberskej synody za neplatné. Dôvodom bolo, že jej konanie nepovolil panovník.

Poznámka:
Slovo synoda pochádza z gréčtiny. Bolo to:
1. od roku 1536 – vyššie cirkevné zhromaždenie, ktoré sa schádzalo na riešenie aktuálnych nábožensko-cirkevných problémov – prvá takáto synoda sa uskutočnila v Kremnici.
2. od roku 1610 – zákonodarný orgán evanjelickej cirkvi. Prvá hornouhorská zákonodarná synoda sa konala v roku 1610 v Žiline, spišskosobotská synoda 1614, generálna synoda v Prievidzi 1620, druhá hornouhorská synoda 1704 v Cerove, tretia roku 1707 v Ružomberku, štvrtá 1791 v Pešti a piata v roku 1891 v Budapešti. Po roku 1918 sa konalo päť zákonodarných synod.
3. od roku 1993 podľa Ústavy ECAV na Slovensku – zákonodarný a najvyšší orgán ECAV na Slovensku. Na synodu každý seniorát volí svojich zástupcov v duchu parity: jedného duchovného a jedného svetského delegáta.

Edita Sabolíková | 19.3.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart