Najstarší slovenský ženský spolok Živena má 140 rokov

Ženský Spolok Živena bol založený 4. augusta 1869 v Turčianskom Svätom Martine v súvislosti s národnoobrodeneckými snahami Slovákov v 19. storočí.

Mladý redaktor Ambro Pietor, inšpirovaný skúsenosťou z Prahy, vyzval 2. júna 1869 na stránkach Pešťbudínskych vedomostí slovenskú verejnosť na založenie spolku, ktorého cieľom by bolo vzdelávanie slovenských žien. Udalosti nabrali rýchly spád, keď ešte v júni v týchto novinách vyšlo pozvanie na ustanovujúce zhromaždenie spolku Živena podpísané Viliamom Paulinym-Tóthom, Ambrom Pietrom, Martinom Čulenom a Mikulášom Ferienčíkom.
Zhromaždenie sa konalo 4. augusta 1869 v rámci matičných slávností. Viedol ho vtedajší podpredseda Matice slovenskej Pauliny-Tóth a prvou predsedníčku sa stala Anna Pivková. Za členky sa hneď na mieste prihlásilo 73 žien.
Stanovené vysoké ciele „dôstojnému pochopu povolania ženského pohlavia zodpovedajúce tak účinkovať, aby slovenské dcéry, ktorejkoľvek vrstvy vlasti našej, vzdelaly sa za mravné, súce, pilné hospodyne a za horlivé dcéry vlasti a národ“ sa po zatvorení Matice slovenskej (1875) „rozsypali“. Živena zostala v podstate jediným fungujúcim slovenským spolkom. Jej návrh na zriadenie vzdelávacieho dievčenského ústavu v slovenskom jazyku bol u uhorskej vlády nepriechodný. Ani škola, kde by sa slovenské dievčatá učili politicky neškodné predmety ako varenie, ručné práce a vedenie domácnosti v rodnej reči, nebola trikrát (1874, 1899 a 1900) povolená. Cesta k vzdelaniu sa kľukatila cez aktivity ochotníckych divadelných predstavení, prácu martinského spevokolu, publicisticko-vydavateľskú činnosť, propagáciu a prezentáciu domácej práce žien – najmä výšiviek. Na šírenie osvety a vzdelania medzi slovenskými ženami slúžili Almanach Živeny (od 1872), prvý ženský časopis Dennica (od 1898) a Letopisy Živeny (od 1896). Za predsedníčenia Eleny Šoltésovej začala Živena od roku 1910 vydávať vlastný literárny a spolkový časopis Živena.
Vznik Československej republiky (1918) priniesol aj slovenským ženám novú kvalitu a podmienky na prácu. V československom parlamente do roku 1920 pracovalo osem poslankýň, po voľbách pribudlo ešte päť. Medzivojnové obdobie pre Živenu umožnilo konečne naplnenie jej polstoročného snaženia - zriadenie škôl pre dievčatá a ženy. Zmenila sa práca a vnútorná štruktúra spolku, vznikali miestne odbory a dievčenské školy v slovenských mestách. V roku 1921 bolo 30 odborov, desať dievčenských škôl a pribúdali ďalšie, v Prešove vznikla škola pre ženské povolania na výchovu dievčat (1927). Zvyšoval sa dôraz na sociálnu prácu - školili sa pracovníčky a inštruktorky kurzov pre ženy. Popri varení a šití to boli kurzy o výchove, domácom hospodárstve, hygiene pre matku a dieťa, rady k voľbe povolania i o možnostiach domácej výroby. Úsilie Živeny smerovalo k založeniu jaslí pre pracujúce ženy, prvé otvorili 28. októbra 1922 v Martine a dlho boli jediné.
Vznik vojnového slovenského štátu znamenal pre Živenu krok späť. Musela zredukovať svoj program, vláda poverila sociálnou prácou ženy v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane. Medzi poslancami slovenského snemu nebola ani jedna žena, oficiálna propaganda i kroky vlády zatláčali ženy späť k sporákom, objavili sa snahy diferencovať vzdelávanie dievčat a chlapcov. Vláda dokonca žiadala, aby sa Živena premenovala na spolok evanjelických žien.
Aktívna bola práca členiek Živeny počas Slovenského národného povstania – organizovali zbierky šatstva a potravín, pracovali v lazaretoch a nemocniciach, mnohé bojovali v horách. Do novej povojnovej reality vstúpila Živena s čistým štítom. V roku 1948 vznikol ako Národopisná skupina Živeny umelecký súbor Lúčnica.
Po komunistickom prevrate sa spolok po mnohých rokovaniach spojil so Zväzom slovenských žien. Tak sa skončilo samostatné pôsobenie Živeny na Slovensku.
Až v roku 1990 po 40-ročnej prestávke obnovila svoju činnosť na základe výzvy spisovateľky Hany Zelinovej. Znovuzaložená Živena nadväzuje na svoje osvedčené tradície a prispôsobuje ich podmienkam, požiadavkám a potrebám dnešných slovenských žien. Živena bola a chce zostať nadstraníckym a nadkonfesijným spolkom a združovať ženy bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť alebo vierovyznanie.

Zdroj: TASR | 29.9.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart